Slobodné a demokratické voľby sú jedným z najdôležitejších, ak nie najdôležitejším aspektom vyspelej civilizácie. Možnosť obyvateľov rozhodnúť sa na základe prezentácie kandidátov, ktorý z nich bude hájiť ich záujmy a presadzovať im blízku agendu je prvok, bez ktorého krajina nemôže dlhodobo rásť. Je teda na mieste, aby spôsob a priebeh volieb bol čo možno najviac transparentný a zohľadňujúci záujmy čo najširšej masy občanov. Práve z dôvodu, že voľby dokážu zmeniť smerovanie krajiny doslova zo dňa na deň, sa objavujú aj v tomto procese rôzne formy manipulácie volieb, a to či už v štádiu pokusu, alebo dokonaného činu. Či už ide o neprípustný zásah v prospech určitého kandidáta alebo zmarenie šancí kandidáta, ktorý je pre daných páchateľov nepohodlný, vždy sa jedná o zásadný zásah do demokratického procesu utvárania danej krajiny. V podmienkach slovenskej legislatívy je takéto konanie upravené v mnohých skutkových podstatách trestných činov či priestupkov, avšak trestné sadzby pri týchto činoch sú vo veľkej miere stále veľkorysé s ohľadom na možné následky dokonania takéhoto trestného činu. Podozrenia z páchania takejto trestnej činnosti sa pritom objavujú so železnou pravidelnosťou pred, či po každých voľbách, a nezriedka sa pretavia do trestného oznámenia.
Existuje mnoho trestných činov alebo priestupkov, ktoré ak by ich páchateľ vykonal, mohli by narušiť alebo inak ohroziť volebný proces. Môžeme sem zaradiť trestné publikovanie nepravdivých a falošných informácií o kandidátoch, trestný čin falšovania, či iného znehodnocovania volebnej dokumentácie, úmyselné porušovanie tajnosti hlasovania, alebo iného zneužitia hlasovania, skutkové podstaty trestných činov postihujúce úmyselne nesprávne sčítavania hlasov alebo skresľovanie výsledkov hlasovania.
Volebná korupcia
Niekoľko z nich však obsahuje priamo vo svojej skutkovej podstate jej obligatórny znak, výkon volebného práva, ako nevyhnutnú podmienku na jej naplnenie. Medzi takéto trestné činy patrí volebná korupcia upravená v ustanovení § 336a Trestného zákona (TZ). Tej sa dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, aby volil, nevolil alebo hlasoval prípadne nehlasoval určitým spôsobom, prípadne nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe.
V takomto prípade hrozí páchateľovi odňatie slobody až na 2 roky, a v prípade, ak by takto konal verejne, závažnejším spôsobom konania, ako verejný činiteľ či sa tohto skutku dopustil na chránenej osobe, môže mu byť uložený trest odňatia slobody až na 5 rokov.
Pri tomto trestnom čine je vecou precízneho dokazovania, aké konanie spadá pod volebnú korupciu a aké konanie možno vyhodnotiť ako bežnú volebnú kampaň. Existuje totiž rozdiel medzi konaním, keď páchateľ v pozícii voleného zabezpečí peniaze, predmety alebo iné služby inému výmenou za zabezpečenie určitého počtu hlasov, a medzi konaním, keď takýto človek v rámci politickej súťaže rozdáva predmety s jeho logom alebo sľubuje určité plnenie do budúcna ako zvolený politik. Skutková podstata daného trestného činu teda nezahŕňa konanie spočívajúce vo volebnej agitácii na predvolebných mítingoch, kde neurčitej mase potenciálnych voličov sú rozdávané materiálne veci s logom kandidáta, resp. politickej strany alebo je poskytované občerstvenie. Takéto konanie nepovažoval za neprípustné ani Ústavný súd (PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 64/2014).
Súdy posudzovali aj prípady, keď sa páchatelia snažili pri tomto trestnom čine obísť zákon vyhotovením darovacích zmlúv s argumentáciou, že nešlo o poskytnutie alebo prijímanie úplatku, ale bežný dar. Takéto konanie je ale častokrát vyvrátené orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdmi, ak sa preukáže, že poskytnutie alebo prijatie takéhoto daru bolo podmienené určitou protislužbou. Tento trestný čin sa zväčša pácha tesne pred voľbami a je podstatné, aby páchateľ svojim korupčným správaním dokázal bezprostredne ovplyvniť rozhodnutie voliča. Takéto konanie porušuje nielen princíp tajnosti hlasovania, ale ohrozuje samotnú podstatu demokratického procesu výmeny moci.
Zaujímavé sú aj štatistiky prokuratúry SR, ktoré pri tomto trestnom čine zohľadňujú trestnú činnosť na území SR. V roku 2021 nebola obžalovaná žiadna osoba pre volebnú korupciu, v roku 2020 bolo týchto osôb 6, a v roku 2019 eviduje prokuratúra 12 obžalovaných. Z uvedeného vyplýva, že samotná volebná korupcia je v Slovenskej republike minimálna, a to dokonca aj počas rokov, v ktorých sa konali voľby do NR SR. Zároveň s pripravovanou novelou Trestného zákona, na ktorej pracovalo Ministerstvo spravodlivosti SR na čele s Máriou Kolíkovou, existuje predpoklad, že tento trestný čin nadobudne isté úpravy v prípade schválenia novely v súčasnej podobe. Ministerstvo spravodlivosti vyjadrilo zámer upraviť skutkovú podstatu trestného činu korupcie tak, aby bola v praxi aplikovateľná na všetky korupčné prípady a nedochádzalo k poburujúcim a nežiadúcim únikom spravodlivosti len pre niektoré problematické pojmy alebo znaky, ktoré súčasné znenie obsahuje. Požaduje sprísnenie volebnej korupcie aj jej formulácie, keďže prax ukázala, že skutková podstata nepokrýva veľmi časté a závažné prípady, kedy niekto zoberie úplatok vo vyššej sume za to, že vybaví, aby väčšie množstvo osôb volilo určitého kandidáta. To znamená, že zoberie úplatok za to, že nie on, ale iné osoby budú určitým spôsobom voliť. Preto skutkovú podstatu uvedeného trestného činu ministerstvo chce doplniť o prípady, kedy niekto žiada, alebo príjme úplatok za to, že zabezpečí, aby iné osoby určitým spôsobom volili, či hlasovali a zároveň požaduje prísnejšie trestné sadzby za tento trestný čin.
Marenie prípravy a priebehu volieb
Medzi ďalšie trestné činy s prívlastkom volebné je možné zaradiť marenie prípravy a priebehu volieb a referenda upravené v ustanovení § 351 TZ. Skutkovú podstatu tohto trestného činu naplní páchateľ, ktorý inému násilím alebo hrozbou násilia, alebo ľsťou bráni vo výkone ústavného práva voliť, alebo hlasovať v referende, alebo iného takým spôsobom k výkonu takýchto ústavných práv núti. Ten sa potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Ak by takto konal verejne, závažnejším spôsobom konania, ako verejný činiteľ alebo z osobitého motívu, môže mu byť uložený trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.
Aj pri tomto trestnom čine sa vyžaduje úmyselne konanie, a hrozbou násilia sa rozumie tak hrozba bezprostredným násilím, t. j. násilím, ktoré sa má vykonať ihneď, ako aj hrozba násilím, ktoré sa má uskutočniť neskôr. Táto hrozba sa pritom môže týkať aj inej než napadnutej osoby a môže smerovať aj proti veci. Iným hrubým spôsobom marenia prípravy priebehu volieb alebo referenda upraveným v odseku 2 tohto ustanovenia možno rozumieť napríklad úmyselné vyhotovenie neúplných volebných zoznamov v takom rozsahu, že sa sťaží príprava volieb, prípadne môže ísť o nenásilnú akciu, ktorej cieľom je zabrániť občanom vo vstupe do volebnej miestnosti. V praxi tento trestný čin od iného konania môže oddeľovať práve úmysel. Existujú prípady, kedy sa v rôznych voľbách po spočítaní hlasov zistilo, že daný počet získaných hlasov kandidáta sa nezhodoval so zápisnicami okrskových komisií, prípadne boli hlasy pripísané inému kandidátovi. V prípade, ak by sa preukázalo, že išlo o úmyselné konanie osoby, ktorá mala k takýmto dokumentom prístup, takáto osoba by naplnila skutkovú podstatu tohto trestného činu. Dokazovať úmysel je však mimoriadne náročné, a spravidla sa dá jednoznačne preukázať priznaním páchateľa. Teda bez úmyslu sú takéto konania klasifikované aj zo strany zodpovedných osôb ako rôzne omyly alebo nedorozumenia.
Nevyplnený volebný lístok
Rôzne osoby sa snažia ovplyvniť volebný proces aj prostredníctvom sociálnych sietí, aby oslovili čo najširšie publikum. Nejde však o klasickú politickú súťaž, ale o rôzne obštrukcie, ktorých účelom je narušiť alebo podstatne sťažiť výkon volebného práva. Jedným z takýchto spôsobov je aj výzva na vhodenie nevyplneného volebného lístka do volebnej urny voličom. Takýto postup je však v rozpore so zákonom č. 180/2017 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, a to konkrétne s ustanovením § 24 ods. 10. To ukladá voličovi povinnosť odložiť nepoužité hlasovacie lístky alebo nesprávne upravené hlasovacie lístky do zapečatenej schránky na odloženie nepoužitých alebo nesprávne upravených hlasovacích lístkov, a ak ide o hlasovanie mimo volebnej miestnosti, volič nepoužité hlasovacie lístky alebo nesprávne upravené hlasovacie lístky znehodnotí pred členmi okrskovej volebnej komisie. V prípade, ak sa volič dopustí takéhoto konania, dopustí sa priestupku upraveného v ustanovení § 40 tohto zákona, a to buď neodložením po hlasovaní nepoužitého alebo nesprávne upraveného hlasovacieho lístka do schránky na to určenej, alebo ak neuposlúchne pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti. Za takéto konanie mu môže okresný úrad uložiť pokutu vo výške 33 eur.
V prípade, ak by iné osoby navádzali voličov na obdobné konanie, ktoré by však bolo trestným činom, naplnili by skutkovú podstatu trestného činu podnecovania. Ten je upravený v ustanovení § 337 TZ a dopustí sa ho páchateľ, ak verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku. Za takéto konanie mu hrozí trest odňatia slobody až na dva roky.
Sprísnenie sadzieb
Právo voliť a byť volený do rôznych funkcií je jedným z esenciálnych práv, na ktorom stojí každá demokratická spoločnosť. Samotné poňatie tohto práva do Ústavy SR, ako aj do rôznych medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, naznačuje dôležitosť jeho zakotvenia v právnom systéme. Je pozoruhodné, že ustanovenia Trestného zákona, ktoré upravujú trestanie za jeho porušenie alebo znemožnenie, sú tak zhovievavé, obzvlášť v kontraste s trestnými sadzbami za nenásilnú trestnú činnosť, ktoré vedia byť podstatne prísnejšie až drakonické. To platí obzvlášť, ak sa jedná o možné narušenie celého demokratického systému prostredníctvom volieb, za ktoré v súčasnej podobe páchateľom iba ťažko môže hroziť odňatie slobody. Pripravovaná novela má tak správny a legitímny cieľ sprísniť sadzby za volebnú korupciu, pretože ťažko vyšliapanú cestu k demokracii je potrebné brániť rovnako tvrdo, ako sa bojovalo za jej presadenie v štáte.
