Spoločník vs. konateľ v s.r.o.
Konateľ je v zmysle ustanovenia § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti. V s.r.o. môže byť jeden alebo viac konateľov, pričom spôsob, akým konatelia konajú, je spravidla upravený v spoločenskej zmluve, ak však v spoločenskej zmluve upravený nie je, zákon určuje všeobecnú normu, t. j. ak je konateľov viac, v mene spoločnosti je oprávnený konať každý z nich samostatne. Konateľom v s.r.o. môže byť iba fyzická osoba, pričom konateľom sa stáva dňom, ktorý je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Úlohou konateľa v s.r.o. je zastupovať spoločnosť navonok a zabezpečovať jej obchodné činnosti, t. j. konať v mene spoločnosti. Konateľ svoju funkciu vykonáva na základe zmluvy o výkone funkcie (mandátna zmluva), a v prípade, že za vykonávanie tejto funkcie dostáva finančné ohodnotenie, ide o odmenu konateľa, ktorá sa považuje za príjem.
Spoločník je v podstate majiteľom spoločnosti, osoba, ktorá má právo sa podieľať na zisku spoločnosti, lebo je jej zakladateľom, t. j. na základe jeho vkladu do spoločnosti sa vytvorilo základné imanie spoločnosti. Základné imanie spoločnosti tvoria vopred určené vklady spoločníkov, pričom môže ísť o vklad jedného spoločníka (jednoosobová s.r.o.) alebo o vklad dvoch a viac spoločníkov (max. 50 spoločníkov). Minimálna hodnota vkladu spoločníka do s.r.o. je 750 eur, pričom na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Úlohou spoločníka v s.r.o. je vykonávať svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia. Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba, nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. Toto ustanovuje § 122 Obchodného zákonníka. Spoločníci vytvárajú najvyšší orgán spoločnosti – valné zhromaždenie. Spoločník môže byť zároveň aj konateľom spoločnosti.
Spôsoby vyplácania zisku z s.r.o.
Pri vyplácaní zisku zo spoločnosti je v prvom rade dôležité rozlišovať, či sa zisk vypláca spoločníkovi alebo konateľovi spoločnosti.
Zisk sa zo spoločnosti konateľovi/spoločníkovi môže vyplácať buď pravidelne alebo nepravidelne, od čoho sa potom odvíja aj odvodová povinnosť.
Najčastejším spôsobom vyplácania zisku zo s.r.o. je
vyplatenie podielu na zisku – dividendy,
vyplatenie príjmu zo závislej činnosti (záleží od toho, či sa jedná o spoločníka alebo o konateľa), alebo
fakturácia zo strany spoločníka.
Vyplácanie podielu na zisku – dividendy
Dividenda alebo podiel na zisku, je čistý zisk, ktorý si spoločník môže vyplatiť po skončení účtovného obdobia, t. j. spravidla raz za rok. Spoločníci majú zo zákona nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom. Toto však môže spoločenská zmluva upraviť aj inak. Podiel na zisku sa vypláca z už zdaneného zisku s.r.o. po účtovnom období, pričom podlieha zdaneniu zrážkovou daňou pri výplate vo výške 7%. Nevýhodou takéhoto vyplácania zisku je, že ho možno vyplácať až po skončení účtovného obdobia. Výhodou je najnižšia miera zdanenia vyplácaného podielu, oproti iným spôsobom vyplácania. Tento spôsob vyplácania podielu na zisku sa týka iba spoločníkov v s.r.o., nie konateľov.
Vyplácanie príjmu zo závislej činnosti
Pri vyplácaní zisku ako príjmu zo závislej činnosti treba rozlišovať, či pôjde o vyplácanie mzdy zamestnanca alebo odmeny spoločníka alebo konateľa s.r.o.
Ak ide o vyplácanie mzdy zamestnancovi s.r.o., toto sa už môže týkať spoločníka aj konateľa. Ide o bežný pracovnoprávny vzťah spoločníka, resp. konateľa na strane zamestnanca so spoločnosťou na strane zamestnávateľa.
V prípade vyplácania mzdy ide o príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha zdaneniu ako mzda. Z toho vyplýva, že na tento príjem si možno uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane alebo daňový bonus na dieťa. Tento spôsob vyplácania zisku však podlieha odvodovej povinnosti – zamestnanec aj zamestnávateľ odvádzajú sociálne a zdravotné odvody spolu vo výške skoro 50%. V roku 2023 sú odvody zamestnávateľa za hrubú mzdu zamestnanca celkovo vo výške 35,2% a odvody zamestnanca z jeho hrubej mzdy 13,4%.
Vyplácanie zisku možno uskutočniť aj na základe mandátnej zmluvy, v tomto prípade spravidla na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa. Tu už nejde o pracovnoprávny vzťah, ale o obchodnozáväzkový vzťah, takže sa naň nebudú vzťahovať povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce, ako napríklad príspevok na stravu, poskytovanie dovolenky a pod. a nevzťahujú sa naň ani ustanovenia o minimálnej mzde. Aj na takúto odmenu sa však vzťahuje odvodová povinnosť, ktorá je od roku 2023 pri zdravotnom poistení v minimálnej výške 32,81 eur mesačne.
Fakturácia zo strany spoločníka
Fakturáciu zo strany spoločníka možno uskutočniť, ak je spoločník samostatne zárobkovo činná osoba, napr. živnostník a bude fakturovať svojej s.r.o. Tu však vzniká riziko, že daňový úrad môže takéto transakcie považovať za transakcie bez riadneho podnikateľského dôvodu za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Ďalšou dôležitou skutočnosťou, na ktorú pri tomto spôsobe vyplácania zisku netreba zabúdať je, že na fakturáciu sa budú vzťahovať pravidlá transferového oceňovania, čo znamená, že fakturované ceny musia zodpovedať trhovým cenám.
Fakturácia zo strany spoločníka môže prebiehať na základe
príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti,
príjmov z vytvorenia alebo použitia diela a z podania alebo použitia umeleckého výkonu, a
príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (licencia).
Príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podliehajú odvodovej povinnosti (zdravotné aj sociálne odvody) a daňové zaťaženie je pri ročných príjmoch neprevyšujúcich 49 790 eur 15%. Na tieto príjmy možno uplatniť paušálne výdavky aj nezdaniteľné časti základu dane.
Príjmy z vytvorenia alebo použitia diela a z podnikania alebo použitia umeleckého výkonu sa zdaňujú zrážkovou daňou z príjmov vo výške 19% - neplatia sa z nich odvody do sociálnej a zdravotnej povinnosti a nemožno z nich uplatniť žiadne daňové výdavky ani nezdaniteľné časti základu dane.
Príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu sa môžu zdaňovať buď zrážkovou daňou ako sme uviedli vyššie, alebo v daňovom priznaní daňou z príjmov vo výške 19% - v tom prípade sa na ne môžu uplatniť paušálne výdavky, neplatí sa z nich žiadne sociálne a zdravotné poistenie, ale nie je možné pri nich uplatniť žiadne nezdaniteľné časti základu dane.
