Právna úprava poskytovania zdravotnej starostlivosti sa nachádza najmä v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (zákon o zdravotnej starostlivosti). Ten stanovuje povinnosť ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi informovať osobu alebo jej zákonného zástupcu o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Informovaný súhlas
Poučenie predchádza informovanému súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorý pacient následne udeľuje. Tento informovaný súhlas nemusí mať písomnú formu okrem zákonom stanovených prípadov, ale pre vylúčenie budúcich pochybností sa táto forma odporúča. V prípade akéhokoľvek sporu je totiž dôkazné bremeno na strane poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je povinný udelenie súhlasu preukázať a pokým tak neurobí, prezumuje sa, že ho osoba neudelila. Práve na základe udelenia spomínaného informovaného súhlasu je potom osobe poskytnutá zdravotná starostlivosť, či už ide o lekársky zákrok, o liečbu, alebo o umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ sa jedná o maloletú osobu či osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, udeľuje informovaný súhlas zákonný zástupca.
Kedy sa informovaný súhlas nevyžaduje?
Udelenie informovaného súhlasu je teda obligatórnou záležitosťou, ktorá musí predchádzať poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Zákon o zdravotnej starostlivosti však uvádza určité výnimky, v ktorých sa informovaný súhlas nevyžaduje, a tie sú nasledovné:
V prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať – teda musí existovať stav, ktorý si vyžaduje poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti a dôvodný predpoklad, že by s tým pacient súhlasil.
V prípade ochranného liečenia uloženého súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu – takéto ochranné liečenie sa ukladá súdom páchateľovi trestného činu za zákonom stanovených podmienok.
V prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie – zákon o ochrane verejného zdravia vedie zoznam týchto chorôb ako aj podrobnosti o ďalšom postupe v prípade nákazy. V znení účinnom od 15.11.2021 pribudlo do tohto zoznamu aj ochorenie COVID-19.
V prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
V poslednom prípade (písm. d) je pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti bez udelenia informovaného súhlasu potrebné uskutočniť konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (nazývané aj detenčné konanie), ktoré upravuje Civilný mimosporový poriadok. V tomto prípade je zdravotnícke zariadenie povinné informovať súd o umiestnení osoby v zdravotníckom zariadení, čím sa začne konanie, v ktorom súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. Lehota na vydanie uznesenia je 5 dní od obmedzenia osobnej slobody umiestnenej osoby. Po vydaní uznesenia o prípustnosti prevzatia osoby do zdravotníckeho zariadenia súd pokračuje konaním o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Uznesenie o takomto konaní musí súd vydať najneskôr do 3 mesiacov od umiestnenia osoby do zdravotníckeho zariadenia. Osobitosťou tohto konania je, že aj plnoletá osoba, ktorá má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, môže v tomto prípade konať samostatne pred súdom a to v plnom rozsahu. Nie je tým však vylúčené, aby jej súd ustanovil procesného opatrovníka.
Reverz
Zdravotnícky pracovník teda vždy (až na vyššie uvedené výnimky) musí disponovať s informovaným súhlasom o poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Tento súhlas môže rovnako osoba kedykoľvek aj slobodne odvolať. Odvolanie súhlasu sa zvykne nazývať aj „reverz“.
Aj keď je tento súhlas odvolateľný, môžu nastať situácie, kedy osoba informovaný súhlas odvolať nemôže. Zákon o zdravotnej starostlivosti totiž uvádza:
„Každý, kto má právo dať informovaný súhlas, má aj právo informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať.“
Túto vetu treba vykladať tak, že informovaný súhlas môže odvolať len osoba, ktorá ho dala. Teda ak ho dá zákonný zástupca, pacient ho odvolať nemôže.
Rovnaká situácia nastáva aj pri výnimkách, kedy sa informovaný súhlas nevyžaduje, pretože v týchto prípadoch osoba nemôže odvolať informovaný súhlas, keďže ho nikdy neudelila. Ak však bol súhlas udelený v detenčnom konaní, umiestnený, jeho zvolený zástupca, zákonný zástupca alebo blízka osoba má možnosť podať na súd návrh na začatie konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. Ak by tak neurobil, súd má aj napriek tomu povinnosť podľa civilného mimosporového poriadku začať takéto konanie, a to do jedného roka od uznesenia o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. To znamená, že s výnimkou vyššie uvedených prípadov, v ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas, alebo prípadov kedy súhlas udeľuje zákonný zástupca môže osoba, ktorej je zdravotná starostlivosť poskytovaná v akomkoľvek momente tento súhlas odvolať.
