Čo má v prípade šikany robiť škola a jej zamestnanci
Ak sa zamestnanec školy alebo akákoľvek osoba prítomná pri šikane (napr. spolužiak) domnieva, že dochádza u dieťaťa k šikanovaniu, je potrebné okamžite oznámiť takúto situáciu vedeniu alebo komukoľvek, kto je schopný pomôcť. Najhorším možným riešením je nečinnosť alebo zakrývanie si očí pred takýmto problémom. Ak sa škola dozvie o šikane, či už od žiaka, rodiča, pedagóga alebo z iného zdroja má povinnosť okamžite konať. Postup školy vyplýva zo zákona, interných predpisov a metodických usmernení Ministerstva školstva. V praxi by škola mala postupovať takto:
- Zastaviť incident – ak sa šikana deje priamo pred pedagógom alebo iným zamestnancom školy, tento je povinný okamžite zasiahnuť a útok zastaviť,
- Zaistiť bezpečie obete – obeti šikanovania treba poskytnúť bezpečné prostredie (zabezpečiť odchod zo situácie, podporu dospelej osoby a aj základnú zdravotnú starostlivosť, pokiaľ je potrebná).
Pedagóg alebo triedny učiteľ by mal urobiť zápis o udalosti a následne predvolať obeť, agresora, rodičov a prípadných svedkov na individuálny rozhovor. Poškodené veci, záznamy z kamier, správy na sociálnych sieťach môžu slúžiť ako dôkaz. O šikane je okamžite potrebné informovať aj vedenie školy a do riešenie zapojiť aj výchovného poradcu a školského psychológa. Voči agresorovi je potom škola povinná vyvodiť výchovné opatrenia ako napomenutie, pokarhanie a v závažnejších prípadoch podmienečné vylúčenie zo štúdia alebo zníženú známku zo správania. Zároveň by škola mala vedieť zabezpečiť potrebnú podporu pre obeť vo forme psychologického poradenstva, individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu či prijať dočasné opatrenia na ochranu pred agresorom. Do úvahy pripadá aj spolupráca s políciou alebo podanie trestného oznámenia.
V prípade zistenia šikany by mala škola zabezpečiť realizáciu skupinových aktivít a rozhovorov, aby sa predišlo opakovaniu.
Čo môže so šikanou robiť rodič
Rodič má v prípade šikany veľmi dôležitú úlohu, pretože je zákonným zástupcom dieťaťa a mal by byť aj jeho ochrancom. Zároveň má k dispozícii aj právne prostriedky, ak škola nekoná alebo ak je konanie agresora závažné. Rodič by si mal na dieťati všímať varovné signály ako napríklad:
- Strach chodiť do školy, bolesti brucha alebo hlavy pred vyučovaním,
- Strácanie vecí alebo príchod domov so zničenými pomôckami či oblečením,
- Nevysvetliteľné zranenia,
- Smútok, uzatváranie sa do seba, vyhýbanie sa spolužiakom,
- Zhoršený prospech.
Zo strany rodiča je základom pravidelná a otvorená komunikácia. Rodič by mal vedieť dieťa vypočuť bez obviňovania a dať mu pocit bezpečia a istoty.
V zmysle nášho právneho poriadku má každý právo na ochranu svojej osobnosti, cti, dôstojnosti a súkromia. Obeť šikany, resp. jej zákonný zástupca má preto právo domáhať sa zdržania zásahov, ktoré negatívne vyplývajú na jeho život, zdravie a česť a tiež má právo požadovať ospravedlnenie či uplatniť si nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Zodpovednosť za škodu spôsobenú maloletým nesú rodičia alebo iná osoba, ktorá nad maloletým vykonáva dohľad.
Prevencia šikany a možnosti jej riešenia
Slovenská republika je viazaná aj Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý štátom ukladá povinnosť chrániť dieťa pred všetkými formami násilia. Šikana v školách nie je len výchovný, ale aj právny problém. Slovenská legislatíva poskytuje dostatočný rámec na ochranu detí, avšak jeho účinnosť závisí od včasného a aktívneho konania škôl, rodičov a orgánov verejnej moci.
Problém so šikanou je v súčasnosti čoraz väčší a závažnejší, preto by každá škola mala mať spracovaný preventívny program proti šikane, ktorým by šírila pravidelnú osvetu o šikane medzi žiakmi a rodičmi a zároveň by takýto plán zahŕňal pravidelné školenia pedagógov o tom, ako rozpoznať a riešiť šikanózne správanie. Škola taktiež musí mať jasne nastavené postupy na nahlasovanie incidentov a musí vedieť spolupracovať s psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a s políciou. Nereagovanie na prejavy šikany môže viesť nielen k poškodeniu zdravia dieťaťa, ale aj k právnej zodpovednosti školy.
Šikana nie je prejavom sily ani odvahy. Je to ubližovanie, ktoré ničí vzťahy, sebavedomie aj budúcnosť. Spoločne ho môžeme zastaviť všímavým prístupom, odvahou ozvať sa a podporou obetí. Mlčať znamená súhlasiť.