Najvyšší správny súd Českej republiky (NSS) sa zaoberal prípadom advokátky, ktorá je popri výkone advokácie tiež dlhodobo politicky aktívna. V rámci svojho verejného prejavu na zhromaždení občanov pred budovou veľvyslanectva Tureckej republiky kritizovala migráciu a islam a okrem iného uviedla:
„a pretože pán veľvyslanec nerozumiete diplomatickému protokolu, urobím teraz niečo, čomu budete rozumieť: preklínam vás, preklínam vás, preklínam vás, umriete, umriete skôr ako splodíte synov a umriete bez cti“.
Podľa Českej advokátskej komory tým znížila dôstojnosť advokátskeho stavu, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 25 000 Kč (990 eur). Proti rozhodnutiu o pokute sa advokátka bránila na Mestskom súde v Prahe, ktorý rozhodnutie Českej advokátskej komory zrušil. Konanie advokátky podľa neho nemalo žiadnu súvislosť s výkonom advokácie a preto ju nemohla Česká advokátska komora sankcionovať.
NSS sa v konaní o kasačnej sťažnosti Českej advokátskej komory proti rozsudku mestského súdu zaoberal tým, či zákon o advokácii vo vtedajšom znení zakazoval znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu akýmkoľvek konaním, alebo iba ak toto konanie malo spojitosť s výkonom advokácie. Podľa vtedajšieho znenia zákona platilo, že advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Najvyšší správny súd sa zaoberal iba výkladom právnej úpravy účinnej v čase, keď došlo k citovanému prejavu advokátky (teda do 31. 12. 2020). Aktuálne účinná právna úprava regulujúca povinnosti advokátov je už formulovaná odlišne.
Českej advokátskej komore, ktorá spochybňovala predovšetkým výklad zákonného spojenia “pri výkone advokácie”, NSS za pravdu nedal. Nespochybnil, že činnosť advokáta nezahŕňa iba samotné poskytovanie právnych služieb. Advokáti v súvislosti so svojím podnikaním často vystupujú aj na verejnosti, čo môže zahŕňať ako reklamu, tak aj neformálne spôsoby ich propagácie ako advokáta, ako sú rôzne verejné vystúpenia, vyjadrenia v médiách, na sociálnych sieťach a pod. Ak sa pri takejto činnosti advokát označuje za advokáta, prípadne iným spôsobom svoje služby propaguje alebo je jeho príslušnosť k advokátskemu stavu z okolností danej činnosti inak zrejmá, bude sa jednať aj o výkon advokácie. Zákon o advokácii sa však nevzťahoval na všetky konania advokáta a pod výkon advokácie nebolo možné podradiť čisto súkromné konania advokátov, ako ani ich prejavy predstavujúce výkon politických práv, ktoré nemali s výkonom advokácie žiadnu súvislosť.
NSS v danej veci nezistil žiadnu súvislosť citovaného prejavu advokátky s výkonom advokácie. Na zhromaždení vystupovala ako súkromná osoba, neoznačovala sa za advokátku a obsah daného vystúpenia ani jeho kontext nijako s advokáciou nesúvisel. Podľa súdu na veci nič nemení ani to, že advokátku v danej veci možno považovať za osobu verejne známu, resp. že je o nej známe tiež to, že je advokátkou. Ako vysvetlil predseda senátu Milan Podhrázký:
„Aj známy advokát totiž môže konať ako súkromná osoba alebo vystupovať bez väzby k svojej advokátskej činnosti pri výkone svojich politických práv (je napokon otázkou, aké kritérium by v dnešnej dobe pre „verejnú známosť“ určitého advokáta mohlo byť vôbec určujúce). Pokiaľ advokát sám nijako v súvislosti s výkonom svojej profesie nevystupuje, neoznačí sa za advokáta, jeho vzťah k advokátskemu stavu nie je ani z ďalších okolností jeho prejavu zjavný a nejde ani o situáciu bez ďalšieho spojenú s výkonom advokácie (napríklad vystúpenie na súde či na právnickej konferencii) nemožno vyvodiť, že koná pri výkone advokácie už len tým, že je verejne známy ako advokát. Podobne nerozhodné je, či si verejnosť (alebo jej časť) výstup určitej osoby s jej výkonom advokácie spojí“.
Podľa NSS teda spojenie “pri výkone advokácie” nebolo možné vykladať tak široko, že by pod neho spadali prejavy advokáta čisto súkromné či prejavy súvisiace iba s výkonom politických práv.
Najvyššiemu správnemu súdu preto už neprislúchalo, aby sa zaoberal tým, či prejav advokátky bol alebo nebol vhodný. Pretože prejav nebol urobený pri výkone advokácie, nemohla jeho vhodnosť posudzovať v disciplinárnom konaní ani Česká advokátska komora a následne ani správne súdy.
Zdroj: tlačová správa Najvyššieho správneho súdu ČR k rozsudku z 27. marca 2024 vo veci sp. zn. 8 As 136/2022
