Nie vždy je možné pri tvorbe noriem zohľadniť všetky pripomienky strán a často treba hľadať kompromisy na politickej pôde. To platí o to viac, ak ide o predpis, ktorý by sa dotýkal citlivej témy alebo by mal za následok zníženie alebo zvýšenie životnej úrovne obyvateľov krajiny v krízových časoch. Zákonodarca myslel aj na okolnosti, ak by bolo potrebné prijať právnu normu, ktorá by reagovala na určité nepredvídané skutočnosti alebo skutočnosti vymedzené zákonom. V takýchto prípadoch je možné „obísť" klasický legislatívny proces s jeho rozvetvenými pravidlami, a nahradiť ho skráteným legislatívnym konaním. To upravuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a to konkrétne v ustanovení § 89.
Podmienky pre využitie skráteného konania
Skrátené legislatívne konanie možno uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. NNR SR sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. V tejto súvislosti možno spomenúť zákony a iné predpisy prijímané NR SR práve v skrátenom legislatívnom konaní ako opatrenia na potieranie pandémie COVID–19. Práve pandémia bola vyhodnotená ako bezpečnostné riziko pre krajinu a teda bol daný základ na takéto konanie.
Pomerne rozšírené pri použití skráteného legislatívneho konania pri prijímaní zákonov je aj odôvodňovanie hroziacimi hospodárskymi škodami, keď argument vychádza z predpokladu, že ak zákon nebude v rýchlosti prijatý, štát utrpí obrovské finančné straty.
O skrátenom legislatívnom konaní môže NR SR rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.
Potrebu a vážnosť prijatých noriem v skrátenom legislatívnom konaní podčiarkuje aj tretí odsek ustanovenia § 89, ktorý pri jeho použití odstraňuje určité obmedzenia legislatívneho procesu. Skrátené legislatívne konanie nevyžaduje doručenie písomností slúžiacich ako podklady pre rozhodnutie poslancom najneskôr 24 hodín pred začatím rozpravy. Návrh takéhoto zákona nemusí byť zverejnený na webovom sídle národnej rady najmenej 15 dní pred schôdzou NR SR, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Odpadáva aj lehota na prerokovanie návrhu zákona, ktorá by v riadnom legislatívnom procese nesmela byť kratšia ako 30 dní. Nie je potrebné tretie čítanie, ak boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy a odpadáva 48 hodinová minimálna lehota na doručenie spoločnej správy výborov alebo informácie od spoločného spravodajcu na rokovanie o návrhu zákona. Všetky tieto opatrenia majú za úlohu zefektívniť proces prijímania zákona, aby NR SR mala možnosť rýchlej reakcie na zákonom vymedzené extrémne situácie.
Vrátenie zákona prezidentom
Systém bŕzd a protiváh v demokratickom štáte myslí aj na situácie, ak by NR SR nesplnila požiadavky vyplývajúce zo zákona a prijala právnu normu v skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že na to neboli dôvody. Ako strážca zákonnosti v tomto prípade môže vystúpiť prezident, ktorý má v zmysle Ústavy SR kompetencie konať a vrátiť zákon s pripomienkami naspäť na prerokovanie do NR SR. Ak by bol zákon schválený v skrátenom legislatívnom konaní a prezident by sa domnieval, že požiadavky zákona o rokovacom poriadku na skrátené legislatívne konanie by naplnené neboli, má možnosť využiť čl. 102 ods. 1 písm. o) a NR SR sa bude musieť vysporiadať s pripomienkami prezidenta, respektíve schváli takýto zákon opätovne a vyhlási ho bez podpisu prezidenta SR.
Ak by nedostatkom pôvodného rokovania NR SR o návrhu zákona bolo jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní, na základe veta prezidenta sa nedá dosiahnuť prerokovanie zákona v riadnom legislatívnom procese od prvého čítania až po tretie čítanie, pretože skrátené legislatívne konanie, ovplyvňuje zákonodarnú činnosť NR SR už od momentu podania návrhu zákona dávno pred druhým čítaním, kde sa začína legislatívny proces rokovania o zákone vrátenom prezidentom.
Dôvody skráteného legislatívneho konania nie sú súčasťou samotného návrhu zákona a po schválení návrhu na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní by už nemali byť predmetom rozpravy pri rokovaní o vlastnom návrhu zákona. Existujú teda odborné názory, že prezident nemôže namietať, resp. spochybňovať splnenie alebo nesplnenie zákonných podmienok skráteného legislatívneho konania, pretože tie sú súčasťou dokumentu, ktorý prezident nepodpisuje, a teda ani nepreskúmava a nevetuje. Naopak, nie sú súčasťou zákona predloženého na podpísanie a vystaveného prípadnému vráteniu na opätovné prerokovanie. Prezident by mal pristúpiť k vetovaniu zákona z dôvodu nedržania pravidiel legislatívneho procesu iba vtedy, ak sa toto nedodržanie podpíše aj pod obsahovú nekvalitu a obsahové nedostatky zákona, pretože tie dokáže svojím vetom konštruktívne ovplyvniť, aj keď Ústava nijako neobmedzuje prezidenta v charaktere a dôvodoch pripomienok, pre ktoré sa rozhodne zákon vrátiť.
Na druhú stranu časť odbornej verejnosti sa domnieva, že manipulácia s procesnými pravidlami parlamentu nie je automaticky spôsobilá vyústiť do neústavného zákona, pretože parlament má v rámci svojej autonómie možnosti, ako svoje vlastné pravidlá upraviť, resp. z nich stanoviť zákonné výnimky, čo napríklad predstavuje aj skrátené legislatívne konanie. Legitímnym cieľom regulácie parlamentnej procedúry je totiž aj potreba efektívnej činnosti parlamentu. Efektívna činnosť parlamentu je zvýraznením požiadavky na plnenie ústavných funkcií, ale aj zodpovedností, parlamentu, pri ktorých je v demokratickom a právnom štáte nenahraditeľný.
Protiinflačný balíček
Slovenská republika práve v týchto dňoch zažíva situáciu, keď v skrátenom legislatívnom konaní bol schválený návrh zákona sociálnych opatrení na pomoc vybraným skupinám obyvateľstva, všeobecne označovaný ako prorodinná pomoc alebo protiinflačný balíček. To vyvolalo veľkú vlnu nevôle najmä v radoch odbornej verejnosti, miest a obcí a rovnako v radoch politických subjektov, ktorí kritizujú prijatie takého rozsahu opatrení v skrátenom legislatívnom konaní bez verejnej alebo odbornej diskusie. Poukazujú aj na to, že nebol splnený zákonný dôvod na takéto skrátenie konanie, nakoľko nie je sú ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť štátu, a tvrdia, že prijatím takéhoto zákona by došlo k značným hospodárskym škodám štátu.
Aj keď parlament takýto návrh zákona schválil v skrátenom legislatívnom konaní, prezidentka Zuzana Čaputová ho vrátila naspäť na prerokovanie, nakoľko nesúhlasí so všetkými jeho časťami týkajúcimi sa opatrení, ktoré by mali byť účinné od januára 2023. Jej hlavný argument poukazuje na fakt, že hoci bol návrh zákona schválený v skrátenom konaní, niektoré jeho časti majú platiť až od nového roka a teda neboli splnené podmienky pre zrýchlený režim. Poukazuje tiež na schválenie zákona iba za 6 dní a na hospodárske dopady zákona, ktoré nikto riadne neskúmal, hoci ide o dosah na verejné financie vo výške 1,2 miliardy ročne.
Prezidentka sa už vyjadrila že v prípade opätovného schválenia tohto zákona podá návrh na Ústavný súd, aby posúdil ústavnosť takéhoto procesu schvaľovania zmien. Má totiž za to, že neboli naplnené dôvody na skrátený proces, a mohli byť pri tom porušené ústavné princípy právneho štátu alebo legality.
Prezidentka podobne reagovala aj na návrh zákona o tzv. 13. dôchodku, ktorý schválila bývala vláda tesne pred koncom jej obdobia v skrátenom legislatívnom konaní. Takýto postup pri návrhu zákona vnímala ako protiústavný a preto podala návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu pod číslom 2733-2020-KPSR. Prezidentka vnímala ako porušenie zákona to, že Národná rada pri prijatí tohto zákona skráteným procesom argumentovala ohrozením ľudských práv v prípade nezavedenia 13. dôchodku. Hoci už v tomto prípade mohol Ústavný súd vymedziť hranice a podmienky pri skrátenom legislatívnom procese, konanie bolo súdom zastavené z dôvodu, že parlament zákon zmenil a 13. dôchodok sa zmenil na sociálnu dávku.
Skrátené legislatívne konanie je proces, ktorý by mal byť používaný výlučne v situáciách skutočného ohrozenia. Tieto situácie boli dôvodom jeho vzniku a aj jeho trvania v súčasnom právnom poriadku. Nie je totiž možné obchádzať všetky zákonné pravidlá pri tvorbe zákonov, pretože je to pohodlnejšie z hľadiska presadenia zákona. Potrebná diskusia, pripomienky a proces normotvorby nie je náhodou nastavený takto zložito. Reflektuje potreby demokratickej spoločnosti zúčastniť sa na tvorbe spoločných pravidiel a kontroly ich prijímania. Je veľmi jednoduché odstrániť tieto prekážky skrytím sa za ochranu ľudských práv, ohrozenia štátu alebo hospodárskymi škodami, ako to politické strany neraz robia, práve z dôvodu širokého vnímania týchto pojmov. Treba si ale uvedomiť, že skĺzavanie k takýmto postupom a pretlačovaniu zákonov, ktoré si želá vláda bez ohľadu na zbytok verejnosti, vždy v minulosti viedlo k premene demokratického štátu na štát autoritársky.
