Moderná, rýchlo vyvíjajúca sa doba prináša mnohé nové modely správania sa či konania, s ktorými je potrebné sa vysporiadať aj z hľadiska právnej úpravy. Za najrýchlejšie rastúce prostredie plné zmien a neustáleho vývoja môžeme označiť práve online priestor. Ohľadom právnych noriem internetovej komunikácie, bezpečnosti alebo páchania trestnej činnosti v kyber priestore je možné dohľadať množstvo odbornej literatúry. Toto prostredie je však natoľko dynamické, že verejnosť prichádza stále s novými metódami, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako neregulované odvetvie. Ako príklad možno uviesť kryptomeny a ich pokusy o zavádzanie ako platobný prostriedok či obchodovanie s nimi a problematiku ich legality a hodnoty, prípady online šikany a stalkingu a mantinely tejto úpravy z hľadiska dokazovania, ale rozhodne aj novodobý trend virálnych výziev alebo tzv. challenges.
Virálna výzva v podstate znamená určitý pokyn na konanie od konkrétnej osoby smerom k inej aj neznámej osobe alebo osobám, za účelom odmeny či už finančnej, alebo v podobe internetovej slávy alebo poznania, ktoré je merateľné výškou sledovateľov alebo počtom interakcií. Verejnosť si môže pamätať tragický prípad Archieho Battersbeeho o ktorom sme v minulosti písali, ktorý sa po nahrávaní tzv. Blackout challenge ocitol v bezvedomí v dôsledku zadržiavania dychu, a následne po dlhej hospitalizácii v nemocnici v umelej kóme bol odpojený od prístrojov.
V podmienkach Slovenskej republiky sa s týmto fenoménom zviditeľnil najmä syn predsedu politickej strany Sloboda a solidarita Filip Sulík, ktorý založil platformu Youdare. Táto sociálna platforma sa zaoberá práve zverejňovaním výziev a ich odmeňovaním. Funguje na princípe, že jej užívatelia vyzbierajú určitú sumu peňazí, za ktorú je iný užívateľ ochotný splniť vopred stanovenú výzvu, ktorú si vymýšľa sám alebo mu ju navrhne niekto iný. Väčšina úloh je totožná s inými sociálnymi sieťami ako rôzne tanečné kreácie, no objavili sa aj iné, ako napríklad oholenie hlavy či pitie vody z WC. Verejnosť však pobúrili úlohy ako vypitie fľaše vodky na ex či výzva, aby niekto za sto eur zjedol exkrement, ktorý nájde na ulici.
Pozornosť médií si táto platforma zaslúžila po tom, ako polícia začala trestné konanie voči jej zakladateľovi Filipovi Sulíkovi pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Tejto platforme sa venoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten oznámil, že dal riaditeľovi trestného odboru Generálnej prokuratúry platformu Youdare preveriť a to z dôvodu, či plnením bizarných až zvrátených výziev za odplatu, najmä osobami mladšími ako 18 rokov, spôsobilých vážnym spôsobom ohroziť či poškodiť život, zdravie, morálnu výchovu, slobodu alebo ľudskú dôstojnosť, nedošlo alebo nedochádza k spáchaniu niektorého z trestných činov proti životu a zdraviu, proti mládeži, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, či proti iným právam a slobodám.
Práve tento prípad upozornil na mnohé právne úskalia spojené s fenoménom virálnych výziev. Pri tomto trende totiž môže byť z konania zúčastnených spôsobená ujma v rôznych podobách a na rôznych subjektoch. Vzhľadom na to, že k týmto výzvam dochádza prostredníctvom internetu, je v prípade spôsobenej škody či trestnej činnosti pomerne náročné vysporiadať sa s miestnou príslušnosťou participujúcich osôb a orgánov kompetentých riešiť vzniknutú situáciu, zodpovednosťou v prípade maloletých vystupujúcich ako dospelí v internetovej komunikácii, alebo samotnou zodpovednosťou v zmysle zavinenia konkrétnej osoby.
Trestná zodpovednosť
Práve prípad platformy Youdare ilustroval problém, keď niekto zverejní nebezpečnú alebo inak ohrozujúcu výzvu širokej verejnosti. Je teda zodpovedný majiteľ platformy, ktorý toto konanie umožnil šíriť, hoci by mal v podmienkach užívania striktne zakázané takéto konanie?
Mnohé sociálne siete pomerne logicky argumentujú, že v prípade tisícov príspevkov pravidelne zverejňovaných za pomerne krátke časové obdobie ako sú hodiny či minúty, je prakticky nemožné riadne skontrolovať a vyhodnotiť každý jeden právny aspekt daného príspevku. Na druhú stranu, Trestný zákon napríklad v prípade trestného činu ohrozovania mravnosti v zmysle ustanovenia § 371 tohto zákona neposkytuje úľavy pre takéto prípady, a jeho skutkovú podstatu naplní každá osoba, ktorá uvádza do obehu, rozširuje, robí verejne prístupnými alebo zverejňuje pornografiu, nosiče zvuku alebo obrazu, zobrazenia alebo iné predmety ohrozujúce mravnosť, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo ktoré zobrazujú sexuálny styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky. Takéto konanie sa teda vzťahuje nie len na samotného autora výzvy, ale aj na osobu, ktorá mu toto konanie umožnila šíriť ďalej.
Úplne iná rovina problematiky nastáva v overení totožnosti a veku užívateľov sietí. V prípade, ak by prevádzkovateľ umožnil maloletému pomerne ľahko obíditeľným spôsobom vydávať sa za plnoletú osobu, a ako takej mu sprístupnil materiály pornografického charakteru, mohol by sa dopustiť hneď niekoľkých závažných trestných činov. Samotné vyjadrenie užívateľa na sociálnej sieti, že je osobou staršou ako 18 rokov, by z pohľadu trestného práva nemuselo byť akceptovateľné, rovnako ako nie je akceptovateľné, keď maloletá osoba požaduje kúpu alkoholu v predajni vyhlásením, že má 18 rokov bez ďalšieho. Výzvy na sociálnych sieťach majú častokrát aj sexuálny charakter, a teda ak nedôjde k fyzickej ujme alebo ujme na majetku z plnenia týchto výziev, veľmi vážnym spôsobom môže ohroziť telesný a psychický vývoj maloletých, ktorí by boli predmetnej výzve vystavení alebo ju plnili. Aj v týchto prípadoch by vyvstala otázka zavinenia sociálnej siete, šírenia takéhoto materiálu a jej dostatočnej ochrany maloletých pred takýmto obsahom.
Samostatnou kapitolou by pritom mohla byť trestná činnosť spadajúca pod trestné činy podnecovania v zmysle ustanovenia § 337 Trestného zákona alebo Schvaľovania trestného činu v zmysle ustanovenia § 338 Trestného zákona, a rovnako šírenie rôznych extrémistických či nenávistných posolstiev prostredníctvom výziev. Rovnako s nástupom čoraz sofistikovanejších algoritmov, ktoré sa dajú označiť ako umelá inteligencia, bude náročné určiť mieru zavinenia v prípadoch, kde samotný algoritmus rozhoduje na základe vložených údajov komu aký obsah zdieľať a ukazovať na sociálnych sieťach. V dnešnej dobe je už samozrejmosťou, že samotné šírenie obsahu na internete prebieha pomocou sofistikovaných programov často s minimálnym zásahom zo strany človeka do samotného procesu.
V prípade Youdare bude zaujímavé sledovať ako sa orgány činné v trestnom konaní vysporiadajú so samotným zavinením osôb zodpovedných za prevádzku sociálnej siete. V prípade, ak by dospeli k záveru, že kompetentní spoločnosti sú zodpovední za umožnenie zdieľania takýchto výziev, resp. za škody s tým spojené, otvára sa priestor na trestné stíhanie všetkých sociálnych sietí pôsobiacich v podmienkach Slovenskej republiky. Virálne výzvy sa totiž bez výnimky týkajú každej jednej sociálnej platformy. Samotná prax nám skôr ukazuje, že konkrétne konania voči týmto spoločnostiam bude veľmi problematické aj z hľadiska umiestnenia ich sídiel alebo samotnej skutočnosti, že sa môžu riadiť inými právnymi režimami ich domovských krajín. A hoci rôzne nebezpečné materiály či výzvy sa šírili aj týmito sieťami, a to či už sexuálneho, extrémistického alebo iného charakteru, v súčasnosti súdna prax v Slovenskej republike neeviduje prípad právoplatného rozsudku súdu v otázke preukázanej spoluviny za zdieľanie takéhoto obsahu či povinnosti nahradiť škodu vzniknutú takýmto konaním.
Zodpovednosť v zmysle Občianskeho zákonníka
Sociálne siete môžu šírením takéhoto obsahu byť spoluvinníkmi nielen pri trestnej činnosti, ale aj pri všeobecnej zodpovednosti za škodu. Nemusí teda nevyhnutne dôjsť k naplneniu k niektorej zo skutkových podstát trestného činu v zmysle Trestného zákona. Právny poriadok Slovenskej republiky totiž prostredníctvom ustanovení Občianskeho zákonníka stanovuje zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená porušením právnej povinnosti. Ak by teda bolo preukázané, že sociálna sieť si zanedbala svoje právne povinnosti a v dôsledku toho iným osobám vznikla škoda, v zmysle ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka by za túto škodu zodpovedali. Druhý odsek tohto ustanovenia hovorí, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú a ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. To znamená, že by bolo veľmi problematické z pohľadu osôb alebo spoločností prevádzkujúce sociálne siete snažiť sa vyviniť zo vzniknutej škodovej situácie s argumentom, že išlo o zlyhanie konkrétneho zamestnanca alebo zamestnancov. Zbaviť sa takejto zodpovednosti môže iba ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. A v prípadoch umožneného zdieľania rôznych výziev to bude veľmi problematické, vzhľadom na obrovské množstvo právnych povinnosti s tým spojených.
Samotná právna regulácia tejto problematiky a vyvodenie zodpovednosti je v podmienkach slovenskej legislatívy veľmi zložitá. Odhliadnuc od medzinárodného aspektu a s tým spojenej zložitosti právneho posudzovania noriem medzinárodného práva pre uplatňovanie, stále ostáva otázka zodpovednosti sociálnych sietí a dokazovania tejto zodpovednosti v rovine trestnoprávnej ako niečo veľmi vzdialené. Samotná Európska únia má snahy o reguláciu tejto právnej úpravy sociálnych sietí v súvislosti najmä so šírením dezinformácií a nebezpečných vplyvov s tým spojených pre spoločnosť, ale ani takto veľký subjekt v súčasnosti neprišiel s vhodnou právnou úpravou, ktorá by eliminovala tieto neduhy sociálnych sietí.
