Ultima ratio v iných oblastiach práva
Princíp ultima ratio sa aplikuje aj v iných oblastiach práva. Hoci najčastejšie sa tento princíp spomína v súvislosti s trestným právom, uplatňuje sa aj v práve správnom, a to najmä v súvislosti s ukladaním správnoprávnych sankcií. Orgány verejnej správy by mali uplatňovať represívne opatrenia (napr. pokuty) len v prípade, keď miernejšie prostriedky (výzvy, upozornenia a podobne) nezaberú. V ústavnom práve je tento princíp využívaný v súvislosti so zásahmi do základných práv. Štát totiž môže obmedziť základné práva a slobody občanov len vtedy, keď to je nevyhnutné, primerané a slúži to legitímnemu cieľu.
- Ochrana základných práv a slobôd
- Zásada proporcionality a subsidiarity – štát zasahuje iba vtedy, keď iné (miernejšie) prostriedky nestačia
- Obmedzené kapacity súdov a orgánov činných v trestnom konaní sa sústreďujú na závažnejšie prípady
- Verejnosť vníma právny poriadok ako spravodlivejší, ak sa tresty neuplatňujú zbytočne či neprimerane
- V praxi je problematické rozhodnúť, kedy už je trestné právo „oprávnené” použiť
- Rozdiely medzi sudcami, prokurátormi alebo legislatívou môžu viesť k nejednotnému prístupu
- Miernejšie opatrenia nemusia byť dostatočne rýchle alebo účinné na ochranu verejného záujmu (napr. pri opakovaných priestupkoch)
- Princíp ultima ratio môže byť vnímaný ako „slabosť” systému voči delikventom alebo ako nedostatočná ochrana obetí
Princíp proporcionality
S pojmom ultima ratio úzko súvisí princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby zásahy do práv a slobôd jednotlivcov boli primerané cieľu, ktorý sa nimi sleduje. Proporcionálne rozhodnutie znamená, že závažnosť zásahu musí byť priamo úmerná jeho nevyhnutnosti. Princíp ultima ratio teda podporuje myšlienku, že opatrenia s najväčším zásahom (napríklad trestné sankcie) by mali byť aplikované len vtedy, keď už menej prísne riešenia nie sú dostačujúce.
Loading ...
