Skutkový stav a základné fakty
Zmenkovým platobným rozkazom okresného súdu č. k. 4 Zm 1130/2013-36 bol sťažovateľ ako jeden z piatich žalovaných zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 463 939,10 € s prísl., ako aj zmenkovú odmenu a trovy konania. Sťažovateľ podal proti zmenkovému platobnému rozkazu niekoľko zákonných námietok a odvolaní, ako aj návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Na základe uvedených úkonov bol opakovane vyzývaný k úhrade súdnych poplatkov za podania v rôznej výške (16,50 €, resp. 16 596,50 €). Uznesením okresného súdu č. k. 1 CbZm 58/2015-258 z 22. februára 2016 bolo rozhodnuté, že sa sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva. Na základe odvolania sťažovateľa uznesením krajského súdu č. k. 2 CoZm 20/2016-268 zo 6. októbra 2016 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 74/2016 z 25. mája 2017 bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu č. k. 2 CoZm 20/2016-268 zo 6. októbra 2016.
Z odôvodnenia
Vo vzťahu k dovolaciemu uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 74/2016 z 25. mája 2017 treba z pohľadu ústavného súdu konštatovať, že bolo celkom zrejmé už na prvý pohľad, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku neprichádzala vôbec do úvahy. Na základe vád zmätočnosti definovaných v tomto ustanovení možno totiž dovolaním napadnúť iba také rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými sa rozhodlo vo veci samej, alebo ktorými sa konanie skončilo. Pritom nemôžu byť pochybnosti o tom, že rozhodovanie o priznaní, resp. nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je rozhodnutím vo veci samej, ale ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V súvislosti s uznesením krajského súdu č. k. 2 CoZm 20/2016-268 zo 6. októbra 2016 považuje ústavný súd za podstatnú a rozhodujúcu tú nespornú skutočnosť, podľa ktorej sťažovateľ konkrétne údaje o svojich osobných, príjmových a majetkových pomeroch síce uviedol na predpísanom tlačive, avšak ani napriek výzve okresného súdu nedoložil tieto údaje dôkazmi preukazujúcimi ich pravdivosť. Je nemysliteľné, aby sa o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodovalo iba na základe údajov uvedených žiadateľom na predpísanom tlačive. Samotná skutočnosť, že podľa názoru sťažovateľa toto tlačivo má charakter miestoprísažného, resp. čestného vyhlásenia (s hrozbou trestnoprávnej sankcie pre prípad uvedenia nepravdivých údajov) nemôže znamenať, že súd je povinný touto formou uvádzané tvrdenia žiadateľa bez ďalšieho akceptovať. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a svoje tvrdenia, resp. údaje týkajúce sa osobných, príjmových a majetkových pomerov podložil listinnými dôkazmi. Ústavný súd po oboznámení sa s napadnutými rozhodnutiami dospel k záveru, že právne závery, ktoré k námietkam sťažovateľa zaujali konajúce súdy, sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré krajský súd a najvyšší súd pri rozhodovaní aplikovali. Napadnuté rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu sú preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizujú takú príčinnú súvislosť medzi nimi a sťažovateľom označenými právami, ktoré by zakladali reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd rozhodol tak, že: Sťažnosť sťažovateľa odmietol.
Analytická právna veta
Je nemysliteľné, aby sa o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodovalo iba na základe údajov uvedených žiadateľom na predpísanom tlačive. Samotná skutočnosť, že podľa názoru sťažovateľa toto tlačivo má charakter miestoprísažného, resp. čestného vyhlásenia (s hrozbou trestnoprávnej sankcie pre prípad uvedenia nepravdivých údajov) nemôže znamenať, že súd je povinný touto formou uvádzané tvrdenia žiadateľa bez ďalšieho akceptovať.
Zdroj: II. ÚS 546/2017
