Konflikt na našej východnej hranici medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou trvá už viac ako mesiac a jeho koniec je stále v nedohľadne. Hoci sa k tejto situácii pravidelne vyjadruje množstvo expertov, analytikov, novinárov, či iných zainteresovaných alebo nezainteresovaných osôb, často ich spája jeden spoločný menovateľ - nemožnosť overenia pravdivosti informácií. Pravidelne pred ich príspevkami zaznieva veta, že uvedené skutočností nie sú overené, či potvrdené dôveryhodnými zdrojmi. Na základe takýchto nejasných informácií sa vytvára informačný chaos, ktorý vedie nielen k protichodným informáciám, ale aj k skĺzavaniu do vyslovenej propagandy. Tá je počas vojny všadeprítomná a v dnešnej dobe informačných technológií prevažuje nad objektívnymi informáciami.
Mnoho autorov, u ktorých nie je možné overiť pravdivosť ich tvrdení, prípadne ktorých tvrdenia boli vyvrátené objektívnymi skutočnosťami, obhajuje písanie zavádzajúcich príspevkov vojnovej propagandy aj slobodou prejavu či iným pohľadom na danú vec. Hranica medzi slobodou slova a trestnou činnosťou je v tomto smere naozaj tenká.
Problematiku propagandy upravujú ako právne normy Slovenskej republiky, tak aj medzinárodné dokumenty, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a ktorými je Slovenská republika viazaná.
Medzi medzinárodné zmluvy upravujúce slobodu prejavu a jej problematiku patria Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, či Európsky dohovor o ľudských právach. Sloboda prejavu je upravená aj v Ústave SR v treťom diele s názvom Politické práva, v článku 26 ods. 1 až 5.
Jeden z prvých medzinárodných dokumentov prijatých po druhej svetovej vojne upravujúci túto problematiku je Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. V článku 19 v prvom odseku uvádza, že každý má právo zastávať svoj názor bez prekážky. Odsek 2 vymedzuje, že každý má právo na slobodu prejavu; toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu, bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo akýmikoľvek inými prostriedkami podľa vlastnej voľby.
Na tieto práva sú však naviazané aj osobitné povinnosti. Môžu preto podliehať určitým obmedzeniam, tieto obmedzenia však budú len také, aké ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné. Článok 20 totiž vyslovene zakazuje vojnovú propagandu, rovnako ako aj akúkoľvek národnú, rasovú alebo náboženskú nenávisť, ktorá predstavuje podnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu - musí byť zakázaná zákonom.
Ďalším medzinárodným dokumentom, ktorého signatárom je aj Ruská federácia, je Medzinárodná Konvencia o využívaní rozhlasového vysielania v záujme mieru, dohoda Ligy národov z roku 1936. Zaväzuje štáty obmedzovať vyjadrenia tých názorov, ktoré predstavujú hrozbu medzinárodnému mieru a bezpečnosti. Konvencia zaväzuje vlády zakazovať a skončiť na svojom území s vysielaním akýchkoľvek programov, ktoré sú svojim charakterom zamerané na podnecovanie obyvateľstva k činnostiam, ktoré nie sú v súlade s vnútorným poriadkom alebo bezpečnosťou akéhokoľvek územia. Okrem toho, táto Konvencia zakazuje rozširovanie klamlivých spravodajských materiálov.
V tomto smere sa vyvíja aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, a to najmä vo veci Garaudy proti Francúzku, kde súd vyslovil názor, že výrok zameraný proti základným hodnotám Dohovoru musí byť vyňatý spod ochrany článku 10 v dôsledku článku 17 Dohovoru. V samotnom spore totiž p. Garaudy ako autor knihy systematicky spochybňoval zločiny, ktoré uskutočnili nacisti proti židovskému obyvateľstvu. Súd prišiel k záveru, že žalobca sa snažil deformovať skutočný zámer článku využívajúc vlastné právo slobody prejavu v cieľoch protikladných slovu a duchu Dohovoru. Rovnako súd rozhodol aj vo veci Norwood proti Spojenému kráľovstvu a Pavel Ivanov proti Rusku, ktoré sa týkajú využitia slobody prejavu. Súd opakovane určil, že článok 10 negarantuje neobmedzenú slobodu slova, a to dokonca aj pri posudzovaní otázok médiami, ktoré vyvolávajú vážne znepokojenie verejnosti. Súd rozhodol v rade súdnych rozhodnutí, že právo na slobodu prejavu sa využíva nielen vo vzťahu k informáciám alebo k myšlienkam, ktoré sa vlažne hodnotia ako ľahkovážne a nestranné, ale aj k tým, ktoré urážajú, znepokojujú a trápia štát alebo akúkoľvek časť spoločnosti. Medzi takéto rozhodnutia patrí Mouvement raěliensuisse proti Švajčiarsku alebo Animal Defenders International proti Spojenému kráľovstvu. Súd totiž zastáva názor, že také sú požiadavky pluralizmu, tolerancie a šírky názorov, bez ktorých niet demokratickej spoločnosti. Okrem iného, sloboda žurnalistiky umožňuje do určitej miery využiť zveličenie alebo dokonca nabádanie, čo je však podstatné, toto právo nie je neobmedzené a je potrebné ho posudzovať v duchu hodnôt Dohovoru.
V poslednej dobe sa aj na území Slovenskej republiky zintenzívnili rôzne formy propagandy a dezinformácií a to najmä v súvislosti s udalosťami na našej východnej hranici. Vláda SR reagovala rôznymi opatreniami, medzi ktoré patrí aj prijatie zmien v zákone č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, ktoré nadobudli účinnosť dňom 26.02.2022. Týmto sa do právneho poriadku transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Hlavným legislatívnym východiskom zákona je stratégia pre informačnú bezpečnosť v Slovenskej republike. Odôvodňuje to nevyhnutnosťou efektívneho zákroku proti šíreniu materiálov nebezpečných pre štátnu bezpečnosť, verejný poriadok či šíreniu dezinformácií a propagandy. Európsky parlament pritom už v roku 2020 zriadil osobitný výbor (Osobitný výbor EP pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE)), ktorý zisťoval, ako zahraničné mocnosti s nekalými úmyslami manipulujú s informáciami a zasahujú do fungovania EÚ s cieľom podkopať jej demokratické procesy. Z vyšetrovania vyplynulo, že títo nepriateľskí aktéri môžu v súčasnosti bez obáv z následkov ovplyvňovať voľby, uskutočňovať kybernetické útoky, zamestnávať bývalých vysokopostavených politikov a prehlbovať polarizáciu vo verejnej diskusii.
Obdobnú aktivitu voči propagande vyvíja aj Polícia SR. Tá podľa zverejnených informácií bude stíhať každého, kto bude podporovať vojnovú propagandu podľa ustanovenia § 417 Trestného zákona pod názvom Ohrozenie mieru. Tento trestný čin patrí pod trestné činy proti mieru a ľudskosti, trestné činy terorizmu a extrémizmu. Skutkovú podstatu tohto trestného činu naplní ten, kto v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu. Trestná sadzba pritom už v prvom odseku začína na 10 rokoch, pričom v druhom odseku hrozí až doživotie. Tento trestný čin môže teda spáchať osoba až troma samostatnými formami. Vo všetkých troch prípadoch pritom musí ísť o konanie väčšej intenzity, ktoré je objektívne spôsobilé narušiť mierové spolužitie národov. Nestačí teda použitie prostriedkov absolútne nespôsobilých spôsobiť taký následok. Podporovanie vojnovej propagandy môže spočívať v poskytovaní materiálnej, morálnej alebo osobnej podpory propagátorom vojny. V prípade podozrenia zo spáchania tohto trestného činu je potrebné dokázať páchateľovi aj úmysel takto konať. Bude nepochybne zaujímavé sledovať, ako sa s tým polícia SR vysporiada, nakoľko podľa medializovaných informácií už existuje obvinenie prvej osoby z tohto trestného činu.
Je pochopiteľné, že vláda a orgány, či už v pozícii NBÚ alebo Polície SR, majú záujem na dodržiavaní práva. O to viac, keď existuje dôvodné podozrenie, že cudzie spravodajské služby vyvíjajú činnosti s cieľom podkopať autoritu štátu voči obyvateľstvu. Štát však nikdy nesmie zabúdať na to, že autokratickým nariaďovaním a potlačovaním slobody slova a represiami bez odôvodnenia voči obyvateľom takéto protištátne nálady nielen umocňuje, ale pomaly sa prepadáva na stranu tých, proti ktorým chce vystupovať v pozícii demokratického a právneho štátu. Nekoordinovaná cenzúra nikdy nebude účinným nástrojom demokracie v boji proti dezinformáciám či propagande a preto je potrebné zodpovedne vyvažovať odôvodnené obmedzenia.
