Čo sa rozumie pod pojmom „spotrebiteľský úver“?
V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver môže mať rôznu právnu formu, či už ide o úver, pôžičku alebo rôznu inú finančnú pomoc poskytnutú spotrebiteľovi. Nejde teda o osobitný zmluvný typ.
Nedávna novela Zákona o spotrebiteľských úveroch zaviedla, že spotrebiteľský úver podľa uvedeného zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Zákon o spotrebiteľských úveroch takisto v § 1 ods. 3 vymedzuje čo spotrebiteľským úverom nie je, a síce hypotekárny úver, komunálny úver ako aj ďalšie úvery.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôležité je najmä upozorniť na ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ak niektoré z týchto náležitostí chýbajú, zmluva o spotrebiteľskom úvere ostáva platná, no takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Práva a povinnosti zmluvných strán
Zákon o spotrebiteľských úveroch za účelom ochrany spotrebiteľa ukladá veriteľovi viaceré informačné povinnosti ešte pred uzavretím zmluvy. Ide o informácie týkajúce sa:
- druhu spotrebiteľského úveru;
- údajov o veriteľovi;
- dobe trvania zmluvy;
- úrokovej sadzbe;
- celkovej čiastke, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť;
- výške, počte a termínoch splátok;
- následkov nesplácania úveru;
- o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy a mnohé ďalšie.
Základnou povinnosťou spotrebiteľa je platiť jednotlivé splátky včas, pričom spotrebiteľ má zároveň právo splatiť úver aj pred lehotou splatnosti.
