Za účelom prípravy návrhu vyhlášky zriadilo ministerstvo spravodlivosti SR pracovnú skupinu zloženú z viacerých odborníkov, ktorí sa predmetnou agendou zaoberajú práve z dôvodu, že Slovenská republika nemala explicitnú právnu úpravu vykonávacieho konania dlhé roky. Zhodli sa na tom, že tak chúlostivá oblasť ako veci maloletých, potrebuje náležitú pozornosť. Spoločne tiež konštatovali, že je potrebné nadviazať v návrhu vyhlášky na tie mechanizmy, ktoré sa od 01.01.2012 ukázali ako efektívne.
Potreba schválenia zmien
Návrh vyhlášky má zároveň nadväzovať aj na novú právnu úpravu, ktorej platnosť nastane od 01.06.2016, v podobe zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v platnom znení. Cieľom návrhu vyhlášky je naplniť resp. vykonať nové zákonné splnomocňovacie ustanovenie, ale i reagovať na aplikačné problémy, ktoré priniesla činnosť súdov pri uplatňovaní doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 474/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výchove maloletých detí (Dôvodná správa k vyhláške, všeobecná časť).
Návrh vyhlášky je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a predkladatelia sú otvorení vecnej diskusii a pripomienkam.
Navrhované zmeny
Nová vyhláška je postavená na troch zásadách, ktoré vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa a to:
- zásada najlepšieho záujmu dieťaťa;
- rešpektovania práv dieťaťa a
- vypočutia jeho názoru.
Ustanovenia § 3 a 4 návrhu vyhlášky majú byť kľúčovými ustanoveniami. Ich nóvum spočíva v tom, že majú podporiť princíp spravodlivosti konania o výkone rozhodnutia. Cieľom týchto ustanovení je úprava postupu súdu tak, aby bola doterajšia prax niektorých súdov korigovaná. V praxi totižto súdy siahajú po podaní návrhu na výkon rozhodnutia spravidla hneď po nástrojoch represie, ako uloženie pokuty, avšak bez toho, aby vôbec v tej ktorej právnej veci vykonali šetrenie, či skúmali, či existujú určité ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nepodrobil rozhodnutiu. Nové ustanovenia umožňujú súdu odkloniť sa od drastického výkonu rozhodnutia jeho odkladom, ak by mal dieťaťu ublížiť alebo byť v rozpore s jeho najlepším záujmom. Nové ustanovenie je aj § 12, ktorý stanovuje výslovnú povinnosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytnúť súčinnosť pri výkone rozhodnutia, ak sa maloletý nachádza v zdravotníckom zariadení. Navrhuje sa aj komplexná úprava nových procesných mechanizmov, ktoré budú reagovať na prípadné obštrukcie, obchádzanie právnej úpravy alebo iné nečestnosti.
