Zmluva vás nezachráni
Mnoho podnikateľov sa mylne domnieva, že dobre napísaná zmluva ich pred postihom ochráni. Opak je pravdou.
Pre inšpektorát práce, daňové orgány aj súdy platí zásada prednosti obsahu pred formou: nerozhoduje, ako sa zmluva volá, ale to, ako spolupráca v skutočnosti funguje. Inšpektori neskúmajú text zmluvy – skúmajú e-mailovú komunikáciu, organizačné schémy, výpovede manažérov aj živnostníkov, faktúry, denné reporty.
Tento princíp bol potvrdený aj Najvyšším súdom SR v rozhodnutí R 44/2022 (sp. zn. 2Cdo/323/2020). Súd v ňom vyslovil dve kľúčové tézy:
- Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnoprávnom vzťahu. Akákoľvek iná zmluva (napr. obchodná) uzatvorená na výkon závislej práce je pre obchádzanie zákona neplatná.
- Účelová zmena pracovného pomeru na živnosť, pri ktorej sa faktický obsah a spôsob výkonu práce nemení, je v rozpore s dobrými mravmi a právne neúčinná.
Ako vyzerá typický švarcsystém v praxi?
Firma uzavrie so živnostníkom zmluvu o poskytovaní služieb. Živnostník však každý deň prichádza do kancelárie firmy, pracuje na firemnom počítači, dostáva každodenné úlohy od manažéra, oznamuje svoju neprítomnosť vopred a faktúruje pravidelne každý mesiac rovnakú sumu. Na rovnakom oddelení pracujú aj klasickí zamestnanci, ktorí robia to isté. Forma je obchodná zmluva, realita je pracovný pomer – a práve toto je švarcsystém.
Čo si odniesť z prvého článku?
- Švarcsystém nie je len otázkou daní – je to porušenie pracovného práva s priamymi trestnoprávnymi dôsledkami.
- Zákon nestíha formu, ale obsah – rozhoduje realita výkonu práce.
- Od 1. januára 2026 je definícia závislej práce prísnejšia: argument „živnostník si určuje pracovný čas“ už nepostačuje.
- Závislá práca musí byť vykonávaná výlučne v pracovnoprávnom vzťahu – inak ide o nelegálne zamestnávanie.
V druhom článku tejto série sa pozrieme na to, aké konkrétne sankcie hrozia firmám aj živnostníkom pri odhalení švarcsystému – a prečo je reťaz úradných konaní nebezpečnejšia, ako sa zdá.
Najčastejšie otázky
- Čo je švarcsystém?
Zastretý pracovný vzťah – firma spolupracuje so živnostníkom na obchodnú zmluvu, hoci práca napĺňa znaky závislej práce. Právne ide o nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 82/2005 Z. z.
- Ochráni ma pred postihom dobre napísaná zmluva?
Nie. Platí zásada prednosti obsahu pred formou – rozhoduje, ako spolupráca reálne funguje, nie ako sa zmluva volá.
- Čo sa v definícii závislej práce zmenilo od 1. januára 2026?
Novelou (zákon č. 261/2025 Z. z.) sa vypustil znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Argument, že si živnostník sám určuje pracovný čas, preto už nestačí.
- Akou zmluvou možno vykonávať závislú prácu?
Výlučne v pracovnoprávnom vzťahu – pracovnou zmluvou alebo niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Iné typy zmlúv zakladajú nelegálne zamestnávanie.
autor článku: JUDr. Viktória Kertészová, STEINIGER law firm
