Tvrdý zákrok českej polície: islamský extrémizmus v Česku?

Nedávno sme našim čitateľom priniesli sériu článkov o radikálnom nacionalizme a extrémizme vo verejnom živote. Napriek tomu v našich súkromných životoch nepociťujeme reálne ohrozenie a extrémistické aktivity berieme ako politický folklór. Preto nás môžu prekvapiť najnovšie správy z Českej republiky o podivných aktivitách niektorých moslimských aktivistov a o drastickom zásahu českej polície.

Pavel Ördögh 30. 05. 2014 6 min.
    Islamský extrémizmus v Česku Islamský extrémizmus v Česku 4FreePhotos.com - Public domain and free photos

    Ako sa to stalo

    Viaceré české médiá v posledných dňoch informovali o  zásahu českého policajného komanda z Útvaru na odhaľovanie organizovaného zločinu PZ ČR (ďalej len „ÚOOZ“) v priestoroch Islamskej nadácie v Prahe, ktorý sa uskutočnil v piatok 2. mája. Na celej záležitosti je pikantné, že policajní ťažkoodenci pri obsadzovaní Islamskej nadácie vtrhli aj do pražskej moslimskej modlitebne a postupne legitimovali všetkých modliacich sa moslimov[i].

    Je to normálne?

    Je prirodzené, že tvrdý zásah českej polície vzbudil záujem médií aj verejnosti o aktuálne dianie za riekou Moravou. Navyše, české policajné orgány podľa všetkého mali vážny dôvod na takýto zákrok, ktorým však pobúrili českých moslimov aj nemoslimských duchovných a náboženských aktivistov. Museli totiž vedieť, že tak, ako je nedeľa posvätná pre kresťanov a sobota (hebrejsky „sabath“) pre židov, posvätným dňom moslimov je práve piatok[ii].

    Podľa učenia proroka Mohameda musí každý moslim priebežne plniť päť základných náboženských povinností, medzi ktorými okrem iného dominuje povinnosť rituálnej modlitby „salát“, ktorú veriaci odrieka päťkrát denne (na svitaní, napoludnie, popoludní, po západe slnka a večer) obrátený smerom k Mekke[iii]. Aj keď je pravoverný moslim povinný modliť sa a vzývať Boha (po arabsky „Allaha“) každý deň, piatkové modlitby a pobožnosti sú pre nich špeciálne z dôvodu posvätnosti piatku ako posvätného (Prorokovho) dňa[iv].

    Bol policajný zásah neprimeraný?

    Preto musíme podotknúť, že z pohľadu českých moslimov pri piatkovom zásahu narušili intimitu a posvätnosť islamskej bohoslužby a piety kultového miesta (modlitebne). Islamské učenie totiž veriacim (moslimom) prikazuje vstupovať do modlitební a mešít a vzývať Allaha „v stave rituálnej čistoty“[v]. Z tohto dôvodu je vstup „nečistých“ (inovercov) do mešít obmedzený alebo prakticky zakázaný.

    Takýto pohľad pre týždenník Plus sedem dní potvrdil riaditeľ Islamského centra v Prahe Vladimír Sáňka: „Islam rešpektuje miesta určené na uctievanie (Boha).“[vi] Pán Sáňka nie je vo svojom kritickom postoji osamotený. V podobnom duchu sa pre spoločenský týždenník Plus sedem dní (v rozhovore zo 7. mája 2014) vyjadril Mons. Joel Ruml, evanjelický duchovný a podpredseda Ekumenickej rady cirkví ČR: „Myslím si, že vedenie polície a minister vnútra by sa mali ospravedlniť.“[vii] Podľa Tomáša Halíka, rešpektovaného rímskokatolíckeho kňaza a teológa, policajná akcia bola zbytočne brutálna a neprimeraná, pričom policajné orgány mohli získať dôkazy alebo predviesť podozrivé osoby aj na vhodnejšom mieste a v príhodnejšom čase (ako počas piatkovej modlitby)[viii].

    Kto je zodpovedný?

    Česká verejná mienka je zatiaľ skôr naklonená v prospech „neohrozených“ policajtov, ktorí aj islamským duchovným a náboženským aktivistom ukázali, že nie sú nedotknuteľní. Podľa úvah českých médií, ktoré okrem iných médií prevzal aj časopis Plus sedem dní, policajná akcia smerovala najmä proti 55-ročnému českému moslimovi, ktorý je podozrivý zo spáchania trestného činu Podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd[ix]. A touto inkriminovanou osobou by mal byť práve riaditeľ Islamskej nadácie v Prahe Vladimír Sáňka, ktorý to pre médiá síce nepoprel, ale odmietol to komentovať[x].

    Hľadanou osobou je podľa oficiálnych informácií istý český islamský fundamentalista, ktorý údajne zabezpečil preklad do češtiny a českú edíciu kontroverznej knihy šíriacej rasizmus, nenávisť a násilie a od roku 2012 zabezpečuje jej predaj prostredníctvom internetu aj v „kamenných“ obchodoch nielen na území Českej republiky[xi]. Podľa všetkého ide o neslávne známe náboženské dielo „Základy Tawhídu: islamský koncept Boha“ od kontroverzného jamajsko-kanadského kazateľa Bilaala Philipsa[xii]. Kým predmetná kniha je ako extrémistický materiál[xiii] zakázaná v niektorých štátoch Európskej únie, pán Philips je považovaný za neželanú osobu v Spojenom kráľovstve, Spolkovej republike Nemecko, v Keni a v Austrálii, odkiaľ bol opakovane vyhostený[xiv].

    Nie je moslim ako moslim

    Ak sú predchádzajúce úvahy českých novinárov opodstatnené, potom piatkový policajný zásah môže získať určitú legitimitu. Ak priestory pražskej Islamskej nadácie skutočne slúžia na prechovávanie extrémistických materiálov, potom si niekto zle vysvetľuje slobodu vierovyznania. Je síce pravdou, že všetci pravoverní moslimovia uctievajú Korán ako Božie (Allahovo) slovo a zachovávajú päť základných náboženských povinností, ale inak sú medzi nimi veľké rozdiely[xv].

    Ak odhliadneme na rozdelenia moslimskej náboženskej obce (po arabsky „umma“) z dôvodu teologických rozdielov na tri hlavné vetvy (šiiti, sunniti, cháridžovci)[xvi], je tu ešte iné kritérium. Z hľadiska politických postojov a vzťahu k vedecko-technickému pokroku sa členia na reformných moslimov (jordánsky kráľ Abdalláh a kráľovná Rania), na tradicionalistov (ako je dynastia Saúdovcov z Rijádu) a na islamských fundamentalistov (ako napríklad ajatolláh Chomejní alebo spomínaný Bilaal Philips)[xvii]. Preto by si nielen pán Philips mal položiť otázku, či patrí do modernej a civilizovanej spoločnosti. Alebo prečo je (nielen) v krajinách Európskej únie neželanou osobou.    

     


    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126. ISSN: 1210-4040.

    KAMENICKÝ, M. – MRVA, I. – TONKOVÁ, M. – VALACHOVIČ, P. 1997. Lexikón svetových dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 1. vydanie, s. 215-217. ISBN: 80-08-01120-3.

    KAMENICKÝ, M. – MRVA, I. – TONKOVÁ, M. – VALACHOVIČ, P. 1997. Lexikón svetových dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 1. vydanie, s. 215-217. ISBN: 80-08-01120-3.  

    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126 – 127. ISSN: 1210-4040.  

    KAMENICKÝ, M. – MRVA, I. – TONKOVÁ, M. – VALACHOVIČ, P. 1997. Lexikón svetových dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 1. vydanie, s. 215-217. ISBN: 80-08-01120-3.  

    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126. ISSN: 1210-4040.    

    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126. ISSN: 1210-4040.    

    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126. ISSN: 1210-4040.  

    KLÁTIK, J. 2011. Trestné činy proti ľudskosti, trestné činy terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové. In: MAŠLANYOVÁ, D. a kol. Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011, s. 462-463. ISBN: 978-80-7380-338-4.  

    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126. ISSN: 1210-4040.  

    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126. ISSN: 1210-4040.

    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126. ISSN: 1210-4040.    

    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126. ISSN: 1210-4040.  

    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126. ISSN: 1210-4040

    MARTINEC, M. 2014. Allahu akbar! In: Plus sedem dní. Bratislava: 2014, roč. 24, č. 19, s. 126. ISSN: 1210-4040.      

    KAMENICKÝ, M. – MRVA, I. – TONKOVÁ, M. – VALACHOVIČ, P. 1997. Lexikón svetových dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 1. vydanie, s. 215-217. ISBN: 80-08-01120-3.  

    KAMENICKÝ, M. – MRVA, I. – TONKOVÁ, M. – VALACHOVIČ, P. 1997. Lexikón svetových dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, 1. vydanie, s. 215-217. ISBN: 80-08-01120-3.