Živnosť vs. TPP? Práca na živnosť sa často javí výhodnejšia a lákavejšia oproti práci vykonávanej na základe pracovnej zmluvy či dohody o práci vykonávanej mimo pracovný pomer. V praxi sa čoraz viac stretávame s prácou na živnosť, ktorá je vykonávaná v rozpore so zákonom, pričom zamestnávatelia si týmto chcú uľahčiť prácu a znížiť odvody na zamestnancov v pracovnom pomere v dôsledku čoho dostane zamestnanec, resp. živnostník vyššiu odmenu. Výhody a nevýhody oboch druhov výkonu práce si rozoberieme v tomto článku a tiež poskytneme tipy, akému správaniu sa zo strany zamestnávateľa vyvarovať.
Asi prvou najdôležitejšou výhodou, ktorá vyplýva z práce vykonávanej na základe pracovnej zmluvy (aj z obdobných prác vykonávaných na dohodu mimo pracovného pomeru) je ochrana, ktorú poskytuje zamestnancovi (a aj zamestnávateľovi) zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Okrem základných zásad, ktoré tento zákon uvádza, sú tu upravené aj podmienky zamestnávania fyzických osôb, ktoré určujú povinnosti jednak zamestnávateľa, ako aj zamestnanca.
Zmluvný vzťah
Pri práci vykonávanej na základe pracovnej zmluvy alebo dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (patrí sem napr. aj najčastejšie využívaný typ pracovného pomeru najmä u mladých ľudí – dohoda o brigádnickej práci študentov) ide spravidla o závislú prácu. Závislá práca je typ pracovnej činnosti, ktorú môže fyzická osoba vykonávať výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Zákonník práce závislú prácu definuje ako prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, je vykonávaná zamestnancom osobne pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene a v čase, ktorý je ním určený.
V zákone je výslovne vyjadrený aj zákaz výkonu závislej práce v zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu z čoho vyplýva, že keďže pri práci na živnosť ide o obchodnoprávny zmluvný vzťah, výkon závislej práce na živnosť je protizákonný.
Naopak, pri práci na živnosť ide o sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Najzásadnejším rozdielom medzi živnosťou a pracovným pomerom je, že pri živnosti vykonáva živnostník prácu vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Pri výkone práce na živnosť poskytuje živnostník nejakú službu, ktorú od neho odoberateľ odoberá, v dôsledku čoho vznikne živnostníkovi právo na odmenu za poskytnutú službu a odoberateľovi povinnosť za túto poskytnutú službu, resp. vykonanú prácu zaplatiť.
Ďalším dôležitým atribútom práce na živnosť je, že je vykonávaná na základe obchodnoprávneho zmluvného vzťahu, t. j. Zákonník práce jej neposkytuje ochranu. Práve z tohto dôvodu je nutné sa vyvarovať vykonávaniu závislej práce tzv. na faktúru, pretože zamestnanec tak prichádza o benefity a ochranu poskytované Zákonníkom práce.
