Široká verejnosť sa s medializovaním tohto trestného činu mohla stretnúť najmä v súvislosti s nebankovými subjektami poskytujúcimi finančné služby do obdobia zavedenia prísnych regulácií týchto subjektov, keď tieto poskytovali finančné pôžičky, na ktoré sa viazali neúmerne vysoké úroky alebo iné formy finančného plnenia. Verejnosť môže vnímať túto trestnú činnosť napríklad aj v oblasti marginalizovaných skupín obyvateľstva, ktoré vzhľadom na svoje sociálne a ekonomické postavenie nemôžu využívať riadne finančné produkty overených inštitúcií, ale svoje finančné problémy riešia prostredníctvom extrémne nevýhodných pôžičiek, ktoré im poskytujú zväčša osoby z kriminálneho prostredia, a to opäť za neprimerané náhrady, ktoré sa zvyknú pohybovať v stovkách či tisíckach percent.
Trestný čin úžery je upravený v ustanovení § 235 Trestného zákona. Dopustí sa ho páchateľ, ktorý zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie. Za takéto konanie hrozí trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov a je tak v prvom odseku prečinom. V druhom a treťom odseku ide o zločin, a v štvrtom odseku o obzvlášť závažný zločin, za ktorý hrozí páchateľovi trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov.
Objektom trestného činu úžery je slobodná dispozícia s majetkom. Chráni sa možnosť správneho rozhodovania v majetkových záležitostiach i samotný majetok. Ustanovenie § 235 Trestného zákona sa vzťahuje na majetok ako celok, do ktorého môžu patriť okrem vecí i ďalšie majetkové hodnoty. V prípade úžery ide o zásah do záväzkových vzťahov plynúcich zo zmlúv prostriedkami trestného práva. Dôvodom je neekvivalentný pomer vzájomného plnenia z týchto zmlúv a porušenie etických princípov zo strany páchateľa, ktorý v záujme vlastného obohatenia ťaží z núdze iného.
Objektívna stránka má dve alternatívne formy konania. V prvej forme ide o zneužitie niečej tiesne, neskúsenosti, rozumovej slabosti alebo niečieho rozrušenia na to, aby páchateľovi alebo inému bolo poskytnuté alebo sľúbené plnenie, ktorého hodnota je v hrubom nepomere k požadovanému protiplneniu. O druhú formu ide, ak páchateľ takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie. Spoločným menovateľom oboch foriem konaní a potrebným predpokladom ich trestnosti je hrubý nepomer vzájomného plnenia.
Tiesňou sa rozumie mimoriadne ťaživá situácia poškodeného alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú, a je vyvolaná určitou i prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť taktiež aj o iné ťažkosti, napr. záujem získať byt na vyriešenie ťaživej rodinnej situácie alebo ťažkosti vyvolané osobnými a spoločenským pomermi poškodeného. V tiesni môže konať poškodený aj vtedy, keď má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, avšak ich nemá k dispozícii okamžite.
Trestný čin úžery je dokonaný už prijatím vzájomného plnenia alebo nadobudnutím úžerníckej pohľadávky, avšak uplatňovanie takej pohľadávky alebo dispozícia s ňou sú pokračovaním v trestnej činnosti. Neskúsenosť spočíva napr. v nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v spojení s dôverčivosťou voči páchateľovi. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. Rozumová slabosť je neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote vzájomného plnenia páchateľa; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností i iné poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja, prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia. Rozrušenie je stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predchádzajúcou udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery, že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľubu plnenia zodpovedá hodnote plnenia páchateľ voči nemu.
Plnením sa rozumie určité správanie v záväzkových vzťahoch, ktoré môže spočívať v aktívnej činnosti, konaní alebo v nekonaní. Konanie potom môže spočívať buď v povinnosti niečo dať, niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Charakter plnenia musí mať majetkovú i keď nemusí mať peňažnú hodnotu.
Hrubý nepomer je nutné posudzovať z hľadiska súčasných objektívnych výmenných hodnôt oboch plnení. Hodnota vzájomného plnenia sa stanoví podľa rovnakých zásad, ako sa určuje výška škody. Pre posúdenie hrubého nepomeru vzájomných plnení záleží len na hodnote oboch plnení a ich vzájomnom porovnaní, nie však na výške výslednej škody, pretože toto kritérium zákon ako znak trestného činu úžery neuvádza.
K trestnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby medzi zneužitím tiesne, neskúsenosťou, rozumovou slabosťou alebo rozrušením a hrubým nepomerom vzájomného plnenia bola príčinná súvislosť. Pritom jednotlivé uvedené skutočnosti nemusia byť jedinou a rozhodujúcou príčinou pre poskytnutie alebo pre sľub takého plnenia, ale stačí, aby tieto okolnosti k tomu spolupôsobili. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Pri trestnom čine úžery nie je rozhodujúce, že dlžník, ktorého tieseň páchateľ vykorisťuje, hľadá úver k lukratívnym účelom, nezáleží na tom, že dlžník nepokladá vzájomné plnenie za nepomerné a že sa necíti poškodený. Trestný čin je dokonaný už prijatím vzájomného plnenia alebo nadobudnutím úžerníckej pohľadávky, avšak uplatňovanie takej pohľadávky alebo dispozícia s ňou sú pokračovaním v trestnej činnosti.
Najčastejšie prípady úžery a neprípustného protiplnenia sa v spoločnosti objavujú v podobe neprimeraných úrokov. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dohovoriť úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Pri dohode o úrokoch totiž v prípade peňažnej pôžičky platia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dohovorené pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne záväzným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným zásadám spoločenského poriadku, a že sú teda v rozpore s dobrými mravmi (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21Cdo 1484/2004).
Už v minulosti súdy judikovali, že pokiaľ dohodnutá výška úrokov takmer štvornásobne presahuje hornú hranicu obvyklej úrokovej miery, ide o výrazný / podstatný presah hornej hranice tejto obvyklej úrokovej miery, kedy je odôvodnený právny záver, podľa ktorého išlo o dohovor, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, teda v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný (NS ČR, sp. zn. 21Cdo 1484/2004, NS SR, sp. zn. 5Cdo 26/2011, prípadne rozhodnutie NS SR zo 16. decembra 2019 sp. zn. 1Cdo 109/2019, ktorý za súladné s dobrými mravmi v prípade nespotrebiteľského vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom v zmluve o pôžičke považoval za súladné s dobrými mravmi dojednanie úroku vo výške 3,3-násobného prekročenia priemernej úrokovej miery z úverov).
V súlade s dobrými mravmi pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke je totiž len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny, a ktorý chce teda svoje voľné peňažné prostriedky zhodnotiť bežným obvyklým spôsobom aj v prípade, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii, ktorá je preňho ťaživá. Nemožno totiž prehliadnuť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke a dohodu o úrokoch z požičanej sumy často práve z dôvodu svojej ťaživej finančnej situácie. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná, a to buď pre rozpor so zákonom (ak predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu úžery podľa ustanovenia § 235 Trestného zákona, prípadne iného trestného činu), alebo pre rozpor s dobrými mravmi v ostatných prípadoch.
