Žalovaný ako zamestnávateľ doručil žalobkyni list, v ktorom jej oznámil, že s ňou ukončuje pracovný pomer výpoveďou v súlade s § 52 písm. h) Zákonníka práce.
Podľa § 52 písm h) Zákonníka práce Českej republiky platí, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď v prípade, ak zamestnanec poruší zvlásť hrubým spôsobom inú povinnosť zamestnanca stanovenú v § 301a Zákonníka práce.
Podľa § 301a Zákonníka práce Českej republiky zase platí, že zamestnanci sú počas prvých 14 kalendárnych dní trvania dočasnej práceneschopnosti povinní dodržiavať režim dočasne práceneschopného poistenca, pokiaľ ide o povinnosť zdržiavať sa v dobe dočasnej práceneschopnosti v mieste pobytu a dodržiavať dobu a rozsah povolených vychádzok podľa zákona o nemocenskom poistení.
Dôvod na ukončenie pracového pomeru so žalobkyňou mal spočívať v tom, že pri kontrole režimu dočasne práceneschopného poistenca bolo zistené, že žalobkyňa zvlásť hrubým spôsobom porušila povinnosť podľa § 301 Zákonníka práce. Porušenie povinnosti žalobkyňe podľa § 301 Zákonníka práce malo spočívať v tom, že žalobkyňa neumožnila príslušnému orgánu nemoceského poistenia a ani zamestnávateľovi kontrolu dodržiavania režimu práce neschopného poistenca a neposkytla potrebnú súčinnosť na vykonanie tejto kontroly, a to najmä tým, že neoznačila miesto jej pobytu v dobe dočasnej prácenechopnosti potrebnými údajmi tak, aby bolo možné kontrolu vykonať.
Z toho dôvodu žalobkyňa podala Obvodnému súd pre Prahu 5 (Obvodný súd) žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná. Uviedla, že u žalovaného pracovala na pozícii predajcu developerských projektov a že svoju práceneschopnosť žalovanému riadne oznámila. Následne jej bol zo strany žalovaného doručený list, v ktorom jej žalovaný oznámil, že dňa 20.09.2012 v čase medzi 07:30 hod. a 08:15 hod. jej malo byť doručované oznámenie o ukončení pracovného pomeru výpoveďou v súlade s §52 písm. h). K oznámeniu mali byť priložené záznamy o vykonaných kontrolách dodržiavania režimu práceneschopnosti zo dňa 03.09.2012 a 04.09.2012. Žalobkyňa uviedla, že o údajných kontrolách sa dozvedela až z oznámenia žalovaného a že v dobe, kedy mal žalovaný vykonávať tieto kontroly, sa v jednom prípade nachádzala u lekára a v druhom prípade doma, avšak kontroly si nie je vedomá.
Žalovaný uviedol, že prostredníctvom jeho poverených osôb a pracovníkov správy sociálneho zabezpečenia kontroly vykonal, pričom zistil, že na adrese, kde má žalobkyňa bývať, nie sú dvere, zvončeky ani poštová schránka označená menom žalobkyne.
Obvodný súd žalobe žalobkyne vyhovel. Uviedol, že zamestnanec neporušuje žiadnu svoju povinnosť podľa §301a Zákonníka práce tým, že neoznačí miesto svojho pobytu svojimi údajmi za účelom vykonania kontroly dodržiavania režimu dočasnej práceneschopnosti. Žalovaný sa však proti rozhodnutiu Obvodného súdu odvolal.
Mestský súd v Prahe (Mestský súd) rozhodnutie Obvodného súdu potvrdil. Žalovaný následne podal dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd). V dovolaní argumentoval tým, že je nutné brať do úvahy skutočnosť, že na vykonanie akejkoľvek kontroly je nevyhnutná súčinnosť kontrolovanej osoby (v tomto prípade žalobkyne) a že táto súčinnosť zo strany žalobkyne poskytnutá nebola. Zároveň uviedol, že nie je dôležité to, akým spôsobom k neposkytnutiu súčinnosti došlo, či už ide o neoznačenie poštovej schránky alebo znefunkčnenie zvončeka. Podľa jeho názoru podstata porušenia povinnosti podľa § 301a Zákonníka práce spočíva v tom, že žalobkyňa svojim konaním, resp. nečinnosťou zabránila vykonaniu kontroly. Slovné vyjadrenie vo výpovedi, že k tomu došlo neoznačením miesta pobytu, je iba “spresnením popisu zabránenia kontroly”.
Najvyšší súd ako súd dovolací k veci uviedol, že napadnutý rozsudok Mestského súdu závisí od vyriešenia otázky hmotného práva, a to, či zamestnávateľ môže rozviazať pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou podľa § 52 písm. h) Zákonníka práce, ak mu zamestnanec neumožní vykonať kontrolu dodržiavania režimu dočasnej práceneschopnosti tým, že neoznačí miesto svojeho pobytu potrebnými údajmi. Nakoľko Najvyšší súd uviedol, že táto otázka nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu zatiaľ vyriešená, dovolanie žalovaného je prípustné. Po preskúmaní dovolania však Najvyšší súd uviedol, že dovolanie nie je opodstatnené.
Uviedol, že zamestnávateľ, na rozdiel od zamestnanca, môže dať výpoved výlučne z dôvodov uvedených v § 52 Zákonníka práce. V prípade, ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z iného dôvodu, išlo by o neplatný právny úkon.
Dôvodom na uplatnenie výpovede podľa § 52 písm. h) Zákonníka práce je porušenie povinností vyplývajúcich z § 301a Zákonníka práce zamestnancom. Zamestnanec podľa § 301a Zákonníka práce poruší režim dočasne práceneschopného poistenca, ak sa nezdržuje na mieste, ktoré uviedol ošetrujúcemu lekárovi pri vzniku dočasnej práceneschopnosti, v mieste zmeneného pobytu alebo v prípade, ak nedodržiava rozsah a dobu vychádzok stanovených ošetrujúcim lekárom. Ak však zamestnanec tieto povinnosti poruší, je daný dôvod na uplatnenie výpovede z pracovného pomeru v súlade s § 52 písm. h) Zákonníka práce iba v prípade, ak išlo o zavinené porušenie zamestnanca a ak sa jedná o porušenie jeho povinností zvlášť hrubým spôsobom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto možno zhrnúť, že medzi povinnosti zamestnanca podľa § 301a Zákonníka práce nepatrí povinnosť umožniť zamestnávateľovi kontrolu vykonať ani poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť, a to najmä označením miesta pobytu potrebnými údajmi zamestnanca. Z toho dôvodu preto zamestnávateľ v posudzovanom prípade nemohol so zamestnancom ukončiť pracovný pomer výpoveďou v súlade s § 52 písm. h) Zákonníka práce.
Najvyšší súd Českej republiky preto dospel k záveru, že neoznačenie miesta svojho bydliska svojimi údajmi tak, aby zamestnanec zamestnávateľovi umožnil kontrolu režimu dočasnej práceneschopnosti, nemôže byť dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 52 písm. h) Zákonníka práce. Výpoveď z pracovného pomeru, ktorú žalovaný zaslal žalobkyni, je teda neplatným právnym úkonom. Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného zamietol.
A ako to je na Slovensku?
Slovenská právna úprava nachádzajúca sa v Zákonníku práce nepozná obdobný výpovedný dôvod. Za účelom zistenia, či zamestnanec dodržiava svoj liečebný režim, ktorý určil jeho ošetrujúci lekár, môže Sociálna poisťovňa, ktorá je oprávneným orgánom na výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu, prostredníctvom jej povereného zamestnanca vykonať kontrolu.
Ak zamestnanec poruší svoj liečebný režim, stráca nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15. Októbra 2015, sp. zn.: 21 Cdo 5126/2014
