Súdny dvor Európskej únie 11. novembra 2025 rozhodol o jednej z najdiskutovanejších európskych smerníc ostatných rokov – o smernici o primeraných minimálnych mzdách. Rozsudok potvrdil jej platnosť ako celku, pričom zrušil iba dve sporné ustanovenia. Tento krok predstavuje významný moment pre všetky členské štáty, vrátane Slovenska, pretože sa dotýka miliónov zamestnancov aj zamestnávateľov.
Čo prináša smernica?
Smernica bola prijatá v roku 2022 s cieľom zlepšiť pracovné a životné podmienky zamestnancov v celej EÚ. Nesnaží sa určiť jednotnú minimálnu mzdu. Členským štátom dáva rámec, ktorý by mal zabezpečiť, aby zákonné minimálne mzdy boli primerané a odrážali ekonomickú realitu. Smernica zároveň posilňuje význam kolektívneho vyjednávania, keďže krajiny s vysokou mierou odborovej organizovanosti zvyčajne dosahujú aj kvalitnejšie mzdové podmienky.
Aj keď smernica ponecháva členským štátom priestor na vlastnú politiku, stanovuje jasný cieľ – podporiť dôstojné odmeňovanie, ktoré zabraňuje pracujúcej chudobe a zabezpečuje dôstojný život pracovníkov.
Prečo Dánsko podalo žalobu?
Dánsko patrí medzi krajiny, ktoré nemajú zákonnú minimálnu mzdu. Celý systém odmeňovania je tam založený na kolektívnom vyjednávaní, a preto dánska vláda tvrdila, že smernica zasahuje do jej národných právomocí. Obavy smerovali predovšetkým k tomu, že by Únia nepriamo začala presadzovať harmonizáciu odmeňovania, čo je oblasť, ktorú majú členské štáty v rukách.
Súdny dvor však pripomenul, že EÚ je oprávnená regulovať pracovné podmienky, ak to smeruje k ochrane zamestnancov. Odmeňovanie ako také ostáva v kompetencii štátov, avšak Únia môže zasiahnuť tam, kde ide o širšie pracovné podmienky – a práve sem primeranosť minimálnej mzdy spadá.
Niektoré ustanovenia Súdny dvor zrušil
Aj keď Súdny dvor potvrdil väčšinu smernice, identifikoval dve ustanovenia, ktoré považoval za zásah do právomocí štátov:
Prvé zrušené ustanovenie ukladalo členským štátom povinnosť zapracovať pri určovaní minimálnych miezd konkrétne ekonomické kritériá, ako napríklad kúpnu silu, celkovú úroveň miezd či rast produktivity. Súdny dvor vysvetlil, že takáto povinnosť by znamenala nepriamu harmonizáciu mzdotvorby, pričom by Únia zasahovala do toho, ako minimálnu mzdu členský štát vypočíta.
Druhé zrušené ustanovenie súviselo s automatickou indexáciou minimálnych miezd v niektorých krajinách. Smernica pôvodne zakazovala, aby automatický mechanizmus viedol k poklesu minimálnej mzdy. Podľa rozsudku ide opäť o zásah do národných právomocí, a preto bolo ustanovenie vypustené.
Preto Súdny dvor zrušil ustanovenia smernice obsahujúce toto priame zasahovanie práva Únie do určovania odmien, ktoré z tohto dôvodu presahuje legislatívne právomoci Únie. V ostatných častiach žalobu Dánska zamietol.
Všetky ostatné argumenty Dánska Súdny dvor odmietol. Smernica tak zostáva platná a jej hlavný cieľ – podpora primeraných minimálnych miezd a kolektívneho vyjednávania – ostáva zachovaný.
Význam pre Slovensko
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré zákonnú minimálnu mzdu majú, a preto sa nás smernica dotýka v praxi viac než niektorých severských štátov. Aj keď dve sporné povinnosti boli vypustené, smernica stále vytvára rámec, ktorý členské štáty musia rešpektovať.
V praxi to znamená, že Slovensko si môže aj naďalej určovať vlastný postup pri stanovovaní minimálnej mzdy, avšak od štátu sa očakáva transparentnosť a zohľadňovanie všeobecného cieľa primeranosti. Kolektívne vyjednávanie získava posilnenú pozíciu – a to vo verejnom aj súkromnom sektore.
Vzhľadom na rast životných nákladov a tému pracujúcej chudoby je táto otázka mimoriadne aktuálna a rozsudok EÚ ju opäť dostáva do centra pozornosti.
Ako môže tento rozsudok ovplyvniť budúci vývoj?
Rozhodnutie Súdneho dvora vytvára zaujímavú rovnováhu. Na jednej strane potvrdzuje, že primerané minimálne mzdy sú legitímnym cieľom Únie. Na druhej strane pripomína, že členské štáty si zachovávajú zodpovednosť za konkrétne výpočty, indexáciu a národné modely odmeňovania.
V praxi to znamená, že sa posilňuje tlak na to, aby členské štáty dbali na dôstojnosť pracovných podmienok, pričom majú flexibilitu zvoliť si vlastnú cestu. Neexistuje jednotný európsky predpis určujúci výšku minimálnej mzdy, a napriek tomu sa zvyšuje ochrana zamestnancov a podpora odborových organizácií.
Ak bude smernica správne aplikovaná, môže prispieť k lepšiemu životnému štandardu, stabilnejším pracovným podmienkam a silnejšiemu dialógu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Pre bežných pracujúcich to predstavuje nádej na spravodlivejšie odmeňovanie a vyššiu mieru ochrany v čoraz náročnejšom ekonomickom prostredí.
