Zamestnávanie mladistvých je špecifické, preto si v úvode vysvetlíme základné pojmy. Mladistvým zamestnancom je v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (Zákonník práce) osoba mladšia ako 18 rokov. Týmto osobám priznáva Zákonník práce vyššiu ochranu pri vykonávaní práce a tiež stanovuje aj prísnejšie podmienky pre ich zamestnávanie. Aké to sú a v akom rozsahu možno vykonávať prácu ako mladistvý zamestnanec sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Minimálny vek
V prvom rade je nutné uviesť všetky osobitosti zamestnávania mladistvých, t. j. osôb do 18 rokov. Zákonník práce zakazuje zamestnávať osoby mladšie ako 15 rokov, resp. osoby staršie ako 15 rokov, ktoré ešte nemajú skončenú povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.
Práca fyzických osôb do dovŕšenia 15 rokov veku, resp. do skončenia povinnej školskej dochádzky je v Zákonníku práce upravená tiež, avšak tieto osoby môžu vykonávať iba tzv. ľahké práce. Ide o práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť a ďalší vývoj alebo školskú dochádzku, napr. účinkovanie alebo spoluúčinkovanie na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, športových podujatiach a reklamných činnostiach.
Pre zamestnávanie osoby vo veku 15 rokov je nutné splniť obe zákonné podmienky kumulatívne, teda mladistvá osoba musí mať minimálne 15 rokov a súčasne musí mať aj ukončenú povinnú školskú dochádzku. V prípade, že čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, pôjde o nelegálne zamestnávanie.
Povinné lekárske vyšetrenie a vyjadrenie zákonného zástupcu
Ďalšou osobitosťou pri zamestnávaní mladistvých je, že zamestnávateľ nemôže s mladistvým uzatvoriť pracovnú zmluvu, ak neabsolvoval lekárske vyšetrenie a nemá od zákonného zástupcu mladistvého vyjadrenie k pracovnej zmluve. Vyjadrenie zákonného zástupcu síce nemá vplyv na platnosť pracovnej zmluvy, avšak v prípade nedodržania tejto zákonnej povinnosti hrozí zamestnávateľovi sankcia za jej porušenie.
Okrem uvedeného má zamestnávateľ povinnosť oznámiť mladistvému zamestnancovi aj jeho zákonnému zástupcovi možné riziká vykonávanej práce a prijaté opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V súčasnosti sa toto vykonáva najmä prostredníctvom testu BOZP (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), ktorý musí povinne absolvovať každý zamestnanec.
Vyjadrenie a oboznámenie zákonného zástupcu má svoje miesto aj pri skončení pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom - výpoveď daná mladistvému zamestnancovi i okamžité skončenie pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom zo strany zamestnávateľa sa dávajú na vedomie jeho zákonnému zástupcovi. V prípade výpovede zo strany zamestnanca je zamestnávateľ povinný si vyžiadať od zákonného zástupcu vyjadrenie.
Osobitné pracovné podmienky
Zákonník práce určuje zamestnávateľovi pri zamestnávaní mladistvých osobitné pracovné podmienky, medzi ktoré patrí napríklad utváranie priaznivých pracovných podmienok na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov aj s osobitnou úpravou ich pracovných podmienok, pričom ukladá aj povinnosť úzkej spolupráce so zákonnými zástupcami mladistvých pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa mladistvých. Zamestnávateľ je okrem toho povinný viesť evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere.
Zároveň Zákonník práce dovoľuje mladistvým zamestnancom vykonávať len také práce, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju, neohrozujú ich mravnosť, zatiaľ čo im zamestnávateľ pri výkone práce poskytuje zvýšenú starostlivosť.
Zamestnávanie mladistvých a limity práce
Oproti dospelým zamestnancom je práca mladistvých limitovaná aj pri práci nadčas, práci vykonávanej v noci a pri pracovnej pohotovosti. Nič z vyššie uvedeného totiž mladistvý zamestnanec nesmie vykonávať. Jedinou výnimkou zo zákazu je výkon práce mladistvým zamestnancom starším ako 16 rokov, ktorý môže vykonávať nočnú prácu nepresahujúcu jednu hodinu, ktorá musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas. Nočná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
Slovenský právny poriadok aj explicitne vymenúva práce, ktoré mladiství zamestnanci vykonávať nesmú, pričom sem patria
práce pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní,
práce, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku sú pre neho neprimerané, nebezpečné alebo jeho zdraviu škodlivé, a
práce, pri ktorých sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo pri ktorých výkone by mohli vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spoluzamestnancov alebo iných osôb.
V praxi je zamestnávanie mladistvých vykonávané najčastejšie na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
„Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku,“
uvádza Zákonník práce.
Na základe tejto dohody môže študent vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere - tento priemer sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená. Maximálna doba je 12 mesiacov.
Ak sa na tieto obmedzenia pozrieme z pohľadu limitácií, ktoré prináša samotná dohoda o brigádnickej práci študenta, môžeme ich pocítiť napríklad pri pracovnom čase mladistvého zamestnanca, ktorý nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín. V prípade, ak ide o osobu staršiu ako 18 rokov, resp. osobu do 26 rokov veku, jej pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín. Zákonník práce tiež vyslovuje požiadavku, ktorá hovorí, že takúto dohodu možno s mladistvým zamestnancom uzatvoriť iba v prípade, že tým nebude ohrozený jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.
Okrem uvedených osobitostí priznáva Zákonník prace mladistvému ochranu aj v podobe možnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
V prípade, že by mladistvý zamestnanec pracoval na základe pracovnej zmluvy, teda nie na základe dohody o brigádnickej činnosti, o ktorej sme písali vyššie, platí, že mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Avšak aj pri tomto typu pracovného pomeru platí, že pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín. Okrem toho je zamestnávateľ mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút a umožniť, aby mal mladistvý zamestnanec medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní aspoň 14 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín.
Zamestnávanie mladistvých je bežné, avšak v praxi sa často stretávame s porušovaním zákona práve v tejto oblasti. Mladiství pri vidine väčšieho zárobku pracujú nadčasy, prípadne pracujú počas nočných hodín. Takáto práca však nie je vykonáva v súlade so zákonom a takéto správanie zamestnávateľa môže byť zo strany inšpektorátu práce sankcionované pokutou až do výšky 100 00 eur.
