Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie sa obrátilo na Najvyšší súd Ruskej federácie so žiadosťou o uznanie “medzinárodného verejného LGBTI hnutia” za extrémistické. Najvyšší súd tejto žiadosti vyhovel, čím bolo LGBTI “hnutie” vyhlásené za extrémistické a jeho činnosť bola týmto v krajine zakázaná. Takáto formulácia spôsobuje, že akákoľvek aktivita smerujúca k obrane ľudských práv ľudí z LGBTI komunity, prípadne akékoľvek združenie či predpokladané spojenie s komunitou môže mať pre túto osobu vážne následky. Podľa tohto rozhodnutia totiž môže “účastníkom” či “organizátorom” hroziť trest odňatia slobody podľa ruského trestného zákona.
Predmetné rozhodnutie okrem iného predstavuje aj zákaz používať symboly organizácie označenej za extrémistickú, pričom porušenie tohto zákazu môže mať za následok tzv. “administratívne zatknutie” podľa ruského zákona o priestupkoch. Opakované spáchanie tohto správneho deliktu už je považované podľa ruského trestného zákona za trestný čin.[1]
K tomuto rozhodnutiu sa vyjadrila aj Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovic. Podľa jej slov ide o útok na LGBTI ľudí a na tých, ktorí obhajujú ich ľudské práva. Zároveň to považuje za rozpor so základnou zásadou rovnosti ľudí v právach a dôstojnosti, ako aj za skutočný extrémizmus porušujúci ľudské práva. Vyzýva preto členské štáty Rady Európy, aby podporili obhajcov práv LGBTI ľudí v Rusku a pomohli im či už v oblasti humanitárnej pomoci, alebo azylu.[2]
V súvislosti s tým môže vyvstať otázka, či by sa mohli osoby, do ktorých práv takéto rozhodnutie (alebo jeho následky) zasiahnu, obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Odpoveď však bude v tomto prípade negatívna, nakoľko ESĽP už viac nemá jurisdikciu takéto sťažnosti voči Rusku posudzovať. Je tomu tak preto, že Rusko prestalo byť 16. marca 2022 členským štátom Rady Európy a zároveň s účinnosťou od 16. septembra 2022 vypovedalo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor). To znamená, že od tohto dátumu už ESĽP nemôže rozhodovať o individuálnych sťažnostiach pre porušenie ľudských práv garantovaných Dohovorom Ruskou federáciou.
V tomto kontexte však treba podotknúť, že aj napriek tomu ESĽP stále rozhoduje o sťažnostiach proti Rusku. Odôvodnenie pre takéto konanie možno nájsť v rozhodnutí Fedotova a ďalší proti Rusku. V tomto prípade ESĽP vydal rozhodnutie už po tom, ako Rusko prestalo byť signatárom Dohovoru, no zároveň sa pojednávalo o udalostiach a porušeniach, ktoré sa udiali ešte predtým, ako Rusko vypovedalo Dohovor. ESĽP sa odvolal na článok 58 ods. 2 Dohovoru, podľa ktorého sa zmluvná strana nemôže výpoveďou zbaviť záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru, ktoré sa vzťahujú na konanie porušujúce tieto záväzky ku ktorému prišlo ešte pred vypovedaním Dohovoru. Jednoducho povedané, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za konanie, ktorým bol porušený Dohovor. Vzhľadom k tomu, že v prípade Fedotova a ďalší proti Rusku išlo o konanie ktoré sa udialo ešte predtým než Rusko vypovedalo Dohovor, jurisdikcia ESĽP na prejednanie týchto sťažností ostala zachovaná.
Na tom istom právnom základe rozhoduje ESĽP o sťažnostiach aj po 16. septembri 2022 – ide totiž o udalosti, ktoré nastali ešte pred týmto dátumom. ESĽP postupoval rovnako aj napríklad v najrecentnejšom rozhodnutí z 28. novembra 2023, ktorým je Mariya Alekhina a ďalší proti Rusku. ESĽP v tomto prípade vyslovil porušenie článku 11 Dohovoru, ktorý predstavuje slobodu zhromažďovania a združovania. Taktiež sa v otázkach jurisdikcie odvolal na odôvodnenie uvedené v rozsudku Fedotova a ďalší proti Rusku a zároveň na fakt, že k porušeniu Dohovoru došlo pred 16. septembrom 2022.
V rámci medzinárodného priestoru a ochrany ľudských práv je teda aktuálne náročné vyvodiť dôsledky za takéto porušovanie ľudských práv, a to aj z vyššie uvedeného dôvodu, teda vypovedania Dohovoru Ruskom, ktorý ESĽP zväzuje ruky vzhľadom na akékoľvek možné rozhodnutie v obdobných veciach, ktoré sa udiali po 16. septembri 2022.
