Sťažovateľka trpí vaskulárnou demenciou a neexistuje predpoklad zásadného zlepšenia jej zdravotného stavu.
Obvodný súd pre Prahu 5 (Obvodný súd) svojím rozsudkom sťažovateľke obmedzil spôsobilosť na právne úkony tak, že nie je schopná samostatne právne konať, porozumieť následkom uzatvorenia kúpnej, darovacej či inej zmluvy, konať v pracovnoprávnych veciach, nadobúdať majetok, rozpoznať potrebu uzatvoriť zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb, zabezpečiť si vlastné záležitosti spočívajúce v konaní na úradoch v súvislosti s podávaním žiadostí o priznanie dávok štátnej podpory, vybavovaní dokladov a pod., pochopiť účel a dôsledky uzatvorenia manželstva, porozumieť zmyslu a dôsledku volieb, vrátane možnosti byť volený, spravovať svoj majetok v čiastke prevyšujúcej 4.000,- Kč mesačne. Výrokom II. Obvodný súd spôsobilosť sťažovateľky na právne úkony obmedzil na dobu 5 rokov a výrokom III. určil sťažovateľke opatrovníka, a to Úrad Mestskej časti Praha 16.
Obvodný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že je v najlepšom záujme sťažovateľky, aby došlo k obmedzeniu jej spôsobilosti na právne úkony tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku. Dôvodom obmedzenia sťažovateľky na právne úkony bola trvalá duševná porucha, ktorá jej bráni plne právne konať a právnym konaním alebo nečinnosťou by sťažovateľke mohla vzniknúť závažná ujma.
Sťažovateľka proti rozsudku Obvodného súdu podala odvolanie, o ktorom rozhodoval Mestský súd v Prahe (Mestský súd). Mestský súd zmenil rozsudok Obvodného súdu vo výroku I. takým spôsobom, že sťažovateľka sa obmedzuje na spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá nakladať so svojím majetkom a spravovať ho nad rámec čiastky 4.000,- Kč, uzatvoriť manželstvo a vykonávať volebné právo. Mestský súd zmenil aj výrok III., a to tak, že za opatrovníka sťažovateľky sa ustanovuje Mestská časť Praha 16.
Sťažovateľka však proti rozhodnutiu Mestského súdu podala dovolanie. Ako dovolací dôvod uviedla nesprávne právne posúdenie veci. Namietala formuláciu výroku, resp. vymedzenie rozsahu, v akom bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony bez toho, aby z výroku rozsudku bolo zrejmé, či sa obmedzenie spôsobilosti vzťahuje na obmedzenie čiastkou 4.000,- Kč jednorazovo alebo mesačne. Sťažovateľka taktiež namietala, že došlo k ustanoveniu verejného opatrovníka bez toho, aby boli splnené predpoklady na nevyhovenie návrhu sťažovateľky na ustanovenie konkrétnej osoby ako jej opatrovníčky z dôvodov údajného rozporu so záujmami sťažovateľky. Ako predpoklad prípustnosti dovolania vidí potrebu vyriešenia týchto právnych otázok, na ktorých závisí napadnuté rozhodnutie Mestského súdu, ktorý sa pri ich riešení odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
Dovolanie sťažovateľky bolo podľa Najvyššieho súdu Českej republiky (Najvyšší súd) dôvodné.
K prvej otázke nastolenej sťažovateľkou Najvyšší súd uvádza, že určitosť a zrozumiteľnosť sú esenciálnymi náležitosťami výroku, ktorý je vydaný v rámci konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, a to najmä rozsudku, ktorým k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony došlo.
Rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je možné formulovať ako negatívny výpočet konaní, kedy súd vo výroku svojho rozhodnutia uvedie, na ktoré právne úkony osoba, o ktorej spôsobilosti sa v konaní rozhoduje, nie je spôsobilá. A contrario z toho potom vyplýva, že na ostatné vo výroku neuvedené právne úkony osoba spôsobilá je. Aj keď sa preferuje, aby súd uvádzal tento negatívny výpočet, nie je vylúčené, aby uviedol aj výpočet pozitívny. V tom prípade ide o to, že súd vo výroku svojho rozhodnutia uvedie právne úkony, na ktoré osoba spôsobilá je.
Vzhľadom k prvej otázke sťažovateľky je pre posudzovanú vec podstatné vymedzenie rozsahu, v akom bola sťažovateľka súdom obmedzená na spôsobilosti na právne úkony, a to konkrétne v oblasti občianskoprávnych majetkových vzťahov. V týchto prípadoch je možné rozsah obmedzenia spôsobilosti vymedziť aj vyčíslením ekonomickej hodnoty nepriameho predmetu právneho vzťahu, avšak vždy vo vzťahu ku právnemu úkonu. Môže sa tak stať vo vzťahu k jedinému právnemu úkonu alebo k množine právnych úkonov, ktoré sú uskutočnené za určité časové obdobie, napr. denné, týždenné alebo mesačné obdobie.
Najvyšší súd dal sťažovateľke za pravdu v tom, že z formulácie výroku, ktorý vymedzuje rozsah v akom spôsobilosť na právne úkony súd obmedzil tak, že sťažovateľka nie je spôsobilá nakladať s majetkom a spravovať ho nad rámec čiastky 4.000,- Kč, nie je zrejmé, či súdom stanovený limit je naviazaný na jeden právny úkon alebo množinu právnych úkonov. Takto formulované vymedzenie rozsahu a akom sťažovateľka nie je spôsobilá na právne úkony pre oblasť majetkových vzťahov nie je v súlade so zákonom.
Najvyšší súd však považoval za nevyhnutné, aby sa vyjadril aj k formulácii výrokovej časti rozsudku Mestského súdu v časti, v ktorej Mestský súd použil skratku a pod. Obvodný súd vymedzil rozsah, v akom sa sťažovateľke obmedzuje na právnych úkonoch negatívnym výpočtom – t. j. vo výroku I. uviedol tie právne úkony, na ktoré nie je sťažovateľka spôsobilá. Z takéhoto negatívneho vymedzenia pritom zároveň a contrario vyplýva, že sťažovateľka je spôsobilá k právnym úkonom, ktoré neboli vo výroku rozhodnutie Obvodného súdu uvedené. Ide pritom o výpočet konečný, teda taxatívny.
Za účelom splnenia požiadavky na kvalitu výroku rozsudku určite a zrozumiteľne vymedziť rozsah, v akom súd osobu obmedzuje na spôsobilosti na právne úkony, je súd povinný pri použití negatívneho výpočtu výslovne uviesť právne úkony, vo vzťahu ku ktorým sa osobe obmedzuje spôsobilosť na právne úkony (napr. uzatvorenie manželstva, nakladanie s majetkom, spravovanie cudzieho majetku, vzdania sa dedičstva či udelenie plnomocenstva na zastupovanie).
Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že v rozsudku, ktorým súd obmedzuje osobu na spôsobilosti na právne úkony, nie je možné použitím skratiek a pod., alebo atď. vymedziť rozsah, v akom je spôsobilosť osoby samostatne právne konať obmedzená.
Vo vzťahu k druhej otázky sťažovateľky Najvyšší súd uviedol, že je nutné zohľadniť zákonnú postupnosť opatrovníctva pre osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. V tomto prípade Mestský súd opomenul náležite zdôvodniť, prečo nie je možné, aby vymenoval ako opatrovníka osobu, ktorú sama sťažovateľka navrhla. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia totiž nie je zrejmé, či tomu bráni stret záujmov v tom zmysle, že záujmy opatrovníka by boli v rozpore so záujmami sťažovateľky, alebo tomu bráni iný dôvod.
Vzhľadom na Najvyšším súdom vytýkané pochybenia Mestského súdu preto Najvyšší súd napadnutý rozsudok Mestského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
