Zmena zákona o dobrovoľných dražbách v oblasti určovania hodnoty predmetu dražby

Obsah zmien

Po novom nebude možné dražiť nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom nebude prevyšovať 2 000 EUR.

V zmysle platného § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách sa „vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.“

Návrh zákona v pôvodnom znení prinášal zmenu v tom, že v prípade dražby bytu alebo domu, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt najnižšie podanie nemalo byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V ostatných prípadoch nemalo byť najnižšie podanie nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Týmto sa malo predchádzať dražbám cenovo podhodnotených nehnuteľností. Po prerokovaní v NR SR sa nakoniec za § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vkladajú tieto slová: „a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.“ Ergo, najnižší strop sa stanovil len pri prvej dražbe, pri opakovaných dražbách ostáva možná výška najnižšieho podania ako doteraz, čo je výrazný rozdiel oproti pôvodnému návrhu zákona.

V praxi dražobných spoločností sa často vyskytujú pochybnosti ohľadne ohodnotenia dražených nehnuteľností znalcami. Na ochranu vlastníkov nehnuteľností sa zavádza možnosť vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Toto oprávnenie má do 10 dní od doručenia znaleckého posudku. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami vysporiadať, a to písomne. Vlastník predmetu dražby môže žiadať vyhotovenie nového znaleckého posudku. Vtedy má dražobník povinnosť zabezpečiť znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Pre dlžníkov dražených nehnuteľností je však opäť škoda, že toto nové znenie je oveľa miernejšie ako sa pôvodne navrhovalo. Pôvodný návrh zákona dražobníkom prikazoval (v prípade, že vlastník nehnuteľnosti vzniesol námietky a žiadal vyhotoviť nový posudok) zabezpečiť znalecký posudok od znalca, ktorý pre dražobníka počas aspoň jedného roka neurobil znalecký úkon a u ktorého je zaručená jeho nezávislosť a nezaujatosť.

Zmena právnej úpravy bude účinná od 1. júna 2014 s tým, že dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. júnom 2014, sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. júna 2014.[1]