Ak chcú firmy robiť biznis so štátom a nadobúdať finančné prostriedky v hodnote prevyšujúcej 100.000 eur jednorazovo alebo v úhrne prevyšujúcej sumu 250.000 eur v kalendárnom roku, musia sa registrovať. Aby zápis zodpovedal skutočnosti, tento realizuje tzv. oprávnená osoba, ktorou môže byť napríklad advokát alebo banka. Zákon ukladá oprávneným osobám povinnosť oboznámiť sa s vlastníckou štruktúrou firmy, identifikovať jej skutočných vlastníkov a svoje zistenia opísať vo verifikačnom dokumente, ktorý tvorí podklad k zápisu do registra. Verifikačný dokument je verejne prístupný na webovej stránke registra a každý sa môže oboznámiť s jeho obsahom.
Registrácia prináša v praxi obrovské množstvo problémov, o ktorých registrový súd možno ani nevie
Je určite správne, aby verejnosť poznala skutočných vlastníkov firiem, ktoré robia väčšie obchody so štátom. Tento legitímny cieľ však podkopáva jeho praktická realizácia, a to hneď v niekoľkých rovinách. Prvou je samotný zákon. Ten napríklad počíta s prípadom, keď z objektívnych dôvodov nie je možné určiť konečného užívateľa výhod. Takáto situácia môže nastať vtedy, ak za firmou stojí veľké množstvo vlastníkov, alebo ak sú akcie firmy, resp. jej matky, obchodované na burze cenných papierov. V takom prípade sa do registra zapisujú členovia vrcholového manažmentu tejto firmy, ktorými sú podľa zákona členovia jej štatutárneho orgánu, prokuristi a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. JUDr. Ján Azud, partner advokátskej kancelárie Ružička Csekes s.r.o., v tejto súvislosti konštatuje: „Zápis členov vrcholového manažmentu v praxi neprináša absolútne žiadnu pridanú hodnotu z hľadiska účelu zákona, ale naopak obrovskú administratívnu záťaž pre nadnárodné korporácie, ktoré už aj tak zápasia s rôznymi byrokratickými požiadavkami v súvislosti s podnikaním na Slovensku. V prípade takýchto spoločností totiž bežne napĺňajú definíciu vrcholového manažmentu desiatky až stovky osôb.“
Spolu s technickými problémami, ktoré systém registrácie prináša, táto požiadavka výrazným spôsobom komplikuje život najmä veľkým medzinárodným firmám, o ktorých legitimite podnikania nemôže byť pochýb. „Elektronický spôsob registrácie prináša v praxi obrovské množstvo problémov, o ktorých registrový súd možno ani nevie. Formuláre zápisov a verifikačné dokumenty obsahujúce väčšie množstvo údajov systém nevie opakovane načítať, prílohy bežne neprechádzajú. Formulár niekedy neakceptuje väčšie množstvo zapísaných údajov a odošle sa len čiastočne. Námietky pri odmietnutí zápisu nemôžete podať ihneď, musíte čakať, kým si systém „uvedomí“, že bol návrh odmietnutý, čo z nepochopiteľných príčin trvá aj celý pracovný deň.“ opisuje technické nedostatky systému JUDr. Azud.
Nezanedbateľným problémom je taktiež ochrana osobných údajov a s tým spojená obava zapísaných osôb o neodôvodnený zásah do ich súkromia. Register a verifikačné dokumenty musia podľa zákona napríklad obsahovať trvalý pobyt zapisovaných osôb. Podľa JUDr. Jána Azuda zahraniční klienti a ich manažment majú obavy o svoje súkromie a častokrát nie sú stotožnení s predstavou, že údaj o adrese ich trvalého pobytu bude zverejnený na oficiálnej stránke registra. V zahraničí je totiž bežnou praxou, že domáce adresy nie sú vo verejne prístupných registroch dostupné. Údaj o trvalom pobyte z hľadiska účelu zákona pritom nie je vôbec podstatný.
Ďalšou rovinou problémov pre partnerov verejného sektora a oprávnené osoby je postup registrového súdu. „Rozhodovanie vyšších súdnych úradníkov je nekonzistentné. Prax sa neustále mení a častokrát môžeme napriek desiatkam zrealizovaných zápisov len s napätím očakávať, či bude nasledujúci zápis vykonaný. V rámci elektronickej platformy pritom neexistuje žiadna možnosť operatívnej komunikácie, v rámci ktorej by sa dali dokumenty upraviť alebo doložiť podľa požiadavky príslušného vyššieho súdneho úradníka. Existuje len binárna voľba medzi realizáciou zápisu a odmietnutím. Vzhľadom na dôležitosť tejto agendy a potenciálne konzekvencie pre partnerov verejného sektora a oprávnené osoby spojené s neskorým zápisom je takýto prístup absolútne nevhodný,“ dodáva JUDr. Ján Azud.
Je teda register partnerov verejného sektora prínosom alebo naopak prevažujú jeho negatívne stránky? Podľa JUDr. Jána Azuda zavedenie registra bez akýchkoľvek pochýb prispieva k transparentnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Tento benefit je však pri praktickej realizácii podkopávaný mnohými negatívami, ktoré spočívajú najmä v nemalej a zbytočnej administratívnej záťaži, technických problémoch systému a nepredvídateľnosti postupu registrového súdu. Pondelok, 31. 07. 2017, bol pritom posledným dňom, dokedy bolo možné podať návrh na aktualizáciu údajov u osôb, ktoré boli zapísané v predchádzajúcom registri konečných užívateľov výhod. Konzekvencie, ktoré spočívajú v možnosti verejného sektora odstúpiť od zmlúv s osobami, ktoré svoj zápis neaktualizujú, alebo pozastaviť plnenie z týchto zmlúv, by mali byť pre osoby, ktoré doteraz zostávali pasívne, silným motivátorom, aby svoje povinnosti splnili čo najskôr. Ostáva len veriť, že systém a štát im v tom bude podporou, nie prekážkou.
JUDr. Ján Azud
Partner
Ružička Csekes s.r.o.
JUDr. Ivan Šafranko
Junior Associate
Ružička Csekes s.r.o.