Slovenská advokátska komora k stavovskej etike výkonu obhajoby

V úvode Slovenská advokátska komora („SAK”) zdôrazňuje, že základným poslaním advokáta je napomôcť k rešpektovaniu práva a zachovávaniu ľudskej dôstojnosti a byť pre klienta nie len právnym odborníkom, ale aj jeho dôverným poradcom a zástupcom.

„Advokát ako obhajca vytvára rovnováhu represívnym zložkám štátu  – polícii, prokuratúre a štátnym súdom a dohliada na dodržanie práv obvineného a povinností štátnych orgánov. Právo na právnu pomoc je jedným z práv zakotvených v ústave SR a v mnohých prípadoch je zastúpenie advokátom na základe Trestného poriadku dokonca povinné,”

píše SAK.

Klient si pri potrebe právneho zástupcu a poskytnutia právnych služieb vyberá advokáta sám – v prípade obvineného ide o jedno za základných práv, právo na obhajobu. Tento je oprávnený odmietnuť poskytnúť osobe právne služby (s výnimkou, ak bol na zastupovanie klienta ustanovený podľa osobitných predpisov), ak riadne posúdi okolnosti a povahu veci – ako uvádza SAK, podmieňovanie prevzatia právneho zastúpenia adresovaného neurčenému okruhu osôb bez možnosti vyhodnotenia, čo môže alebo nemôže byť v prospech klienta, môže zapríčiniť priamy rozpor s riadnym výkonom advokácie, profesijnej etiky a dôstojnosťou samotnej advokácie, čo by mohlo vyvolať neželaný dojem, že advokát nechráni záujmy klienta:

„Dôvody, pre ktoré je advokát povinný odmietnuť poskytovanie právnej služby, chránia predovšetkým spotrebiteľa právnej služby (potenciálneho klienta advokáta), ktorého záujem je prvoradý. Advokát je povinný chrániť a presadzovať záujmy klienta, nie je v záujme klienta ani advokáta, aby prevzal také zastupovanie, počas ktorého by si nemohol riadne plniť povinnosti advokáta.”

Ak advokát príjme klienta a neskôr nastanú také závažné okolnosti, ktorými sa narušila nenahraditeľná dôvera medzi ním a klientom, môže od zmluvy o poskytovaní právnych služieb odstúpiť.

Advokát je povinný vec riadne naštudovať a oboznámiť sa s postojom obvineného k skutkom, z ktorých je obvinený. Následne musí advokát obvinenému ozrejmiť všetky možnosti obhajoby a taktiku jej vedenia vrátane možnosti spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní. V rámci poučenia klientovi vysvetlí možnosť poskytnutia určitých výhod, ak jeho spolupráca povedie k objasneniu trestného činu, napr.:

  • dočasné odloženie vznesenia obvinenia, ktoré je možné vykonať so súhlasom prokurátora a za podmienky, že by jeho vznesenie podstatne sťažilo objasnenie zákonom ustanovených trestných činov. Tento inštitút nie je možné využiť pri organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu.

  • (podmienečné) zastavenie trestného stíhania môže vykonať prokurátor, ak záujem spoločnosti na objasnení trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného,

  • prerušenie trestného stíhania – prerušiť trestné stíhanie môže policajt so súhlasom prokurátora, ak sa obvinený výraznou mierou podieľa na objasnení trestného činu,

  • uzatvorenie dohody o vine a treste – konanie o dohode o vine a treste môže začať prokurátor, ak výsledky vyšetrovania dostatočne nasvedčujú, že spáchaný skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa však ku spáchaniu priznal a uznal vinu,

  • individualizácia trestu,

  • obligatórne ukladanie určitých druhov trestov.

Po celý čas má advokát povinnosť rešpektovať záujmy svojho klienta. SAK upozorňuje, že advokát nesmie podmieňovať prevzatie veci klienta spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní. Pri prejave záujmu zo strany klienta o takúto spoluprácu je advokát povinný vysvetliť klientovi všetky dotknuté zákonné ustanovenia a informovať ho o neexistencii formalizovanej dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi, ktorá by mu garantovala uplatnenie vyššie spomenutých „výhod” spolupráce. SAK odporúča poučenie potvrdiť podpisom obvineného.

Netreba opomenúť, že advokát musí po celý čas dôsledne dodržiavať povinnosť mlčanlivosti. V prípade potreby zbavenia mlčanlivosti zo strany klienta musí advokát dôsledne posúdiť, či takéto pozbavenie je alebo nie je v prospech klienta.

Mimoriadne zníženie trestu v dôsledku spolupráce

K mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby môže súd pristúpiť podľa § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona vtedy, ak páchateľ „významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali, a tak im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny”.

Ďalšie ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) ustanovuje už spomínanú dohodu o vine a treste, pri ktorej obvinený uzná vinu a prijme trest – v tomto prípade môže súd pristúpiť k zloženiu trestu odňatia slobody zníženého o jednu tretinu pod spodnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby.

Samostatné ustanovenie tvorí významná miera obvineného na objasnení trestného činu korupcie podľa § 39 ods. 2 písm. e).

Tagy:
Martina Vanc
Martina Vanc
email@pravnenoviny.sk
Martina je vyštudovaná právnička a šéfredaktorka Právnych Novín. Vo svojich témach sa venuje najmä právnemu pozadiu spoločensky exponovaných tém, ako aj vedie rozhovory so zaujímavými osobnosťami.