Keď sa v Belgicku vydal kráľovský dekrét, ktorý ustanovil sankciu vo výške 1 800 EUR pre zamestnávateľov, ktorých zamestnanci, vodiči kamiónov, trávia dobu pravidelného týždenného odpočinku v aute, spoločnosť Vaditrans zareagovala. Belgickú štátnu radu vyzvali k uznaniu kráľovského dekrétu za neplatný, pretože podľa nich upravoval a sankcionoval čerpanie doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle, hoci nariadenie Únie upravujúce túto oblasť nestanovuje takýto zákaz.
Ako to vlastne dotknuté nariadenie upravuje?
V nariadení Únie sú zamestnancom pripísané nároky na pravidelný týždenný odpočinok v trvaní najmenej 45 hodín, ktorý je možné za určitých podmienok skrátiť na 24 hodín – to v tom prípade predstavuje dobu skráteného týždenného odpočinku.
V nariadení je stanovené, že ak sa tak vodič rozhodne, môže doby denného odpočinku a doby skráteného týždenného odpočinku čerpať vo vozidle. Tu je dôležité pochopiť rozdiel medzi termínom ,,doba pravidelného týždenného odpočinku“ a ,,doba skráteného týždenného odpočinku“.
V rozhodnutí Súdneho dvora EÚ súd konštatuje, že vzhľadom na to, že nebol použitý všeobecný termín ,,doba pravidelného týždenného odpočinku“, nariadenie upravuje prípad týkajúci sa konkrétne doby skráteného týždenného odpočinku a ide o zámer normotvorcu, povoliť čerpanie iba doby skráteného týždenného odpočinku vo vozidle.
To vylučuje trávenie doby pravidelného a teda neskráteného odpočinku vo vozidle, za účelom zlepšenia pracovných podmienok zamestnancov v odvetví cestnej dopravy, ako aj zlepšenia bezpečnosti na cestách. Z tohto vyplýva, že Belgické stanovenie pokuty za čerpanie doby pravidelného týždenného odpočinku vo vozidle je na mieste a nie je dôvod, aby bolo uznané za neplatné.
Nepretržitý odpočinok v týždni – ako ho upravuje náš zákonník práce?
Zákonník práce ukladá zamestnávateľom povinnosť poskytnúť ich zamestnancom nepretržitý odpočinok v týždni tak, aby mal zamestnanec raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni voľna a tieto dni musia pripadať buď na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.
Zákon samozrejme ráta aj so situáciami, kedy vzhľadom na povahu práce a jej podmienky nie je možné poskytnúť pre zamestnancov voľno práve v dňoch sobota, nedeľa a pondelok a preto, ak sa podľa tohto základného pravidla nedá postupovať, je zamestnanec oprávnený dostať voľno v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch v iných dňoch v týždni, napríklad v stredu a vo štvrtok.
Ak však nie je možné poskytnúť voľno ani tak, je zamestnanec oprávnený čerpať nepretržitý odpočinok v týždni aspoň raz za týždeň v trvaní 24 hodín, pričom by tento deň mal pripadnúť na nedeľu. Zamestnávateľ je však povinný nahradiť zamestnancovi chýbajúci voľný čas najneskôr do ôsmich mesiacov.
Ak podľa povahy a podmienok práce nie je možné nepretržitý pracovný odpočinok rozvrhnúť podľa vyššie určených pravidiel, zamestnávateľ je povinný poskytnúť takýto odpočinok raz za týždeň na najmenej 35 hodín, pričom sa týchto 35 hodín rozráta na časť dňa zo soboty a následne celú nedeľu, alebo na nedeľu a časť pondelka.
Napokon, ak ani jedna z uvedených možností neprichádza do úvahy, zamestnanec bude využívať nepretržitý odpočinok v týždni len raz za dva týždne v trvaní najmenej 24 hodín pripadajúcich na nedeľu, pričom zamestnávateľ bude povinný poskytnúť dodatočné čerpanie tohto odpočinku najneskôr do štyroch mesiacov odo dňa, kedy ho mal čerpať.
Zdroj: CURIA
