Incident, ktorý si aj pre svoju pomerne ojedinelosť spáchania v našich zemepisných končinách, vyžiadal aj mimoriadnu pozornosť verejnosti, ktorá bola dokonca v tomto prípade aj de facto zúčastnenou priamo pri pozorovaní priebehu činu, bol ukončený zásahom a vykonaním policajného zákroku streľbou služobnou zbraňou na výzvy nereagujúceho a okolie ohrozujúceho páchateľa. Príslušníci policajného zboru spolu sedemkrát vystrelili smerom k páchateľovi, pričom v danom okamihu prebiehajúceho zákroku bola týmto konaním príslušníkov Policajného zboru postihnutá strelným poranením aj ďalšia osoba nachádzajúca sa v blízkosti zasahujúceho zákroku, avšak súčasne bez priamej účasti na konkrétnom čine – náhodne okolo vyskytujúca sa v tom čase nezúčastnená osoba z verejnosti. Aj táto okolnosť, však napokon neostala i v dôsledku následkov, ktoré z okolností vyplynuli, nepovšimnutá, a po vyše roku, je streľba na Obchodnej ulici uzavretá.
Nakoľko pri zákroku bola údajne odrazeným projektilom zranená v tom čase mladistvá, neplnoletá nezúčastnená osoba nachádzajúca sa na druhej strane ulice prebiehajúceho činu, aj v dôsledku následného podania podnetu jej zákonnej zástupkyne, ako i z dôvodu potreby preverenia správnosti vykonania postupu príslušníkov Policajného zboru, bol tento vzatý na vyšetrenie príslušnému Úradu inšpekčnej služby, ktorý možno povedať, že v každom prípade, kedy vznikne podozrenie o spáchaní trestného činu (okrem iného aj) príslušníkom Policajného zboru, koná ako vecne príslušný orgán, ergo – v prípade výskytu podozrenia zo spáchania trestného činu príslušníkmi Policajného zboru tento vedie trestné stíhanie vo veci.
V rámci všeobecnej úpravy zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v zmysle § 4a ods. 1 prvej vety, sa týmto „zriaďuje Úrad inšpekčnej služby, ktorý je osobitnou súčasťou Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov.“ Pritom, v pôsobnosti Úradu inšpekčnej služby je taktiež zaradené aj vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov colníkov, pričom úrad súčasne plní v rozsahu vymedzenom ministrom vnútra ďalej i úlohy na úseku vnútornej kontroly, finančnej kontroly, ochrany osobných údajov, vybavovania sťažností, vybavovania petícií a úlohy zodpovednej osoby podľa osobitných predpisov v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
V prípade záujmu o oznámenie informácie o protiprávnom konaní či už príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby alebo zamestnancov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je možné tak pri plnom využití plnenia úloh Úradu inšpekčnej služby urobiť:
- písomne na adresu Úradu inšpekčnej služby,
- osobne na ktoromkoľvek organizačnom celku Úradu inšpekčnej služby/resp. na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru,
- telefonicky na kontaktných číslach Úradu inšpekčnej služby/resp. na čísle 158, alebo
- formou elektronického formulára.
Avšak, doplňujúc v tejto súvislosti je tiež potrebné upozorniť (ako uvádza priamo aj Ministerstvo vnútra na svojej informačnej stránke), že akékoľvek podnety podané telefonicky alebo prostredníctvom elektronického formulára, zároveň nenahrádzajú podania, u ktorých je nevyhnutné podľa osobitných právnych predpisov tieto podať, potvrdiť - osobne ústne do zápisnice alebo písomne – napr. sťažnosť či trestné oznámenie. Podľa predmetného typu uvedeného podania nasleduje aj spôsob jeho vybavenia, i v zmysle adekvátnej zákonnej úpravy, a síce pre prípad:
- podania sťažnosti - na príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, zamestnancov v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo na postup útvarov v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - podávanie a vybavovanie sťažností upravuje zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom znení (sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe),
- podania trestného oznámenia - na príslušníka ozbrojených bezpečnostných zborov - podávanie a vybavovanie trestných oznámení upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Bližšie zmienené informácie ďalej možno nájsť pod sekciou Úradu inšpekčnej služby na už webovom sídle Ministerstva vnútra SR.
Čo sa týka vecnej roviny priameho vyšetrovania predmetnej streľby na Obchodnej ulici a možného ozrejmenia, či bol spáchaný aj príslušníkmi Policajného zboru skutok oprávnene vykazujúci znaky spáchania trestného činu, aj po podaní podnetu na prešetrenie poškodenou (resp. jej zákonnou zástupkyňou), ako vyplýva aj z uznesenia Krajskej prokuratúry Bratislava, v danom prípade bolo pôvodne začaté trestné stíhanie vo veci prečinu Ublíženie na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 127 ods. 1 Trestného zákona, a následne na základe skutočností zistených v priebehu vyšetrovania, právne prekvalifikované na prečin Ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona – a teda vo veci prečinu Ublíženie na zdraví, ktoré Trestný zákon v § 157 ods. 1 opisuje ako: „Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.“ Pričom, v rámci odseku 2 sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, alebo na chránenej osobe. Kvalifikácia vyšetrovaného konania je súčasne ešte doplnená aj s odkazom na využitie úpravy Osobitných kvalifikačných pojmov, kde v § 138 písm. h) v zmysle Závažnejšieho spôsobu konania sa definuje toto ako páchanie trestného činu „porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona“ a § 139 ods. 1 písm. a) sa chránenou osobou rozumie dieťa, t. j. osoba mladšia ako 18 rokov (ak Trestný zákon ďalej neustanovuje inak), v tomto prípade maloletá poškodená.
Príslušný vyšetrovateľ (v tejto veci pridelená vyšetrovateľka) Úradu inšpekčnej služby vykonal vo veci rozsiahle vyšetrovanie spočívajúce okrem iného aj vo: vykonaní obhliadky samotného miesta činu, zabezpečení kamerových záznamov z miesta činu, vypočutia poškodenej a ďalších svedkov prítomných na mieste činu, boli tiež vykonané viaceré znalecké skúmania a posudky (lekárske posudky), zabezpečenie záznamov zo služby zákrok vykonávajúcej hliadky, či hlásenia o použití donucovacieho prostriedku. Po preverení všetkých skutočností, vyššie uvedených vrátane, ako i okolností, za ktorých došlo ku konaniu, pre ktorý sa začalo viesť trestné stíhanie, aj v posúdení ich následných vzájomných súvislostí tak došla vyšetrovateľka uznesením zo dňa 30.03.2020 k záveru zastavenia trestného stíhania vedeného pre prečin tak ako už bol aj opísaný. Proti tomuto však bola v zákonnej lehote podaná zákonnou zástupkyňou poškodenej maloletej sťažnosť, v ktorej bolo namietané najmä to, že podľa nej zasahujúci príslušníci Policajného zboru pri použití zbrane nedbali na potrebnú opatrnosť, aby nebol ohrozený život iných osôb, tiež spolu s vyslovením domnienky, že je otázne, či potrebná opatrnosť vo vzťahu k ohrozeniu života iných osôb bola teda dodržaná v plnej miere s dodaním, že celková doba liečenia jej dcéry trvala 109 dní a podľa nej došlo k ťažkej ujme na zdraví.
S ohľadom na ďalší postup v zmysle zákonnej úpravy § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku sa tak postupovalo ďalej, ako je uvedené v zákone a síce, že pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán:
- správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
- konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
V tomto prípade príslušná prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci preskúmala samotné napadnuté uznesenie, správnosť jeho výrokov, ako i konanie mu predchádzajúce, kde v celkovom posúdení napokon konštatovala, že vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby v danej veci veľmi logickým spôsobom vysvetlila, akými úvahami sa spravovala pri rozhodovaní v tejto trestnej veci, podrobne a rozsiahlo vyhodnotila zabezpečené dôkazy (skutkovo aj právne), pričom na podklade vykonaného vyšetrovania tak správne dospela k záveru, že skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie začaté, nie je trestným činom a ani nie je dôvod na postúpenie veci a s jej argumentáciou sa tak v plnom rozsahu, stotožnila, s konečným konštatovaním uznesenia (proti ktorému už nie je prípustná ďalšia sťažnosť), že sťažnosť poškodenej sa zamieta, pretože nie je dôvodná.
Konkrétne k námietke poškodenej uvádzanej v jej sťažnosti, založenej primárne na spochybňovaní opatrnosti policajtov pri použití zbrane, ešte príslušná prokurátorka dodatkom uviedla, že je jednak potrebné taktiež upriamiť a dať do pozornosti pri posudzovaní konania aj osobu ďalšieho poškodeného - a to toho, kvôli ktorému i došlo ku spáchaniu samotného skutku, kde išlo o nebezpečnú osobu trpiacu závažným duševným ochorením (ako sa neskôr ukázalo), ktorá aj po preukázaní všetkých skutočností a priebehu vykonania činu bola ozbrojená, na výzvy na odhodenie zbrane a ukončenie násilného konania nereagovala, hlasne sa vyhrážala, pohybovala sa v centre mesta v čase výskytu veľkého počtu ľudí s nožom v ruke (dokonca podľa svedkov s nožmi dvoma), pričom z jej strany hrozilo bezprostredné ohrozenie života a zdravia ľudí sa v mieste činu nachádzajúcich, a preto príslušníci polície museli okamžite konať, s cieľom zamedzenia napadnutiu ďalších osôb. A súčasne keďže miernejšie prostriedky použité z ich strany ostali neúčinné, bolo potrebné ich zásah strelnými zbraňami vyhodnotiť ako oprávnené použitie zbrane v zmysle § 26 ods. 1 Trestného zákona, a teda ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, kde vo veci tak napokon neprichádzalo do úvahy ich trestné stíhanie. Ako neopomenuteľný, bol tiež ešte súčasne uvedený fakt, že je potrebné zohľadniť pri posudzovaní vykonávajúceho zákroku príslušníkov Policajného zboru v tomto prípade i to, že pri presune páchateľa po trase najmä v okolí Obchodnej ulice za účasti väčšieho množstva v okolí sa vyskytujúcich ľudí, títo boli nimi upozorňovaní, aby išli preč a aby sa k nim nepribližovali, čo nakoniec potvrdila aj samotná poškodená (ktorá taktiež údajne uviedla, že niektorí si celý incident dokonca natáčali na mobilné telefóny bez ohľadu na reálnu hrozbu vlastného ohrozenia). Táto skutočnosť však bola potvrdená aj ostatnými svedkami incidentu. A aj toto, tak prirodzene vyústilo do podstatnej okolnosti pri zohľadnení konaní a posudzovaní páchania stíhaného činu, zasahujúcimi policajtmi, ktorého oficiálny záver po preskúmaní príslušnou prokuratúrou, už poznáme.
„Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom.“ Zákonná úprava inštitútu Oprávneného použitia zbrane podľa § 26 ods. 1 Trestného zákona ako jednej z okolností vylučujúcej protiprávnosť činu spočíva v tom, že za určitých zákonom, resp. zákonmi stanovených podmienok prichádza do úvahy použitie zbrane v súlade s jej účelom a spôsobom, na ktorý je určená, a to aj mimo prípady výskytu krajnej núdze alebo nutnej obrany. Čo sa pritom rozumie výkladovo samotnou zbraňou v jednotlivých prípadoch jej oprávneného použitia, rovnako ako aj podmienky jej použitia, je potrebné posudzovať v zmysle konkrétnej zákonnej úpravy použitia zbrane ustanovujúcej takéto možnosti konania, ktoré sa môžu definovaním líšiť (napríklad ustanovenie zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a jeho § 61 upravujúceho Použitie zbrane policajtom, ako i ďalšie úpravy výkonov obdobných zborov či ustanovizní). Predmetná úprava okolností vylučujúcich protiprávnosť činu tak zásadným spôsobom poukazuje na skutočnosť, že môže nastať situácia, kedy za určitých zákonom definovaných podmienok čin, ktorý by inak vykazoval znaky trestného činu, je dovolený, a ktorých dôsledkom nie je protiprávnym. Skúmanie týchto okolností a posudzovanie z toho vychádzajúcich záverov je tak o to viac vyžadujúce dôslednosť a skutočné nepochybné naplnenie všetkých podmienok pre takéto posúdenie, tobôž v súvislostiach, keď ide o páchanie potenciálnej trestnej činnosti a obdobných konaní s výskytom aj na miestach verejne prístupným, prípadne s výskytom väčšieho množstva ľudí. V ostatnej dobe sme napokon zaznamenali aj nedávnu tragédiu útoku vo Vrútkach, kde došlo v dôsledku agresívneho konania páchateľa k úmrtiu dvoch osôb (jednou z obetí sa stal samotný páchateľ) ako i zranení ďalších osôb, vrátane služobný zákrok vykonávajúcich policajtov, pri ktorom títo pristúpili aj k použitiu služobnej zbrane a vykonaniu zákroku, v tomto prípade i s následkom smrti samotného páchateľa. Aj v danej rovine, hoci ku každému prípadu je nevyhnutné pristupovať individuálne, tak bude zaujímavé sledovať, s akým záverom bude toto konanie tak samotného páchateľa, ako i najmä zasahujúcich policajtov, kvalifikované, nakoľko podľa informácii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prípadom vo Vrútkach sa Úrad inšpekčnej služby zaoberá.
