Sťažovatelia, ktorí sú biologickými rodičmi maloletého dieťaťa (ďalej jednotlivo aj ako „Sťažovateľ“ a „Sťažovateľka“ a spoločne aj ako „Sťažovatelia“) sa na Ústavný súd Českej republiky (Ústavný súd) obrátili s návrhom na zrušenie napadnutých rozhodnutí Okresného súdu v Trutnově (Okresný súd) a Krajského súdu v Hradci Králové (Krajský súd) z dôvodu nimi tvrdeného porušenia ich základných práv. Vedľajšími účastníkmi konania pred Ústavným súdom boli prarodičia maloletého (Prarodičia).
Prarodičia podali na Okresný súd návrh na úpravu styku s maloletým spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, pričom uviedli, že so svojím vnukom boli už od jeho narodenia v častom kontakte, nakoľko Sťažovatelia sú rozvedení a Sťažovateľka počas rodičovskej dovolenky pracovala. Sťažovateľ žije v Nemecku a kontakt s maloletým mu Prarodičia vždy umožnili. Upozornili taktiež na situáciu, že jeden krát si pri preberaní maloletého od Sťažovateľky všimli, že maloleté dieťa vykazuje známky bitky. Podľa Sťažovateľky však Prarodičia maloletého príliš rozmaznávajú. Sťažovateľka následne Prarodičom oznámila, že si viac neželá, aby sa s maloletým stretávali, pričom zároveň začala využívať služby opatrovateľky a prestala s Prarodičmi komunikovať.
Okresný súd uznesením v znení uznesenia Krajského súdu predbežne upravil styk s maloletým tak, že Prarodičia sú oprávnení stýkať sa s maloletým každý týždeň v roku vo štvrtok od 9 do 17 hodiny. Prarodičia však Okresnému súdu doručili sedem návrhov na výkon rozhodnutia, nakoľko Sťažovateľka im maloletého k styku s ním neodovzdala.
Následne Okresný súd v tejto veci meritórne rozhodol tak, že Prarodičia sú oprávnení stýkať sa s maloletým každý utorok od 15 do 18 hodiny a každý tretí týždeň v mesiaci od piatku 15 hodiny do nedele do 17 hodiny. Okresný súd zároveň uložil Sťažovateľke a Prarodičom povinnosť zúčastniť sa rodinnej terapie.
Krajský súd po odvolaní Sťažovateľov aj Prarodičov zmenil rozhodnutie Okresného súdu tak, že Prarodičia sú oprávnení stýkať sa s maloletým každý tretí týždeň v roku od piatku od 15 hodiny do nedele do 17 hodiny, pričom táto úprava neplatí v období od 23.12 do 01.01. a v období od 01.07. do 31.08., keďže po tieto doby sú Prarodičia oprávnení stýkať sa s maloletým od 27.12. od 9 hodiny do 28.12. do 17 hodiny a tretí týždeň v júli od pondelka od 9 hodiny do nedele do 7 hodiny.
Ústavný súd si za účelom rozhodnutia vyžiadal spis vedený Okresným súdom ako aj spis vedený Krajským súdom. Po zoznámení sa so spisovým materiálom a napadnutými rozhodnutiami uviedol, že má za to, že ústavná sťažnosť je dôvodná.
Ústavný súd uviedol, že vo svojej rozhodovacej činnosti už viac krát zdôraznil, že vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam v rodinných veciach pristupuje nanajvýš rezervovane. Celkový priestor pre kasačný zásah Ústavného súdu je značne zúžený, v dôsledku čoho sa jeho preskúmavacia právomoc koncentruje iba na posúdenie toho, či v prípade napadnutého rozhodnutia nejde o rozhodnutie extrémne, vykazujúce znaky svojvôle alebo rozhodnutie negujúce právo účastníka konania na spravodlivý proces. V posudzovanom konaní sa tak prieskum Ústavného súdu sústredil najmä na posúdenie, či boli za účelom zistenia potrebných kritérií zhromaždené všetky potrebné dôkazy, či hodnotenie týchto dôkazov bolo v súlade s princípmi zakotvenými v Listine základných práv a slobôd a Občianskom súdnom poriadku a či boli všetky rozhodnutia riadne a dostatočne odôvodnené.
V predmetom konaní nejde o spor o existenciu práva Prarodičov na styk s ich vnukom, ale rozsah tohto styku. Rozsah styku ďalších príbuzných s maloletým pritom nie je v právnom poriadku explicitne stanovený. Základným kritériom je najlepší záujem dieťaťa, čo potvrdzuje aj komentárová literatúra k Občianskemu zákonníku, ako aj dôvodová správa Rady Európy k Dohovoru o styku s deťmi. V predmetnej dôvodovej správe sa však uvádza, že pokiaľ styk maloletého dieťaťa so širšími príbuznými vedie k rodinnému napätiu, nemusí byť takýto styk v najlepšom záujme dieťaťa. Uvedené vo svojej rozhodovacej činnosti potvrdil aj Ústavný súd.
Komentár k ustanoveniu § 927 Občianskeho zákonníka hovorí o rozsahu styku „matrikového“ a biologického otca dieťaťa. Tieto závery je však bezpochyby možné vztiahnuť aj na posudzovaný prípad, nakoľko prarodič rovnako ako biologický rodič, ktorý nie je rodičom zapísaným v rodnom liste dieťaťa, sa na rodičovskej zodpovednosti nepodieľa. Komentár uvádza, že pri konkurencii styku by mal byť ako rozsiahlejší styk stanovený styk s „matrikovým“ rodičom, nakoľko „matrikový“ rodič styk s dieťaťom vykonáva ako časť rodičovskej zodpovednosti so všetkými právami a povinnosťami, zatiaľ čo biologický rodič sa prostredníctvom styku podieľa výlučne na osobnej starostlivosti o dieťa. Obdobné závery obsahuje aj dôvodová správa k Dohovoru o styku s deťmi, v ktorej sa uvádza, že právo na styk svedčiace ďalším príbuzným dieťaťa nie je na rovnakej úrovni ako právo na styk svedčiace rodičom. Zároveň sa v predmetnej dôvodovej správe uvádza aj, že pri stanovení styku príbuzných s dieťaťom by mali byť za normálnych okolností vzaté do úvahy aj názory rodičov dieťaťa.
Ústavný súd uviedol, že s vyššie uvedenými závermi sa stotožňuje, pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že v posudzovanej veci je najlepší záujem dieťaťa oslabený existenciou napätia, konfliktov či vyhrotených vzťahov medzi rodičmi a príbuznými.
Napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov však nezohľadnili vyššie uvedené právne východiská a ich rozhodnutia vykazujú znaky svojvôle. Za najzávažnejšie pochybenie je možné označiť čo, že pri určení rozsahu styku Okresný súd aj Krajský súd vychádzali z kritérií, ktoré sú bežne aplikovateľné na rozhodovanie o úprave styku rodičov, nie zo špecifických kritérií aplikovateľných pre ďalších príbuzných.
Prarodičom za normálnych okolností nesvedčí právo styku v rovnakom rozsahu ako rodičom. Aj napriek tomu však všeobecné súdy určili styk s maloletým v rozsahu, ktorý v bežnej praxi zodpovedá rozsahu stanovenému rodičovi, ktorý nemá dieťa v starostlivosti. Všeobecné súdy stanovili rozsah styku s maloletým v rovnakom rozsahu pre Sťažovateľa, ktorý je otcom dieťaťa, a pre Prarodičov. Čo sa týka „víkendového“ styku, tento bol v rovnakom rozsahu určený Prarodičom ako aj Sťažovateľovi a Sťažovateľke, a to proti vôli Sťažovateľov, ktorí sú rodičmi maloletého.
Ústavný súd zároveň zdôraznil to, že pokiaľ by Sťažovatelia ako rodičia s takouto úpravou styku s maloletým súhlasili, bolo by to v úplnom poriadku. Absencia súhlasu rodičov však nesmie byť bez ďalšieho nahradená súdnym rozhodnutím, nakoľko jedným zo základných východísk pre stanovenie rozsahu styku podľa ustanovenia § 927 Občianskeho zákonníka je, že styk iných príbuzných má byť užší než styk rodičov, pokiaľ iné rozhodnutie vo veci neodôvodňujú mimoriadne dôležité dôvody, ktoré však v posudzovanom prípade Ústavný súd nemal za dané.
Všeobecné súdy taktiež nesprávne hodnotili najlepší záujem dieťaťa keď nezohľadnili to, že medzi Sťažovateľkou a Prarodičmi existujú napäté až vyhrotené vzťahy, ktoré hovoria v neprospech styku s Prarodičmi, nakoľko je zrejmé, že napätie v rodinných vzťahoch nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Ak teda všeobecné súdy uviedli, že v konaní nevyplynul žiadny dôvod na podstatné obmedzenie styku Prarodičov s maloletým, dopustili sa nesprávneho hodnotenia skutkových zistení a teda výsledkom bolo nesprávne a neúplné hodnotenie najlepšieho záujmu dieťaťa.
Všeobecné súdy taktiež síce uviedli, že pri hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa vzali do úvahy aj to, že maloletý má záujem na budovaní vzťahov s ďalšími príbuznými, a to najmä so svojím polorodým bratom, no napriek tomu nijakým spôsobom neprispôsobili úpravu styku s Prarodičmi.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že najdôležitejšími príbuznými maloletého sú jeho Prarodičia. Toto tvrdenie však nemôže obstáť a ani odôvodniť určenie rozsahu styku Prarodičov s maloletým v rovnakom pomere ako u rodičov, nakoľko bolo preukázané, že maloletý má blízky vzťah s väčším množstvom ďalších príbuzných. V tomto ohľade je rozhodnutie Krajského súdu vnútorne rozporné a nezodpovedajúce požiadavkám spravodlivého procesu.
Ústavný súd v závere svojho nálezu taktiež zhrnul, že stanovený rozsah styku Prarodičov s maloletým nezodpovedá kritériám, ktorými je nutné sa riadiť v súlade s ustanovením § 927 Občianskeho zákonníka. Všeobecné súdy nesprávne zhodnotili najlepší záujem maloletého a styk Prarodičov s maloletým určili v rovnakom rozsahu ako styk maloletého s jeho rodičmi bez toho, aby s tým rodičia maloletého súhlasili. Tieto úvahy Ústavný súd uzatvára konštatovaním, že týmto samozrejme neuvádza, aký konkrétny rozsah styku má byť určený, avšak podľa jeho názoru by obstálo aj určenie styku na jeden či dva dni v mesiaci tak, ako navrhovala Sťažovateľka.
Okrem vyššie uvedeného Ústavný súd považoval za potrebné uviesť aj to, že úvaha Krajského súdu, že zo styku Prarodičov nie je možné na návrh rodičov maloletého vyňať deň narodenín maloletého z dôvodu zložitosti jazykového vyjadrenia tejto výnimky, je nezmyselná a nesprávna.
Ústavný súd v závere uvádza, že všeobecné súdy nesprávne vyhodnotili najlepší záujem dieťaťa a ich rozhodnutia sú vnútorne rozporné. Napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov vykazujú taktiež prvky svojvôle a sú neprípustným zásahom do práv Sťažovateľov na súdnu ochranu a na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do rodinného života. Ústavný súd preto napadnuté rozhodnutia Okresného súdu aj Krajského súdu zrušil.
zdroj: nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 30. augusta 2021, sp. zn.: I. ÚS 1081/20
