Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá bola spáchaná 21. februára 2018, sa začalo rozsiahle vyšetrovanie, pri ktorom slovenské orgány činné v trestnom konaní spolupracovali s Europolom. Národná kriminálna agentúra (NAKA) v súvislosti s týmto vyšetrovaním odovzdala 10. októbra 2018 Europolu mobilné telefóny a USB, ktoré patrili Mariánovi Kočnerovi a mali slúžiť ako dôkazný materiál. Následne 21. júna 2019 Europol predložil NAKA konečné forenzné správy týkajúce sa úkonov vykonaných na predmetných mobilných telefónoch. Tomuto predloženiu predchádzalo odovzdanie pevného disku obsahujúceho zašifrované údaje, ktoré boli extrahované najmä z predmetných mobilných telefónov dňa 23. októbra 2018.
Dňa 1. apríla 2019 boli proti Mariánovi Kočnerovi v trestnom konaní použité informácie nachádzajúce sa na predmetných mobilných telefónoch.
Následne sa o Mariánovi Kočnerovi prostredníctvom novinových článkov a iných aj internetových médií rozšíril významný objem informácií, pričom v dňoch 20. a 29. mája 2019 sa viaceré novinové články odvolávali na údaje pochádzajúce z týchto mobilných telefónov.
„Rovnako 19. mája 2020 jedna internetová stránka zverejnila výber dokumentov týkajúcich sa žalobcu a najmä prepisy intímnej komunikácie medzi ním a jeho priateľkou, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom šifrovanej komunikačnej služby a ktorá sa nachádzala na týchto telefónoch, pričom výber tejto komunikácie bol následne použitý slovenskými médiami 21. mája 2020.“[1]
Dňa 18. augusta 2020 podal Marián Kočner návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu žalobu, v ktorej navrhol, aby Všeobecný súd uložil Europolu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 000 eur a povinnosť nahradiť trovy konania. Touto žalobou žalobca poukazoval na dve samostatné konania spôsobujúce škodu v dôsledku operácií spracúvania údajov, ktoré sú podľa neho nezákonné, pričom sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z týchto konaní na základe článkov 268 a 340 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794. Podľa posledného ustanovenia každá fyzická osoba, ktorá utrpela škodu v dôsledku nezákonnej operácie spracúvania, má právo na náhradu spôsobenej škody, a to buď od Europolu v súlade s článkom 340 ZFEÚ, alebo od členského štátu, v ktorom nastala udalosť, ktorá spôsobila škodu.
Nakoľko žalobca podal na Všeobecný súd žalobu proti Europolu, jeho žalobu bolo potrebné preskúmať na základe článkov 268 a 340 ZFEÚ.
Vo svojom rozsudku z 29. septembra 2021 Všeobecný súd vysvetľuje, že pre vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie za ujmu údajne spôsobnú jej agentúrami, ako je aj Europol, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky:
protiprávnosť konania vytýkaného agentúre,
existencia škody a
existencia príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a uvádzanou škodou.
Okrem toho Všeobecný súd konštatoval aj skutočnosť, že dôkazy predložené Europolom vyvracajú tvrdenia Mariána Kočnera a preukazujú, že Europol nebol jediným subjektom, ktorý mal v čase zverejnenia dotknutých údajov tieto údaje k dispozícií. Z uvedeného vyplynulo, že vzhľadom na neexistenciu dôkazov nemožno zverejnenie predmetných prepisov považovať za pripísateľné Europolu a teda nie sú ani splnené podmienky pre preukázanie mimozmluvnej zodpovednosti Europolu.
Všeobecný súd zároveň v rozsudku uviedol, že Europol nikdy nedisponoval spornou komunikáciou v dešifrovanej a zrozumiteľnej podobe. NAKA totiž až po tom, čo jej boli odovzdané údaje nachádzajúce sa na predmetných mobilných telefónoch, tieto dešifrovala a poskytla uvedenej komunikácii zrozumiteľnú podobu.
Celé konštatovanie Všeobecného súdu smerovalo k pointe, že Marián Kočner nepredložil dostatočné (a k niektorým tvrdeným skutočnostiam ani žiadne) dôkazy a neboli ani naplnené podmienky, ktoré by zakladali zodpovednosť Europolu za zverejnenie prepisov jeho komunikácie a jeho údajné zaradenie do „mafiánskych zoznamov“.
Rozsudok Všeobecného súdu znel nasledovne:
„Žaloba sa zamieta. Marián Kočner znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).“
