Dokazovať musí inšpektorát
Kontrolovaný musí inšpektorátu poskytnúť informácie, doklady a vyjadrenia potrebné na kontrolu (§ 5 ods. 3 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Znaky závislej práce však musí preukázať inšpektorát.
V jednom prípade úrad práce uložil pokutu za nelegálnu prácu mužovi, ktorého kontrola zastihla v dielni jeho priateľa. Podľa čestných vyhlásení si tam z vlastného materiálu vyrábal rám na zrkadlo ako darček. Súdy dali za pravdu jemu. Najvyšší súd SR zdôraznil, že záver o nelegálnom zamestnávaní musí byť preukázaný tak, aby nevzbudzoval žiadne pochybnosti, a vytkol úradu stručné protokoly bez dokumentácie (sp. zn. 5Asan/7/2017).
Podľa nášho názoru preto platí, že ak je samostatnosť dodávateľa skutočná a viete ju doložiť, dá sa v konaní obhájiť.
Dve typické situácie
Zamestnanec, z ktorého sa stal živnostník
Finančná inštitúcia sa v roku 2002 rozhodla previesť zamestnancov svojich pobočiek na živnostníkov. Práca aj nadriadení mali zostať rovnakí, živnosť mohli vykonávať len pre túto inštitúciu a tým, ktorí nesúhlasili, hrozila výpoveď. Najvyšší súd SR uzavrel, že prevod na živnosť pod hrozbou výpovede s podmienkou pracovať len pre zamestnávateľa je v rozpore s dobrými mravmi, ak s ním zamestnanci nesúhlasili. Výpoveď zamestnanca, ktorý prechod odmietol, súdy uznali za neplatnú (sp. zn. 2Cdo/323/2020).
Ľudia dodávateľa, ktorým šéfuje objednávateľ
Firma si objedná služby od spoločnosti, ktorá posiela vlastných zamestnancov. Tí v skutočnosti pracujú pod vedením objednávateľa. Podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce ide vtedy o dočasné pridelenie, teda o situáciu, keď zamestnávateľ svojho zamestnanca dočasne prenechá na prácu inému. Musia byť splnené tri podmienky naraz:
- Objednávateľ im zadáva úlohy, organizuje, riadi a kontroluje ich prácu a dáva im pokyny.
- Pracujú prevažne v jeho priestoroch a jeho prostriedkami alebo na jeho zariadeniach.
- Ide o činnosť, ktorú má objednávateľ zapísanú ako predmet činnosti v príslušnom registri.
Opak musí preukázať ich zamestnávateľ.
Ak dodávateľ svojich ľudí zamestnáva nelegálne, objednávateľ nesmie ich prácu ani službu prijať. Zákaz sa týka dodávky práce v rámci Slovenska, ktorou je práve dočasné pridelenie, aj dodávky práce zo zahraničia a služieb zo zahraničia dlhších ako 30 dní v období 12 mesiacov. Objednávateľovi hrozí pokuta od 2 000 do 200 000 eur, pri dvoch a viac ľuďoch súčasne najmenej 5 000 eur (§ 7b ods. 5, 7 a 8 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Dodávateľ mu musí na požiadanie bezodkladne predložiť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje potrebné na overenie (§ 7b ods. 6).
Čo hrozí firme
- Pokuta. Inšpektorát práce uloží pokutu od 4 000 do 200 000 eur. Ak ide o dvoch a viac nelegálne zamestnaných súčasne, je najmenej 8 000 eur [§ 19 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce]. Tieto sumy platia od 1. januára 2026, predtým boli dolné hranice 2 000 eur a 5 000 eur (zákon č. 261/2025 Z. z.).
- Rýchle zaplatenie. Ak firma zaplatí dve tretiny pokuty tak, aby boli do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia pripísané na účet uvedený v rozhodnutí, pokuta sa považuje za zaplatenú celá (§ 19 ods. 7).
- Výška a lehoty. Inšpektorát prihliada najmä na závažnosť porušenia, počet nelegálne zamestnaných a opakovanie (§ 19 ods. 6). Konanie možno začať do šiestich mesiacov od skončenia kontroly, najneskôr do troch rokov od porušenia (§ 19 ods. 4).
- Zavinenie. Zákon ho medzi podmienkami pokuty neuvádza. Podnikateľ fyzická osoba podľa Najvyššieho súdu SR zodpovedá bez ohľadu na zavinenie (sp. zn. 10Sžso/16/2014).
- Verejný zoznam. Národný inšpektorát práce zapíše firmu do zoznamu osôb, ktorým bola pokuta uložená v posledných piatich rokoch [§ 6 ods. 1 písm. t) zákona o inšpekcii práce].
- Informovanie ďalších úradov. Inšpektorát o zistení informuje Sociálnu poisťovňu, daňový úrad a úrady práce [§ 7 ods. 3 písm. m)].
- Príspevky. Dva roky od uloženia pokuty firma nedostane príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti a poberaný príspevok sa zastaví dňom právoplatnosti rozhodnutia [§ 70 ods. 7 písm. c) a ods. 11 zákona č. 5/2004 Z. z.].
- Živnosť. Opakované porušenie zákon považuje za osobitne závažné porušenie, pre ktoré možno zrušiť živnostenské oprávnenie (§ 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní).
- Dodávateľský reťazec. Povinnosť zaplatiť pokutu môže prejsť aj na odberateľa firmy alebo na toho, kto sa na dodávke podieľa sprostredkovane. Stane sa to, ak sa pokutu nepodarí vymôcť exekúciou a štatutárny orgán odberateľa (napríklad konateľ), podnikateľ alebo vedúci zamestnanec o porušení vedel (§ 7b ods. 2 a 3).
Firma sa môže brániť aj procesne. Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie, ktorým inšpektorát uložil pokutu podľa všeobecného ustanovenia za porušenie Zákonníka práce, hoci údržbári pracovali pre spoločnosť na obchodnú zmluvu. Švarcsystém sa podľa neho postihuje podľa osobitných pravidiel o nelegálnom zamestnávaní (rozsudok z 30. septembra 2020, sp. zn. 8Asan/17/2020).
