Slovensko má najvyšší počet živnostníkov len s jedným zákazníkom a zároveň aj piaty najväčší počet živnostníkov na 1 000 obyvateľov v rámci štátov EÚ. Za posledných desať rokov stúpol počet fiktívnych živnostníkov dvojnásobne. V stredu na to upozornili zástupcovia Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS), Národného inšpektorátu práce, finančnej správy (FS) a spoločnosti Grant Thornton Slovakia (GTS) na základe analýzy Útvaru pre hodnotu a peniaze (ÚHP).
„Z nášho pohľadu je to tiež istým spôsobom problém, ktorý znižuje príjmy verejných financií. Nie je tajomstvom, ako je legislatíva nastavená, že v zásade, ak fyzická osoba vykonáva nejakú činnosť, tak náklady v jednom prípade zamestnávateľa voči tomu zamestnancovi sú nielen vo výške mzdy, ale aj ďalších odvodov. To je sumárne podstatne vyššie, ako keď je medzi takouto fyzickou osobou a druhou spoločnosťou uzavretý obchodnoprávny vzťah,“ uviedol vedúci oddelenia metodiky z príjmov a účtovníctva FS Ivan Nátan.
Zároveň doplnil, že fiktívni živnostníci si často neuvedomujú, že sa ukracujú o sociálne výhody.
Jana Kyseľová zo spoločnosti GTS priblížila, že zamestnávanie fiktívnych živnostníkov vlani znížilo zamestnávateľom náklady vo výške 35 %, pričom v roku 2024 je to o jedno percento viac. Najvýraznejším vplyvom na zamestnávanie živnostníkov je podľa nej nižšie daňovo-odvodové zaťaženie.
Živnostníci majú vyššie príjmy ako zamestnanci
Fiktívni živnostníci majú oproti riadnemu zamestnaniu vyšší príjem. Rozdiel vzniká podľa Kyseľovej najmä v dôsledku uplatnenia paušálnych výdavkov vo výške 60 % príjmu u živnostníkov. Ďalej je to pri platení minimálnych odvodov do zdravotnej poisťovne a nulových sociálnych odvodov v prvom roku či pri uplatnení 15 % sadzby dane pri príjmoch do 60 000 eur.
Spresnila, že zamestnávanie fiktívnych živnostníkov prináša pre zamestnávateľov aj rôzne daňové riziká, ako napríklad finančné postihy vo forme dorubenia dane a pokút na strane firmy. V prípade, že spoločnosti zamestnávajú len živnostníkov a žiadnych zamestnancov, tak im hrozia ďalšie pokuty, a to napríklad pokuty za nepodanie mesačných daňových prehľadov a ročných hlásení v zákonnej lehote vo výške od 30 do 3 000 eur.
