Počítačom ovládané systémy sa čoraz viac využívajú na rozhodovanie vo verejnej správe a súkromnom podnikaní. Činnosti, ktoré boli vyhradené pre ľudí, pretože si vyžadovali rozhodovanie za rôznych a nepredvídateľných okolností, môže teraz vykonávať umelá inteligencia. V podmienkach Slovenskej republiky takéto začleňovanie umelej inteligencie momentálne zaostáva za vyspelými krajinami, kde sa súdne systémy stretávajú s využívaním moderných technológií na zrýchlenie a zefektívnenie civilných konaní. V týchto krajinách prebiehajú mnohé experimentálne štúdie či praktické pokusy, vďaka ktorým s pomocou umelej inteligencie dokážu štáty optimalizovať systémy zabezpečujúce spravodlivosť na rôznych úrovniach. Uplatnenie umelej inteligencie v civilných procesoch sa javí ako vítaná pomoc, ktorá minimálne odbremení už tak preťažené súdnictvo.
Pomoc pri predbežnej právnom posúdení
Umelá inteligencia sa vyvíja takým tempom, že si možno predstaviť, že systémy riadené algoritmami môžu byť schopné zabezpečiť služby v oblasti súdnych sporov a dokonca aj rozhodovanie. Bežní ľudia bez právneho zastúpenia často nie sú schopní porozumieť právnemu problému, ktorý by mohol vyvstať v sporovom alebo v mimosporovom konaní. Využitie umelej inteligencie na triedenie a rozpoznávanie už právoplatne skončených súdnych sporov v kontexte zadaných požiadaviek daného človeka by dokázalo generovať predbežnú odpoveď na jeho právny problém v dopredu upravenej forme, a to z pohľadu rozhodovacej praxe súdov. Vyhľadanie výsledkov rovnakých alebo relevantných súdnych rozhodnutí ako má zadávateľ, by mu umožnilo vytvoriť si predbežný právny názor, ako v konkrétnej veci rozhodujú súdy a vedel by sa efektívnejšie rozhodnúť pre riešenie svojho sporu súdnou cestou.
Hoci aj dnes existujú verejne dostupné databázy súdnych rozhodnutí, ich využitie bežným občanom je veľmi zriedkavé, práve pre absenciu základných právnych vedomostí a znalostí súdneho systému. Umelá inteligencia by dokázala aj pri zadaní jednoduchých fráz ako napríklad „susedský spor“, „zaplatenie pohľadávky“ alebo „rozvod“ s nasledujúcimi doplňujúcimi otázkami na upresnenie hľadania vygenerovať čo možno najvhodnejšie súdne rozhodnutie pre danú situáciu. Je zrejmé, že existujú obmedzenia prístupu týkajúce sa dôvernosti, bezpečnosti alebo anonymizácie. Napriek tomu môžu byť tieto údaje prirodzene spojené s inými údajmi, ktoré môžu alebo nemusia byť voľne prístupné, s cieľom vytvoriť základňu zdrojov pre koncových používateľov, ktorá je schopná ich spájať, klasifikovať, uvádzať do kontextu a krížovo odkazovať. To umožňuje vypočítať alebo vyhľadať jemnejšie informácie s lepšou presnosťou, než aké existujú v ich zdrojoch. Takéto vyhľadávacie mechanizmy s použitím umelej inteligencie by boli rozhodným prínosom nielen pre laika, ale aj pre osoby s právnym vzdelaním či už pre efektívnejší výkon ich povolania alebo rozhodovania sa v právnych záležitostiach. Virtuálny poradcovia v online priestore v ich jednoduchšej podobe nie sú ničím výnimočným ani v súčasnosti.
Automatizované triedenie podaní
V zahraničí agentúry na vymáhanie pohľadávok využívajú umelú inteligenciu na automatizované podávanie žalôb na súdy voči ľuďom pre ich dlhy. Takéto využívanie počítačových nástrojov vedú k záplave prípadov na súdoch, ktoré žiadajú od štátu rovnako možnosť použiť nástroje na správu tohto objemu aplikácií a automaticky vyhodnotiť prijaté prípady. To by bolo možné využiť aj v slovenskom súdnom systéme, ktorý by vďaka umelej inteligencii dokázal rýchlejšie a efektívnejšie triediť podania, vyhodnocovať ich z hľadiska formálnych alebo iných náležitostí, a na základe takéhoto vyhodnotenia posúvať na príslušné orgány. V rámci podaného dokumentu okrem jednoduchých funkcií vyhľadávania, ktoré sa už používajú, možno s použitím umelej inteligencie nájsť aj určité obsahové súvislosti, návrhy alebo požiadavky, dôkazy možno odfiltrovať a priradiť k určitým skutočnostiam alebo právnym argumentom. Toto je obzvlášť užitočný nástroj, keď prichádzajú neštruktúrované podania.
Takéto nástroje by boli obzvlášť užitočné v podaniach s veľkým počtom strán alebo od veľkého množstva ľudí, kde je potrebné nájsť spoločné znaky, prípadne individuálne rozdiely v dokumentoch. Takéto nástroje by sa tiež dali použiť na analýzu podaní účastníkov sporu s cieľom určiť rozsah, v akom sa navzájom týkajú, kde existujú rozdiely v obsahu, kde sa opakujú a kde je možné eliminovať nadbytočnosť. Niektoré aktívne inteligentné systémy správy prípadov založené na umelej inteligencii, ako napr. inteligentný systém správy súdov Najvyššieho súdu Hebei v Číne, automaticky skenujú a digitalizujú podania, prenášajú dokumenty do elektronickej podoby, priraďujú prichádzajúce dokumenty k existujúcim súborom, identifikujú príslušné zákony, prípady a právne dokumenty, ktoré treba zvážiť, automaticky vygenerujú všetky potrebné súdne procesné dokumenty a distribuujú prípady sudcom. V rôznych súdnych budovách vybavených umelou inteligenciou sa používajú aj roboty, ktoré dokážu získavať a komunikovať informácie o sudcoch, zamestnancoch súdu, procesnom poriadku a procesných úkonoch.
V práve a spravodlivosti väčšina ľudí poukazuje na ich viaceré výhody. Zástancovia moderných technológií neustále opakujú, že automatizáciou určitých úloh by umelá inteligencia uľahčila každodenný život sudcom a právnikom tým, že by ich zbavila určitých administratívnych obmedzení. Sudcovia by sa tiež mohli spoľahnúť na umelú inteligenciu pri podpore rozhodovania, formovaní predbežného právneho názoru alebo iných oblastí, ktoré vyžadujú rýchle a presné vyhľadávanie relevantných informácií vo veľkom objeme dát. Právnici by svoje stratégie zdokonaľovali vďaka analýzam prípadov, ktoré navrhovala umelá inteligencia s rovnakým vyhľadávacím mechanizmom, ako v prípade súdov. Pokiaľ ide o strany sporu, vytvorenie databáz zo súdnych rozhodnutí by im umožnilo prístup k skutočnej právnej knižnici.
Skutočný rozsah využitia umelej inteligencie v civilnom procese je obmedzený iba technickými možnosťami. Či už by išlo o tvorbu základných typov zmlúv, písomností alebo iných právnych dokumentov, tieto by vedela navrhnúť a vytvoriť umelá inteligencia namiesto človeka, ktorý by sa mohol venovať iba rozhodným detailom prípadu. Mnoho rutinných administratívnych úkonov by mohlo byť preložené z ľudského dozoru na automatizovaný proces pomocou počítača. Umelá inteligencia by mohla vystupovať aj ako mediátor bez prítomnosti fyzickej osoby, keď by na základe analýzy zmlúv ponúkla takmer okamžite niekoľko vhodných riešení, čím by sa šetril čas aj peniaze záujemcom, a zároveň by sa odbremenili súdy. Rovnako v prípade vzdelávacích platforiem a kurzov práva by bol tento nástroj minimálne v základných rysoch rovnako efektívny ako človek. V neposlednom rade by mohla byť umelá inteligencia použitá na identifikáciu problémov, kontrolu a ochranu spojenú s problematikou osobných údajov.
Umelá inteligencia by určite mohla mať ohromne pozitívny prínos v oblasti civilných konaní práve so zreteľom na zefektívnenie a zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, a tým by bolo možné dosahovať vyššiu mieru dôveryhodnosti v súdny systém. V budúcnosti spojenej so zdokonaľovaním umelej inteligencie na základe samostatne sa učiacich algoritmov nie je možné vylúčiť ani samostatné rozhodovanie sporov. Pri tejto téme v odbornej obci vyvstávajú otázka etiky, nestrannosti, či zohľadňovania všetkých aspektov ľudského zásahu vyplývajúceho z podstaty humanizmu. V súčasnosti by však moderné technológie v civilných konaniach rozhodne dokázali priniesť časovú aj finančnú úľavu pre všetky zainteresované strany, a tým pádom aj lepší prístup k spravodlivosti.
