Problematika udeľovania a rozsah trestov za rôzne trestné činy je v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo polarizujúca téma. Na jednej strane legislatíva pozná drakonické a ako odbornou tak aj laickou verejnosťou kritizované trestné sadzby za skutky, ktoré v moderných podmienkach právneho štátu stratili spoločenskú nebezpečnosť v takej forme, ako bola vnímaná v minulosti. Sem by sme mohli s určitosťou zaradiť až exemplárne tresty za držanie alebo pestovanie marihuany, pri ktorých je možné udeliť desiatky rokov odňatia slobody či doživotie spojené s prepadnutím celého majetku.
Na druhej strane, mnoho mediálne známych prípadov ukazuje najmä širšej verejnosti, že napriek značným škodám či spoločenskej nebezpečnosti môže páchateľ trestného činu vyviaznuť iba s peňažným trestom alebo s podmienečným odkladom trestu slobody. V týchto prípadoch rezonujú najmä prípady podvodov s daňami, kde sú škody vyčíslené často vo vysokých sumách, prípady korupcie verejných činiteľov, ktorí krivili spravodlivosť alebo aj prípady sexuálneho násilia. Práve posledná téma rozvírila vášne verejnosti, keď média zverejnili prípad zneužívania maloletej osoby kňazom, a to dokonca počas niekoľkých rokov. Šokujúce nebolo len odhalenie takéhoto správania sa duchovného, ale najmä rozhodnutie o jeho treste za tento skutok. V tomto prípade bol páchateľ odsúdený za zneužitie v tom čase 13 ročného dievčaťa na trest odňatia slobody na tri roky s podmienečným odkladom v trvaní štyroch rokov.
V tomto konkrétnom prípade sa podľa obžaloby mal kňaz dopúšťať sexuálneho zneužívania na maloletej od jej trinástich rokov, a to po dobu nasledujúcich troch rokov z pozície jej učiteľa a duchovného. Prokurátor toto konanie vyhodnotil ako pokračujúci zločin sexuálneho zneužívania maloletého dievčaťa v zmysle ustanovenia § 201 ods. 1 Trestného zákona (TZ). Toho sa dopustí osoba, ktorá vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, pričom trestná sadzba odňatia slobody sa v tomto odseku pohybuje od troch až po desať rokov. Pomerne zaujímavé sa javí hodnotenie skutku dozorového prokurátora iba v rozsahu prvého odseku, nakoľko odsek druhý tohto ustanovenia paragrafu stanovuje trestnú sadzbu 7 až 12 rokov, ak páchateľ spácha čin buď závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe. Závažnejší spôsob konania je pritom v zmysle ustanovenia § 138 TZ písm. g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti osoby a písm. h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Daný skutok duchovného pritom napĺňa tieto osobitné kvalifikačné pojmy v danom skutku, pričom v zmysle ustanovenia § 139 ods.1 písm. a ) TZ sa chránenou osobou rozumie dieťa, čo v tomto prípade poškodená nepochybne bola.
Dohoda o vine a treste v praxi
Podmienečný trest udelený už odsúdenému kňazovi bol vzhľadom na skutok taký nízky vďaka využitiu inštitútu dohody o vine a treste. Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody mohol byť uložený práve vďaka tomuto ustanoveniu TZ, ktorý umožňuje súdu pri ukladaní trestu znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby.
V tomto prípade, keďže išlo iba o prvý odsek trestného činu sexuálneho zneužívania maloletej osoby, bola táto hranica 3 roky, a podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného poriadku (TP) môže súd v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Dohodou o vine a treste sa rozumie dohoda prokurátora a obvineného (a v prípadoch ustanovených zákonom aj poškodeného alebo aj inej oprávnenej osoby) o priznaní spáchania skutku, uznaní viny a prijatí trestu obvineným a prípadne aj o ďalších výrokoch. Konanie o dohode o vine a treste je primárne upravené v ustanovení § 232 TP a vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Trestný zákon v týchto prípadoch stanovuje, že ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, môže prokurátor začať konanie o dohode o vine a treste na podnet obvineného alebo aj bez takého podnetu. Ak došlo k dohode o vine, treste a ďalších výrokoch, prokurátor podá na súd v rozsahu dohody návrh na schválenie dohody o vine a treste. Ak v rámci konania o dohode o vine a treste obvinený uzná vinu zo spáchania stíhaného skutku v celom rozsahu, ale nedôjde k dohode o treste, prokurátor podá obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu, uznanie viny a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Dohoda o vine a treste obsahuje označenie účastníkov dohody, dátum, miesto a čas jej spísania, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, právnu kvalifikáciu trestného činu, ktorý bol skutkom spáchaný, druh, výmeru a spôsob výkonu trestu, rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola činom spôsobená, a ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie.
V zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 619/2005 Z. z prokurátor pri zvažovaní vhodnosti konania o dohode o vine a treste a pri vyjednávaní dohody s obvineným berie do úvahy všetky relevantné skutočnosti, najmä ochotu obvineného spolupracovať pri vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní iných obvinených, minulosť obvineného, povahu a závažnosť trestného činu, ktorý je predmetom obvinenia, prejavenú ľútosť a pocit viny obvineného, jeho ochotu dobrovoľne prevziať zodpovednosť za svoje konanie, záujem na rýchlom a primeranom skončení trestnej veci či pravdepodobnosť usvedčenia obvineného v súdnom konaní. Podmienkou na uzavretie dohody o vine a treste je, aby sa obvinený priznal a uznal vinu zo spáchania skutku. V prípade, ak súd schváli dohodu o vine a treste na verejnom zasadnutí, rozsudok nadobudne právoplatnosť a nie je voči nemu prípustne odvolanie ani dovolanie, okrem prípadu dovolania z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku – porušenie práva na obhajobu závažným spôsobom.
V prípade kňaza, ktorý sexuálne zneužil maloletú, súd odmietol prvú dohodu o vine a treste s týmto obvineným, ktorá navrhovala podmienečný trest odňatia slobody na dva roky. To sa súdu javilo ako nedostatočné, a preto bola dohoda upravená do súčasnej podoby. Túto už súd schválil s odôvodnením, že obžalovaný nebol v minulosti trestne stíhaný a ku skutku sa priznal. Súd prihliadal aj k znaleckému posudku maloletej, podľa ktorého zo strany obžalovaného nebola maloletej spôsobená taká trauma, že by sa nevedela v budúcnosti zaradiť do bežného života. Vzhľadom na tieto poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že dohodnutý trest je primeraný a dostačujúci.
Zmení sa legislatíva?
K tejto konkrétnej kauze sa vyjadrila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá avizovala, že si vyžiada a preštuduje predmetný spis. Sama pripustila, že vzhľadom na právnu formuláciu inštitútu dohody o vine a treste nebude možné rozsudok nijakým spôsobom zvrátiť, avšak zameria sa na to, či nedošlo k pochybeniu zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov pri hodnotení tohto skutku. Do budúcnosti nevylúčila zmenu právnej úpravy postihujúcej páchateľov trestných činov so sexuálnym motívom, nakoľko súčasnú nepovažuje za dostačujúcu a spravodlivú voči obetiam takýchto trestných činov.
Rovnako, ako tento prípad, aj samotný inštitút dohody o vine a treste vzbudzuje vo verejnosti vášne. Na jednej strane najmä odborná verejnosť sa prikláňa k názoru, že ide o pozitívny prvok v justícii, ktorý odbremeňuje súdy, zefektívňuje súdne konanie a vo veľkej miere nastoľuje rýchlu spravodlivosť. Opačne to vníma najmä širšia verejnosť, ktorá často skloňuje pojem kupčenie so spravodlivosťou. Mnoho odsúdených za závažné skutky si vďaka tejto dohode užíva nižšie tresty či majetky, na ktoré by v riadom súdnom konaní nemali nárok. Kriticky je vnímané aj bleskové uzatváranie dohôd o vine a treste so spolupracujúcimi obvinenými, ktorí na výmenu usvedčujú ďalšie osoby z páchania trestnej činnosti.
Aj v prípade sexuálneho zneužitia maloletej kňazom je spoločnosť právom rozhorčená. V tomto prípade to však nie je problém samotnej dohody o vine a treste, ale pomerne veľkorysom právnom posúdení skutku, a to aj vzhľadom na osobu obete, postavenie páchateľa v spoločnosti, ako aj fakt, že sa obeti nikdy neospravedlnil a neprejavil ľútosť nad svojim činom. Netreba zdôrazňovať, že sexuálne násilie na deťoch má takmer bez výnimky vždy dopad nielen na ich fyzické, ale najmä na ich psychické zdravie a z toho prameniace problémy s riadnym začlenením sa do spoločnosti. Napriek tomu je v podmienkach slovenskej justície smutným štatistickým faktom, že páchatelia týchto skutkov sú potrestaní práve podmienečným odkladom výkonu trestu, zatiaľ čo obete sa nedočkajú nielen žiadneho odškodného zo strany odsúdených, ale ani ich ospravedlnenia.
