V piatok, 19. júna 2020, oznámili premiér Igor Matovič spolu s hlavným hygienikom, že od 20. júna sa opatrenie na zrušenie nedeľného predaja ruší. Predajne však naďalej museli dbať na riadnu sanitáciu a dezinfekciu predajní. Zároveň premiér potvrdil aj to, že zatvorené obchody v nedeľu sú jeho osobné prianie, ktoré chce zákonom nariadiť celému národu. Po tomto vyhlásení sa strhla búrlivá debata na tému zákonnosti ako aj ústavnosti zákazu nedeľného predaja mimo núdzového stavu. Pozrite sa s nami na celý priebeh tohto zákazu za posledné mesiace, ako aj názory na jeho ďalšie zavedenie.
Nedeľné zatvorenie prevádzok počas núdzového stavu
V súvislosti so šírením pandémie Covid – 19 Vláda Slovenskej republiky schválila od 15.3.2020 núdzový stav. V dôsledku núdzového stavu bolo okrem iných prijaté opatrenie, ktoré ustanovilo, že do odvolania sa nariadilo pre každú nedeľu v mesiaci uzatvoriť všetky maloobchodné prevádzky a zároveň sa pre každú nedeľu v mesiaci nariadilo prevádzkovateľom priestorov maloobchodných prevádzok vykonávať povinnú dezinfekciu priestorov predmetných prevádzok (sanitárny deň). Núdzový stav sa však skončil 13. júna, ale obchody ostali zatvorené naďalej, a to až do 20. júna. Zatvorenie obchodov v nedeľu malo teda slúžiť na dezinfekciu priestorov, čo mnoho majiteľov obchodov spolu so zamestnancami kritizovalo.
Zastavenie nedeľných predajov kritizovalo aj mnoho právnikov a považovali ho za neústavne. Aj napriek tomu Úrad verejného zdravotníctva SR stále hovorí, že opatrenia pri ohrození verejného zdravia sú vydávané v súlade s platnou legislatívou, konkrétne so zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, čo však mnohí považujú za sporné. Zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa názorov neustanovuje oprávnenie, hlavného hygienika na vydávanie opatrení na ochranu zdravia (vrátane zákazu nedeľného predaja).
Čo na to hovorí Ústava?
Úvodom uvádzame, že zákon, ktorý upravuje výnimočný stav, núdzový stav alebo vojnový stav je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý ustanovuje:
„Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie. Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.“
Ďalej zo zákona vyplýva, že režim núdzového stavu umožňuje určitý zásah do základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, avšak vždy je potrebné pri takýchto zásahoch postupovať striktne v rámci legislatívy.
Vzhľadom na to, že pri vyhlásení núdzového stavu nemá automaticky dochádzať k obmedzeniu základných práv a slobôd, nám teda vzniká otázka, či nedeľným zákazom predaja nedošlo k neprimeranému zásahu do základných práv a slobôd, a či šlo o postup podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, ktorá hovorí, že:
„Pri obmedzení základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“
Pri nedeľnom zákaze predaja ide o obmedzenie základného práva na podnikanie, pričom ide o obmedzenie, ktoré je celoplošné. V takomto prípade je potrebné pri aplikácií obmedzení skúmať ústavné princípy proporcionality a nevyhnutnosti. Výsledkom skúmania má byť rozhodnutie, či počas núdzového stavu možno daným spôsobom zasiahnuť do základných práv občanov, alebo by šlo o zásah neprimeraný. Kladnému výsledku napomáha skutočnosť, že v danom období bol na území Slovenska vyhlásený núdzový stav. Inak tomu však môže byť v čase medzi 13. až 20. júnom, kedy núdzový stav už netrval, ale obchody ostali zatvorené.
Zákaz aj po skončení núdzového stavu
Ako už bolo spomenuté vyššie, núdzový stav platne skončil 13. júna 2020, avšak nedeľný zákaz predaja zrušený stále nebol, čo sa stalo až 20. júna 2020. V takomto prípade si môžeme položiť otázku, či je stále adekvátne obmedziť ústavné právo – právo na podnikanie, aj v prípade, keď princíp nevyhnutnosti pominul. Zároveň si môžeme položiť aj otázku, aký legislatívny základ má nariadenie ÚVZ neumožniť v nedeľu predaj na celom území SR?
K problematike neústavnosti a nesúhlasu so zákazom predaja počas obdobia od 13. júna do 20. júna 2020 sa vyjadrili aj ústavní právnici Mgr. Marek Benedik a Doc. JUDr. Radoslav Procházka, ktorí dvíhajú varovný prst a odkazujú, že v tomto období nie je splnený ústavný princíp nevyhnutnosti a zákaz nebol primeraný. Plošne zakázať nedeľný predaj považujú už za skutok, ktorý je za hranicou.
Návrh zákona na zákaz nedeľného predaja
Premiér Igor Matovič už avizoval, že je jeho osobným prianím, aby boli v nedeľu obchody zatvorené. Na takýto počin je však potrebná minimálne zmena Zákonníka práce. Novela Zákonníka práce, ktorou by sa zakázal nedeľný predaj už viac krát neuspela. Bolo to tak aj nedávno, kedy sa návrh novely Zákonníka práce nedostal ani do druhého čítania. Ako hlavný argument priaznivci zákazu nedeľného predaja používajú práve to, že nedeľa má byť deň voľna, deň ktorý strávime spolu s rodinou.
Na to, či by vôbec takáto novela Zákonníka práce bola legálna, resp., čo všetko by sa muselo zmeniť, aby takýto zákon mohol byť prijatý sa nám pre redakciu Právnych Novín vyjadril advokát Mgr. Peter Serina:
„Vo vzťahu k zákazu predaja v nedeľu cestou zákona mám za to, že by to bolo na hrane, z môjho pohľadu za hranou ústavnosti, pričom by si podnikatelia mohli žiadať náhradu škody za to, že im štát zakazuje podnikať, t. z. upiera im právo na podnikanie zaručené ústavou a aj právo na majetok. Štát, resp. poslanci pritom okrem náboženských dôvodov nepredložili žiadny právny ani ekonomický argument, ktorý by takýto zásah do ústavných práv odôvodňoval, nie to ešte dovolil. Zákaz podnikať v niektorý z bežných dní v týždni nemôže byť otázkou náboženskou, nakoľko všetky náboženstvá /viery/ sú si v zmysle ústavy rovné, t. z. žiadne by nemalo byť privilegované. Faktom je, že od vzniku SR sú minimálne náboženstvá registrovaných cirkví privilegované oproti neregistrovaným a zároveň najmä kresťanské cirkvi sa javia uprednostňované oproti ostatným. Inými slovami ústavné práva mnohých občanov sú v tomto smere porušované štátom už dnes. Ak sa vrátim k nedeli, resp. zákazu podnikať, viem si to predstaviť len ako ústavný zákon a aj to len po riadnom zdôvodnení zo strany predkladateľa po dôslednom medzirezortnom pripomienkovom konaní a s kompenzáciou pre tých podnikateľov, ktorý v nedeľu mali otvorené a boli by tak zákonom obmedzení vo svojich právach.“
S týmto názorom sa stotožňuje aj iniciatíva Nechajme to otvorené, ktorá vznikla práve počas núdzového stavu, a doteraz presadzuje záujmy tej časti občanov, ktorá je proti prijatiu zákona o zákaze nedeľného predaja. Iniciatíva odkazuje, že sme štát založený na princípoch otvorenej spoločnosti a slobody. Zákazom nedeľného maloobchodného predaja sa výrazne obmedzí sloboda pracovať a podnikať pre časť občanov, čo je v konečnom dôsledku diskriminačné. Prijatím zákona sa zmení pracovný režim zamestnancov v maloobchode, pretože si budú musieť fond pracovného času naplniť v iný deň, prídu o príplatky a podľa samotných predavačov, ktorí sa nám ozvali, to bude znamenať prepúšťanie asi 14 % zamestnancov kvôli nadbytočnosti. Každý zamestnanec, ktorý prijme pracovnú ponuku, vie, aký bude jeho pracovný čas. Ak niekto nechce pracovať v nedeľu, nemal by prijať ponuku, ktorá prácu v nedeľu vyžaduje. Negatívnych dôsledkov, ktoré zákaz nedeľného predaja prinesie, je viac. Jedným zo zámerov iniciatívy Nechajme to otvorené je vysvetliť tieto dopady verejnosti, keďže majú za to, že od predkladateľov zákazu sa ich nedozvedia.
To, či k zákazu nedeľného predaja reálne príde, zistíme podľa prípadného návrhu zákona, ako aj ďalšou veľmi dôležitou súčasťou jeho prijatia, ktorou je legislatívny proces po doručení tohto návrhu, ktorý môže jeho prijatie úplne alebo čiastočne vylúčiť formou pripomienkovania a jeho prispôsobenia požiadavkám parlamentu, o čom vás budeme informovať.
