Vládna garnitúra, ktorá prevzala po voľbách moc v krajine v roku 2020, zaznamenala počas svojho vládnutia niekoľko nelichotivých prvenstiev. Či už ide o sociálno-ekonomické aspekty krajiny, alebo počet demisií premiérov, prechod z ústavnej vládnej väčšiny v parlamente na vládnu menšinu neschopnú prijímať zákony prezentované pred voľbami, jedno prvenstvo je v politickej histórii Slovenskej republiky významné aj z hľadiska právnej praxe. Bývalé vládne zoskupenie pod taktovkou premiéra Eduarda Hegera neustálo hlasovanie o vyslovenie nedôvery vláde parlamentom. Nasledovalo obdobie, keď prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová poverila bývalé vládne strany dočasnou vládou do predčasných parlamentných volieb, tie si však toto poverenie nedokázali udržať pre politické škandály spojené s výkonom moci. Prezidentka SR následne dňa 15. mája 2023 v Prezidentskom paláci vymenovala novú vládu odborníkov, laicky známu ako úradnícka vláda. Takýto postup v parlamentnej demokracii Slovenskej republiky v jej samostatnej histórii doposiaľ nebol využitý, a ide o jedinečný náhľad aj do praktického využitia ústavných mantinelov vlády odborníkov.
Verejnosť vníma viac politické dianie okolo danej situácie ako reálne možnosti takejto tzv. úradníckej vlády. Takúto vládu odborníkov považujú občania za akúsi náhradu regulérne zvolených predstaviteľov politických strán. To však nemá opodstatnenie v ústavných pravidlách pri vymenovaní novej vlády. Ústava SR nepožaduje povinnosť zostavenia vlády z politických nominantov strán alebo hnutí, ale hovorí iba o členoch vlády, ktorí môžu byť aj apolitickí. Stanovuje podmienku pre výkon funkcie člena vlády iba v rozsahu, že je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. V zmysle čl. 102 ods. 1 písm. g) prezident vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu.
Ústavný problém pri vláde odborníkov môže nastať v spojení s čl. 113 Ústavy SR, ktorý zavádza povinnosť vlády do 30 dní po vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky a predložiť jej svoj program a zároveň ju požiadať o vyslovenie dôvery. Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezidentka SR vládu odvolá. Doslovným výkladom čl. 113 nemožno jednoznačne určiť, či vláda po predložení programu požiada Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery sebe alebo dôvery predloženému programu. V čl. 113 absentuje určenie subjektu alebo objektu rozhodovania o dôvere.
Pri uplatnení premisy vyslovenia dôvery predloženému programu, prejav nedôvery v tomto prípade nemusí mať za následok zánik vlády podľa čl. 115 ods. 1 Ústavy SR. Tá istá vláda môže pripraviť nový program a znovu ho predložiť Národnej rade Slovenskej republiky alebo jej predložiť upravený program so zapracovanými pripomienkami, ktoré mala Národná rada k pôvodnej verzii programu vlády. Možnosť vlády opakovane predstúpiť pred parlament s novým alebo upraveným programom a znovu požiadať o vyslovenie dôvery možno vyvodiť z ustanovenia čl. 102 ods. 1 písm. a), podľa ktorého prezident SR môže rozpustiť národnú radu, ak táto v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschválila jej programové vyhlásenie. V prípade súčasnej politickej situácie je vysoko nepravdepodobné, že parlament vysloví dôveru vláde odborníkov, čo už prostredníctvom médií avizovali viacerí čelní predstavitelia politických strán. Bolo by preto zaujímavé sledovať zvolenie daného postupu vlády odborníkov či už z hľadiska ústavnej praxe, alebo z hľadiska konania parlamentu.
V prípade vyslovenia nedôvery parlamentom v zmysle čl. 115 ods. 3 prezident Slovenskej republiky musí opäť odvolať ňou zostavenú vládu rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a poveriť vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak v obmedzenom rozsahu. Takáto vláda by mohla iba rozhodovať o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky, o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu, o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky, o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní, a o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon. V prípade vymenovania a odvolávania ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, a v ďalších otázkach je pôsobnosť vlády viazaná na predchádzajúci súhlas prezidentky Slovenskej republiky.
V zásade to znamená, že takáto vláda odborníkov bude vykonávať iba nevyhnutné kompetencie na riadenie štátu do predčasných parlamentných volieb, resp. v súčasnej situácii by mala slúžiť na stabilizovanie politickej situácie a upokojenie občanov. Opäť treba pripomenúť, že prezidentka Slovenskej republiky sa ku vymenovaniu vlády odborníkov odhodlala po tom, ako na verejnosť prenikli zlyhania politikov bývalej vládnej koalície. Nakoľko išlo okrem podozrení z korupcie, machinácií a iných prešľapov vyplývajúcich z neodbornosti politických nominantov aj o zásadné ústavné otázky prekračovania právomocí dočasnej vlády ako napríklad v prípade darovania zahraničnej vojenskej pomoci tretiemu štátu vo vojnovom konflikte, ktorá sa podľa odbornej verejnosti a jej analýz ukázala ako neoprávnená až nezákonná. Stanovisko k tejto problematike zaujala aj právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave vo svojej právnej analýze právomocí vlády SR zo dňa 27. februára 2023. Článok 3 analýzy hovorí o právomociach, ktoré odvolaná a dočasné poverená vláda vykonávať nemôže, a to v zmysle čl. 115 ods. 3 Ústavy SR. Ten hovorí, že dočasne poverená vláda okrem iných nesmie rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Analýza následne podrobne zdôvodnila, prečo bolo neústavné zo strany dočasne poverenej vlády darovanie vojenskej pomoci Ukrajine, no táto tak urobila bez ohľadu na právny rámec a možné následky. Bolo preto nevyhnutné zasiahnuť proti takémuto konaniu vlády a prezidentka Slovenskej republiky prijala žiadosť Eduarda Hegera o odobratie poverenia viesť vládu 7. mája 2023.
Verejnosť sa oprávnene začala zaoberať otázkami kompetencií vlády odborníkov a jej pôsobenia, ako však už bolo spomenuté, je vysoko nepravdepodobné, že zo strany Národnej rady Slovenskej republiky bude takejto vláde vyslovená dôvera. Rovnako je vysoko pravdepodobné, že aj v prípade vyslovenia dôvery takejto vláde by sa nenašla parlamentná väčšina na prijímanie potrebných zákonov na stabilizovanie situácie v krajine v kontexte aktuálnych problémov krajiny ako verejné financie či zdravotníctvo. Hoci počas krátkeho pôsobenia úradníckej vlády ju verejnosť vníma skôr ako pokojný a dlho očakávaný rozvážny prvok vládnutia, predpoklad jej reálneho pôsobenia na výkone verejnej moci je minimálny. V prípade schvaľovania zákonov navrhovaných vládou odborníkov by táto musela nájsť parlamentnú väčšinu v podobe minimálne 76 hlasov poslancov na úspešné schválenie zákonov. Politické strany pravdepodobne nedovolia takejto vláde realizovať svoje kompetencie v plnom rozsahu minimálne z politického hľadiska v kontexte blížiacich sa predčasných volieb, a preto bude vláda odborníkov viac vykonávať úlohu nevyhnutnej výplne vyprázdnených miest na postoch vládnych orgánov do predčasných parlamentných volieb, ako reálny výkon funkcie svojich mandátov v zmysle obvyklého riadenia štátu.
