Trestnú zodpovednosť definoval Najvyšší súd SR ako povinnosť páchateľa trestného činu podľa predpokladaných zákonných podmienok strpieť sankcie ustanovené Trestným zákonom.[1] Z pohľadu subjektov trestnej zodpovednosti trestný zákon pozná dve základné kategórie, a to fyzické osoby a právnické osoby. Slovenský právny systém bežne upravuje zodpovednosť právnických osôb podľa občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva či podľa správneho práva.
Právna úprava
Špecifická právna úprava druhej spomínanej kategórie prišla pomerne v značnom časovom odstupe, a to v podobe zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Zákonodarca týmto zákonom reagoval na návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách v podmienkach Slovenskej republiky. K tomuto kroku Slovenskú republiku zaväzuje aj Rámcove rozhodnutie Rady už za účasti Slovenskej republiky 24.2.2005, o útokoch na informačné systémy, výslovne formuluje zodpovednosť právnických osôb ako trestnoprávnu v čl. 8:
„Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že právnické osoby môžu byť trestne zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 2, 3, 4, 5, spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou konajúcou samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie“.
Zákon upravuje podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov a ochranných opatrení ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ak je obvineným právnická osoba. Neopakuje teda všetky ustanovenia trestnoprávnych kódexov. Smeruje k splneniu medzinárodných záväzkov, záväzkov k Európskej únii a ku kontrole závažných foriem kriminality, vrátane organizovaného zločinu, korupcie, podpory terorizmu, obchodu s drogami, obchodovania s ľuďmi či detskou pornografiou.
Vzhľadom na rozsah a charakter kriminality v Slovenskej republike je ustanovenie trestnej zodpovednosti právnických osôb potrebné a vzhľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky aj nevyhnutné. Pri páchaní trestnej činnosti v nových, doteraz právne neupravených formách, je zapojený aj majetok a činnosť právnických osôb, pričom pri ich rozptýlenej štruktúre riadenia sa vytráca alebo je obtiažne identifikovať zodpovednosť konkrétnych fyzických osôb. Samotný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb nedefinuje pojem právnická osoba. Tento pojem je vymedzený v Občianskom zákonníku a čiastkovo aj v Obchodnom zákonníku. Podľa Občianskeho zákonníka trestnú zodpovednosť je možné vyvodiť voči právnickým osobám, ktoré majú spôsobilosť mať zákonné práva a podliehajú zákonným povinnostiam.
Kto sú právnické osoby?
Právnickými osobami sú podľa ustanovenia § 18 Občianskeho zákonníka združenia fyzických alebo právnických osôb (obchodné spoločnosti a družstvá, spoločné podniky, politické strany a hnutia, cirkevné a náboženské spoločnosti, občianske združenia a iné združenia, záujmové združenia právnických osôb), účelové združenia majetku (nadácie, štátne a neštátne fondy), jednotky územnej samosprávy (obce a vyššie územné celky) a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (napríklad štátne podniky, štátne peňažné ústavy, verejnoprávny rozhlas, verejnoprávna televízia). Právnickou osobou je aj štát, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov.
Trestnej zodpovednosti nepodliehajú všetky právnické osoby. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je vymedzené v ustanovení § 5 zákona a týka sa napríklad štátu a jeho orgánov, iných štátov a ich orgánov, medzinárodných organizácií, obcí, vyšších územných celkov, ako aj právnických osôb, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom. Rovnako ide aj o právnické osoby, v ktorých majú dané subjekty majetkovú účasť, na ktoré sa taktiež vzťahuje trestná zodpovednosť. Ide najmä o podniky s majetkovou účasťou štátu a samosprávy.
Trestný čin spáchaný právnickou osobou
V zmysle ustanovenia § 4 zákona je trestný čin spáchaný právnickou osobou taký trestný čin, ktorý je spáchaný v jej prospech, v jej mene alebo v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom. To platí, ak konal štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (napríklad konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným alebo člen predstavenstva akciovej spoločnosti). Ďalej osoba, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (napríklad člen dozornej rady), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu (napríklad prokurista) alebo za ňu rozhodovať (napríklad výkonný riaditeľ). Zákon ďalej upravuje, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak vyššie uvedená osoba nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti, umožnila spáchať trestný čin osobou, konajúcou v rámci zverených oprávnení (napríklad zamestnanec). To znamená, že právnická osoba je povinná vykonávať dohľad a kontrolu na zamedzenie trestnej činnosti osôb konajúcich v rámci nej zverených oprávnení.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb vymedzuje taxatívny výpočet trestných činov v ustanovení § 3 zákona, pri ktorých bude vyvodzovaná zodpovednosť právnickej osoby. Ide najmä o hospodárske trestné činy, trestné činy proti životu a zdraviu, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestné činy obchodovania s ľuďmi, drogami, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, trestné činy extrémizmu, trestné činy terorizmu, trestné činy týkajúce sa detskej pornografie, poškodzovania životného prostredia.
Pri trestných činoch, ktoré nie sú vymenované v uvedenom ustanovení zákona, platí, že pri nich je možné aj naďalej stíhať len fyzické osoby, a to aj vtedy, pokiaľ pôjde o spáchanie trestnej činnosti v prospech, v mene, v rámci činnosti alebo prostredníctvom právnickej osoby. V tejto súvislosti je podstatné tiež zavinenie vo vzťahu k niektorému z trestných činov vymedzených v § 3 zákona, ktoré je zásadne odvodzované od zavinenia fyzickej osoby. Ak koná takáto fyzická osoba zavinene, bude zavinenie podľa ustanovenia § 15 a 16 Trestného zákona v spojení s § 1 ods. 2 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb pričítané aj právnickej osobe. Trestnej zodpovednosti právnickej osoby podľa tohto zákona nebráni, ani ak sa nepodarí zistiť, ktorá konkrétna fyzická osoba konala. K vyvodeniu trestnej zodpovednosti konkrétnej právnickej osoby však musí byť zistené, že k takému konaniu konkrétne nestotožnenej osoby skutočne došlo. (napr. je isté, že sa ho dopustil člen štatutárneho orgánu alebo zamestnanec právnickej osoby, ale nepodarilo sa bez dôvodných pochybností zistiť, ktorá z možných osôb popísaným spôsobom v jej záujme alebo v rámci jej činnosti konala). V prípade, že bude vyvodená trestná zodpovednosť právnickej osoby, v zásade tým nie je dotknutá osobná trestná zodpovednosť fyzických páchateľov. Trestnú zodpovednosť právnickej osoby je potrebné považovať stále za základnú a primárnu, keďže z nej trestné právo hmotné vychádza a je na nej založené. Uvedené platí aj naopak, trestnou zodpovednosťou fyzických osôb nie je dotknutá trestná zodpovednosť právnickej osoby.
Sankcie
V prípade, ak nastane preukázanie konkrétnej skutkovej podstaty, hrozia právnickej osobe sankcie vymedzené v ustanovení § 10 zákona, v rozsahu od najmiernejšej, akou je trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, až po najprísnejšiu, akou je trest zrušenia právnickej osoby. Zásady ukladania trestu sú v zmysle zákona založené na princípe proporcionality trestu a ustanovuje okolnosti, ku ktorým súd prihliadne pri stanovení druhu a výmery trestu. Popri povahe a závažnosti trestného činu prihliadne predovšetkým k vnútorným a vonkajším pomerom právnickej osoby, vrátane jej doterajšej činnosti, majetkovým pomerom, k jej činnosti (k tomu, či právnická osoba nevykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť).
Zákon tiež ukladá povinnosť prihliadnuť k účinkom a dôsledkom, ktoré je možné od trestu očakávať pre budúcu činnosť právnickej osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve.
Obmedzovanie páchania trestnej činnosti prijatím vhodnej právnej úpravy je vždy žiadúcim javom v podmienkach demokratického a právneho štátu. To platí o to viac, ak sa dynamika zločinnosti a jej metód vyvíja podstatne rýchlejšie ako dynamika právnych regulácií, ktoré majú takéto konanie potierať. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb reflektuje potrebu medzinárodného spoločenstva ale aj Slovenskej republiky vhodne reagovať na sofistikovanosť a previazanosť kriminality s ekonomickým prostredím podnikania. Rastúci trend zakrývať trestnú činnosť, prípadne výnosy z trestnej činnosti za právnické osoby, zrejme nebude nikdy možné úplne odstrániť, avšak práve prijatím podobných zákonov dostanú orgány činné v trestnom konaní efektívnejšie možnosti ako bojovať vyrovnanejší súboj na pôde spravodlivosti.
