Výsledkom je extrémny legislatívny tlak na ľudí vo vedúcom postavení právnickej osoby, aby reagovali na požadované regulačné opatrenia vo vnútri firmy, ako aj vo vzťahu k externému prostrediu, teda dodávateľom, odberateľom či zákazníkom. Jednou zo zásadných nedávno prijatých právnych noriem je zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tento zákon uviedol do praxe požiadavku, aby právnické osoby zaviedli a efektívne využívali prevenčné systémy súladu postupov s právnymi normami (v zahraničí známe ako tzv. Compliance).
Doposiaľ sa schémy Compliance v našom prostredí zaužívali v prísne regulovaných oblastiach (napr. banky) alebo prostredníctvom zahraničných vlastníkov spoločností, u ktorých táto požiadavka vznikla na základe právnych predpisov z iných jurisdikcií. S účinnosťou zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa zavedenie a aplikácia účinných opatrení na úrovni Compliance stali plošne nevyhnutnou súčasťou a požiadavkou v každej organizačnej a kompetenčnej schéme. Právnické osoby s existujúcim Compliance budú musieť svoje systémy a opatrenia náležite prehodnotiť.
Konatelia a členovia predstavenstiev sú objektívne zodpovední za to, ako firmu riadia a zodpovedajú za škodu spôsobenú nedostatočným výkonom svojich právomocí a kompetencií v rozsahu požadovanej odbornej starostlivosti. V zmysle zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb k tomu pribudla zodpovednosť za pripravenosť firmy v trestnoprávnej oblasti, teda za to, že spoločnosť prijala také opatrenia, aby zamestnanci, odberatelia alebo napr. splnomocnené osoby nepáchali trestnú činnosť, za ktorú by mohla byť potrestaná právnická osoba.
Štatutári a TOP manažéri jednotlivých spoločností, ktorí nevenujú pozornosť tejto úprave a nezareagujú vo forme prijatia prevenčných opatrení v danej oblasti, vystavujú samotnú spoločnosť pomerne širokej škále rizík. Naviac ohrozujú aj svoju vlastnú pozíciu vo firme, rovnako ako aj iných zamestnancov alebo osoby v podriadenom postavení. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nečinnosťou je totiž priamo pričítateľná práve osobám, v ktorých kompetencii a rozhodovacej právomoci je trvať na prijatí preventívnych opatrení vo vnútri právnickej osoby.
7 rizík vyplývajúcich z trestnej zodpovednosti právnických osôb
- Reputačné riziko.
- Operatívne riziko.
- Poistné riziko.
- Riziko likvidity.
- Transakčné riziko.
- Finančné riziko.
- Riziko zvýšenej aktivity správnych orgánov.
Preventívne opatrenia, ktoré jednotlivé spoločnosti budú zvažovať, sú rôznorodého charakteru a pokrývajú širokú škálu procesov vo vnútri spoločnosti. Od úpravy pracovných poriadkov a pracovných zmlúv, pravidelných školení zamestnancov, katalogizácie zmlúv a plnomocenstiev, označovanie obchodného tajomstva, cez prípravu krízového manažmentu pri policajnom zásahu, auditu poistných zmlúv až po pokrytie rizikových činností v rámci predmetu činnosti spoločnosti. Rozsah je skutočne rozsiahly a bude záležať na TOP manažmente, do akej miery a v akom rozsahu riziká spojené so zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb vyhodnotí a ako zabezpečí náležitú ochranu spoločnosti a tým seba.
JUDr. Lucie Schweizer
partnerka AK Ružička Csekes
Advokátka s viac ako 15 rokmi praxe špecializujúca sa na korporátne trestné právo, prevenciu kriminality právnických osôb, strategické plánovanie, design a risk manažment a strategické a senzitívne rozhodovanie a postupy. V rámci Ružička Csekes spoluvytvorila tím špecialistov na korporátne trestné právo, v súčasnosti unikátny tím v slovenskom prostredí. V minulosti pôsobila na Katedre trestného práva a kriminalistiky Právnickej fakulty na Trnavskej univerzite a je pravidelnou autorkou príspevkov na tému trestnej zodpovednosti právnických osôb. Verí, že advokácia v biznis prostredí nemá poskytovať „iba“ dodávku právnej služby (napr. zmluvy), ale aj skutočnú pridanú hodnotu v podobe iného pohľadu a skúseností z trhu z iných odvetví, čím prispieva k identifikácii viacerých možností a väčšej variabilite riešení.
