Výpočet OČR patrí medzi časté témy rodičov, zamestnancov aj samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sa ocitnú v situácii, keď sa musia postarať o choré dieťa alebo iného člena rodiny. Ošetrovné je dávkou nemocenského poistenia a jeho správny výpočet má priamy vplyv na výšku príjmu počas obdobia starostlivosti. Práve preto je dôležité vedieť, kedy vzniká nárok na OČR a ako sa určuje suma, ktorú Sociálna poisťovňa vypláca.
V článku sa podrobne pozrieme na to, čo je OČR (ošetrovné), komu môže vzniknúť nárok na jeho vyplácanie a aké podmienky musí poistenec splniť. Vysvetlíme rozdiel medzi krátkodobým a dlhodobým ošetrovným, dĺžku jeho poskytovania aj význam ochrannej lehoty po skončení poistenia.
Samostatná časť je venovaná tomu, ako prebieha výpočet OČR v praxi, z čoho sa vychádza pri určení denného vymeriavacieho základu a aké limity stanovuje zákon o sociálnom poistení. Vďaka praktickému príkladu bude výpočet ošetrovného zrozumiteľný aj pre tých, ktorí sa s touto dávkou stretávajú prvýkrát.
Čo je OČR?
OČR je skratka pre ”ošetrovanie člena rodiny”. Toto pomenovanie obsahovala predchádzajúca právna úprava, ktorá sa týkala nemocenského poistenia. V aktuálne účinnom zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon o sociálnom poistení) ide o dávku s názvom ošetrovné, ktorá je jednou z dávok nemocenského poistenia. Poistencovi na túto dávku môže vzniknúť nárok v prípadoch, v ktorých sa stará o chorého príbuzného či dieťa. Ak však ochorie samotný poistenec a potrebuje sa doma liečiť, v takomto prípade mu môže vzniknúť nárok na dávku s názvom nemocenské.
zamestnanec: 1,4 % z vymeriavacieho základu
zamestnávateľ: 1,4 % z vymeriavacieho základu
povinne nemocensky poistená SZČO: 4,4 % z vymeraiavacieho základu
dobrovoľne nemocensky poistená osoba: 4,4 % z vymeriavacieho základu
Vzhľadom k tomu, že ošetrovné tvorí súčasť dávok nemocenského poistenia, je jednou z prvých podmienok na jej nárok, aby bola osoba nemocensky poistená. Osoba môže byť poistená ako zamestnanec, povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba, avšak poistiť sa osoba môže aj dobrovoľne, napríklad v prípade, ak je dobrovoľne nezamestnaná. Od statusu osoby sa potom odvíja aj výška odvodov, ktorú je povinná na nemocenské poistenie platiť.
