Spoločné bývanie
Spoločné bývanie je v partnerských vzťahoch zväčša ich neodmysliteľnou súčasťou. V tomto prípade je na mieste v prvom rade otázka, či chcú partneri spoločné bývanie kúpiť, alebo prenajať.
Pokiaľ sa partneri rozhodnú pre kúpu spoločného bytu alebo domu, môžu si úver na bývanie zobrať aj spoločne. Oproti manželskému režimu v BSM je však rozdiel v tom, že nemajú automaticky povinnosť splácať úver v pomere 50/50 a nehnuteľnosť budú musieť vlastniť v podielovom spoluvlastníctve. V tomto prípade je teda vhodné, aby sa písomne dohodli, v akom podiele budú nehnuteľnosť vlastniť (ktorý sa zapíše aj do listu vlastníctva v katastri nehnuteľností) a v akom podiele budú úver na bývanie splácať. Taktiež je odporúčané si viesť záznamy o splácaní jednotlivých splátok. Do úvahy prichádza aj alternatíva, pri ktorej je byt vo vlastníctve jedného z partnerov a druhý sa k nemu prisťahuje. V takejto situácii je na dohode partnerov, či budú náklady na energie a ďalšie výdavky uhrádzať spoločne, alebo sa dohodnú na forme nájmu toho z partnerov, ktorý sa k nemu nasťahuje.
Čo sa týka spoločného nájmu bytu, takáto možnosť tiež nie je vylúčená. Rozdiel oproti manželom je v tom, že sa o spoločnom nájme bytu musí prenajímateľ a nájomca dohodnúť. Upravuje ho § 700 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom partneri môžu rovno uzavrieť zmluvu o spoločnom nájme s prenajímateľom. Do úvahy však prichádza aj druhý spôsob vzniku nájmu, a to tak, že doterajší nájomca (jeden z partnerov), prenajímateľ a druhý partner uzavrú dohodu o vzniku spoločného nájmu. Spoloční nájomcovia majú pritom rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z nájmu.
Ak partneri uzavrú manželstvo, rozdiel pri vzniku nájmu spočíva v tom, že ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne automaticky spoločný nájom bytu manželmi, a to v zmysle § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie sa však neuplatní, ak manželia spolu trvale nežijú.
