Moderné demokratické spoločenské štátne zriadenia sa vždy vyznačujú istou formou vlády, ktorá je volená občanmi ako prejav ich vôle nasmerovať politické dianie v krajine. Slovenská republika nie je výnimkou, a preto aj v jej podmienkach nájdeme parlamentnú demokraciu, ktorá sa vyznačuje voľbou politických strán do Národnej rady Slovenskej republiky v zásade každé štyri roky. Za normálnych okolností sa po voľbách ideovo najbližšie politické subjekty dohodnú na zostavení vlády, ktorá v podmienkach Slovenskej republiky musí pre efektívne vládnutie disponovať minimálne 76 poslancami v parlamente, teda nadpolovičnou väčšinou z celkového počtu 150 poslancov. To vyplýva najmä z čl. 84 Ústavy SR, ktorý hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. V prípade vnútorného rozporu politických strán, ktoré tvoria koalíciu, môže nastať situácia, v ktorej nebudú schopné naďalej spolupracovať na dohodnutých cieľoch až do tej miery, že nebudú mať dostatok hlasov na uznášanie sa Národnej rady. Vo verejnosti sa tento fenomén udomácnil pod pojmom pád vlády, hoci právne predpisy takýto termín nepoznajú. Tieto okolnosti nastali v Národnej rade Slovenskej republiky aj v súčasnosti, kde na návrh koaličnej strany SaS došlo dňa 15. decembra 2022 k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery vlády Eduarda Hegera parlamentom. Na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Tento návrh bol schválený 78 zo 102 prítomných poslancov.
Samotné fungovanie vlády Slovenskej republiky má všeobecnú úpravu v druhom oddiele Ústavy SR. Ten stanovuje vládu ako vrcholný orgán výkonnej moci, popisuje jej zloženie na čele s predsedom a jej povinnosti. Článok 114 pritom popisuje samotný postup, ktorý sa odohral dňa 15. decembra 2022, a to, že Národná rada Slovenskej republiky môže vláde kedykoľvek vysloviť nedôveru.
V zmysle ustanovenia § 109 zákona č. 350/1996 Z. z. Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Návrh sa podáva predsedovi Národnej rady, a tento návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený. Samotná skutočnosť, že došlo k takémuto kroku zo strany Národnej rady má neblahé následky pre samotnú vládu v otázkach jej pôsobnosti, a zároveň niekoľko možností nasledujúceho postupu poslancov Národnej rady a prezidenta SR v tejto situácii.
Odvolanie vlády SR
V prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá. Prezident môže rovnako rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava.
Následne ju prezident SR poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak v obmedzenom rozsahu. Vláda v tomto prípade môže rozhodovať iba o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky, o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej Republiky, o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu, o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účely vymedzené v Ústave SR. O vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky a o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon, môže vláda rozhodovať iba s predchádzajúcim súhlasom prezidenta SR.
Predčasné voľby
V súvislosti s vyslovením nedôvery vláde SR sa často skloňuje termín predčasných volieb. Táto možnosť zrejme nebude ústavne priechodná, nakoľko v súvislosti s otázkou predčasných volieb Ústavný súd SR vo svojom náleze pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021 vyslovil názor, že bez zmeny súčasnej podoby Ústavy SR, nie je možné predčasné voľby uskutočniť.
Na takúto úpravu je potrebné minimálne 90 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, kde by sa takouto zmenu explicitne zaviedla možnosť uskutočnenia predčasných volieb, napríklad aj v prípade vyslovenia nedôvery vláde. V súčasnosti medzi stranami vládnej koalície nie je vôľa uskutočniť takúto ústavnú zmenu, nakoľko väčšina poslancov týchto politických strán zastáva názor, že by bolo vhodné dovládnuť do riadneho termínu volieb. Toto postavenie k predčasným voľbám odôvodňujú tým, že predčasné voľby by znamenali víťazstvo opozície, čo oni sami považujú za neprijateľné.
Vymenovanie vlády prezidentkou SR
Súčasné strany bývalej vládnej koalície sa spoliehajú na možnosť o zostavenie novej vládnej koalície. To by znamenalo v súčasnej politickej situácii spoluprácu tých istých politických strán, ktorým bola pre nemožnosť spolupráce vyslovená nedôvera. Takúto novú vládu a jej predsedu musí vymenovať prezidentka SR v zmysle čl. 110 Ústavy SR. S takouto zrekonštruovanou staronovou vládou však vyjadrila nesúhlas aj samotná prezidentka SR a vyzvala poslancov na urýchlenú ústavnú zmenu, ktorá by pripúšťala predčasné voľby. V prípade vymenovania novej vládnej koalície, táto by sa opäť musela uchádzať o dôveru v Národnej rade Slovenskej Republiky, kde by musela získať súhlasné stanovisko nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Urobiť by tak musela v zmysle čl. 113 Ústavy SR, ktorý zavádza povinnosť vlády do 30 dní po vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky a predložiť jej svoj program a zároveň ju požiadať o vyslovenie dôvery. Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezidentka SR vládu opäť odvolá.
S rovnakým problémom by sa borila aj tzv. úradnícka vláda, ktorú však Ústava SR ako pojem nepozná. Jej podstata spočíva v tom, že prezidentka SR by namiesto poslancov Národnej rady poverila vykonávaním vládnych úradov odborníkov, ktorí by boli apolitickí. Táto možnosť je značne nepravdepodobná, nakoľko bez politickej podpory strán zvolených vo voľbách by takíto odborníci nemali dostatočný počet poslaneckých hlasov na presadzovanie zákonov a inej agendy, nech by bola akokoľvek prospešná. Zároveň opäť platí, že aj takáto vláda odborníkov by sa musela uchádzať o dôveru Národnej rady Slovenskej republiky, pričom je značne nepravdepodobné, aby ju jej politické strany vyslovili bez toho, aby úradnícka vláda pretláčala ich politickú agendu.
Slovenská republika zažila vo svojej mladej histórii niekoľko vyslovení nedôvery vláde, pričom vláda s najkratším trvaním bola zložená z rovnakých politických strán, ktoré dnes odmietajú predčasné voľby. Treba pripomenúť, že počas ostatných troch rokov je toto tretí pokus bývalých predstaviteľov vládnej koalície o vzájomné fungovanie.
