Čo je pedofília?
Väčšine z nás sa obťažovanie detí spája s pedofíliou, avšak tento predsudok má často ďaleko od pravdy. Pedofília je celoživotná erotická a často i citová náklonnosť k deťom vo veku pred dosiahnutím puberty alebo v rannej puberte, teda zhruba do 13 rokov. Ide o menej obvyklý druh sexuálnej úchylky, niektorí odborníci ju dokonca radia medzi sexuálnu orientáciu.
Pedofil je človek, ktorého sexuálne priťahujú osoby spravidla pod zákonnou vekovou hranicou, má voči nim citovú náklonnosť a cíti sa dobre v ich prítomnosti. Ide pravdepodobne o sexuálnu preferenciu, s ktorou sa jedinec narodil a nemožno ju zmeniť. Pedofília je však skôr duchovný stav, prežívanie človeka, čo znamená, že sa nemusí nutne pretaviť do jeho konania. Podľa názoru viacerých psychológov je možno rozdeliť pedofilov na dve skupiny – na pedofilov pravých a nepravých. V prípade pravých pedofilov dochádza k ublíženiu a zneužitiu maloletých a detí iba ojedinele, na rozdiel od nepravých pedofilov, u ktorých sa väčšinou spoja dokopy viaceré deviácie, ktoré vyústia do sexuálneho zneužitia dieťaťa.
Je nutné uviesť skutočnosť, že vo väčšine prípadov zneužívania detí nejde o pedofilov podľa definície, ktorú sme si uviedli vyššie, ale o tzv. sexuálnych predátorov. Podľa výskumu Kešíckého et al. z roku 2017 spĺňalo iba 16,4% páchateľov diagnostické kritéria pre pedofíliu. Sexuálny predátor je zväčša osoba, ktorá je napríklad závislá na alkohole, trpí demenciou, má zníženú mentálnu kapacitu alebo trpí určitou psychiatrickou poruchou, pričom dieťa nemusí byť spravidla jeho primárnym sexuálnym záujmom – tieto osoby majú často úplne normálne sexuálne vnímanie, avšak ich duševný stav im bráni v tom, aby dokázali nadviazať kontakt s dospelou ženou.
Dôvodom, prečo sa sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie detí spája práve s príchodom Covid-19 je, že deti trávili doma ešte viac času ako obvykle, mnoho detí má už dnes svoj vlastný mobilný telefón, prostredníctvom ktorého má jednoduchý prístup na internet. Práve v tomto vidia výhodu sexuálni predátori – s dieťaťom nemusia nadviazať osobný kontakt, stačí mu napísať cez sociálnu sieť, na ktorej nemusí mať páchateľ uvedené ani svoje pravé meno ani svoj vek.
Sexuálni predátori však často svoje obete vylákajú aj na osobné stretnutie a z pohľadu práva ide v tomto prípade o sexuálne zneužívanie podľa ustanovenia § 201a, ktorý ustanovuje nasledovné:
„Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“
V prípade, že sa predátorovi podarí dieťa vylákať na osobné stretnutie a bude mať pohlavný alebo iný sexuálny styk s dieťaťom, aplikuje sa § 201 Trestného zákona:
„Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.“
Bezprostredne sa s týmto konaním spája aj § 201b:
„Kto zneužije dieťa mladšie ako pätnásť rokov v úmysle vyvolania sexuálneho uspokojenia jeho účasťou na sexuálnych aktivitách alebo sexuálnom zneužití, hoci sa na nich takéto dieťa nemusí priamo zúčastňovať, alebo kto umožní také jeho zneužitie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Judikatúra vo veciach trestných činov sexuálneho zneužívania podľa §201 a nasl. Trestného zákona upresňuje čo je týmto sexuálnym zneužívaním myslené. Ako príklad si môžeme uviesť právnu vetu z Rozsudku Okresného súdu v Pezinku v trestnej veci obžalovaného E. B. z dňa 4. novembra 2011 v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a prísediacich Rudolfa Ondroviča a Anny Jaslovskej, na hlavnom pojednávaní, tento rozsudok priniesol výklad viacerých ustanovení Trestného zákona práve vo veci trestných činov so sexuálnym motívom páchaných na deťoch, v čoho súvislosti ho budeme v texte viac-krát spomínať (ďalej len ako „Rozsudok“). [1]
Podľa Rozsudku pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona ako aj pri trestnom čine výroby detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona je bez významu, či boli spáchané „dobrovoľne“ (t. j. so súhlasom maloletých), nakoľko takéto konanie trestnoprávne postihujú bez ohľadu na mienku maloletého poškodeného.
„Trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, vo svojej základnej skutkovej podstate, neobsahuje znak „násilia“, či „zneužitia bezbrannosti“ (najmä týmto sa odlišuje od zločinu sexuálneho násilia) a preto sa ho možno dopustiť aj v prípadoch, ak poškodená maloletá osoba súhlasí s konaním páchateľa, či ho dokonca navádza na takéto konanie. Rovnako, ani pri zločine výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona sa nevyžaduje použitie násilia voči dieťaťu.“
Sexuálne zneužívanie v mnohých prípadoch prerastie do sexuálneho násilia, kedy ide podľa § 200 Trestného zákona o konanie, kedy páchateľ násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, pričom takéto konanie sa potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.
Sexuálni predátori si často od detí cez internet pýtajú rôzne fotky a videá, na ktorých od detí žiadajú aby odhaľovali svoje telo alebo sa dávali do rôznych polôh – nie je neobvyklé, že páchatelia od detí vyžadujú aj masturbáciu, prípadne cez videochat masturbujú oni sami a dieťa sa má pozerať. V tomto prípade sa páchateľ dopúšťa ďalšieho trestného činu, a to konkrétne trestného činu výroby detskej pornografie podľa ustanovenia § 368:
„Kto využije, získa, ponúkne alebo inak zneužije dieťa na výrobu detskej pornografie alebo detského pornografického predstavenia alebo umožní také jeho zneužitie, alebo sa inak podieľa na takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.“
„Pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona je objektom ochrana vývoja detí a ich nedotknuteľnosť v sexuálnej sfére. Pri jeho aplikácii je preto bezvýznamné, či osoba mladšia ako 15 rokov súhlasí so sexuálnym konaním páchateľa, nakoľko Trestný zákon týmto ustanovením zakazuje akékoľvek sexuálne styky (či iné obdobné konania) s osobami mladšími ako 15 rokov. Toto ustanovenie poskytuje teda ochranu osobe mladšej ako 15 rokov a to tak pred heterosexuálnymi činmi ako aj pred homosexuálnymi. Miera pohlavnej vyspelosti nie je rozhodujúca. Rovnako je bez významu, z ktorej strany vyšla iniciatíva ku konaniu, kto bol aktívnejší, prípadne či ku skutku došlo na základe citového vzťahu, či na výslovnú žiadosť zneužitej osoby. Ak jednotlivec realizuje svoje sexuálne aktivity s osobou mladšou ako 15 rokov, dostáva sa do rozporu s Trestným zákonom.“
Reakciou na dianie bolo aj schválenie nariadenia o dočasnej právnej úprave, ktorá poskytovateľom internetových služieb po dobu troch rokov umožní odhaľovať a odstraňovať z online prostredia materiál so sexuálnym zneužívaním detí, ktoré schválili 7. júla poslanci Európskeho parlamentu. Európska komisia tiež predložila návrh, ktorým sa umožňuje zavedenie dočasnej výnimky zo smernice o súkromí a elektronických komunikáciách[2] s cieľom odhaľovať detskú pornografiu a zneužívanie detí online. Po prijatí tejto smernice totiž klesol počet odhalených prípadov zneužívania detí na internete o 58%.
Téma, ktorej sme sa v článku dotkli je citlivá, ale považujeme za nevyhnutné rozprávať o nástrahách, ktoré číhajú na deti v online priestore. Sexuálne zneužívanie v mladom veku môže spôsobiť post traumatickú stresovú poruchu, obete sa uzavierajú do seba a môžu mať sklony k intímnej uzavretosti alebo naopak, k promiskuite. Aktivitu detí možno v istej miere kontrolovať, príkladom môže byť nastavenie bezpečnostného zámku, obmedzenia obsahu toho, čo dieťa môže na webe vyhľadávať.
O prípadných ďalších bezpečnostných opatreniach prijatých na úrovni Európskej únie Vás budeme informovať.