Príplatky za prácu majú špecifický účel a zohľadňujú rôzne faktory
Pracovnoprávne vzťahy sa v podmienkach Slovenskej republiky riadia Zákonníkom práce. Ten okrem iného upravuje aj príplatky. V určitých prípadoch sú povinnou súčasťou odmeňovania zamestnancov. Medzi najčastejšie príplatky patrí:
práca nadčas,
práca počas víkendov (t. j. v sobotu a v nedeľu),
práca počas sviatkov,
nočná práca,
práca v sťažených pracovných podmienkach.
Pokiaľ ide o prácu nadčas, jej presné pravidlá vymedzuje zákon, pričom v jeho zmysle je definovaná ako „práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.“
Ide teda o prácu, ktorá je vykonávaná nad rámec bežného pracovného času, ktorý je spravidla 8 hodín denne, resp. 40 hodín týždenne. Takáto práca by však mala byť zamestnávateľom využitá len výnimočne, predovšetkým vtedy, keď je potrebné zabezpečiť chod spoločnosti alebo reagovať na určité mimoriadne okolnosti. V takomto prípade má potom zamestnanec, ktorý vykonáva prácu nadčas, nárok na finančnú kompenzáciu za čas, ktorý strávi v práci navyše. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Namiesto mzdového zvýhodnenia sa však môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, pričom v takom prípade bude mať zamestnanec nárok na náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala.
Príklad: Zamestnanec v mesiaci január odpracoval 20 hodín nad rámec určeného pracovného času. Je zamestnaný na trvalý pracovný pomer s osemhodinovým denným pracovným časom. So zamestnávateľom sa dohodol, že namiesto mzdovej kompenzácie mu poskytne za prácu nadčas náhradné voľno. V takomto prípade mu vzniká nárok na náhradné voľno v trvaní 2 a pol dňa (20 odpracovaných hodín navyše / 8 hodín pracovný čas = 2,5 dňa).
Príplatky za víkendy sú dôležitým nástrojom na podporu rovnováhy medzi prácou a súkromným životom
V prípade práce počas víkendov Zákonník práce stanovuje príplatky za prácu v sobotu a príplatky za prácu v nedeľu. V jeho zmysle patrí zamestnancovi za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Príklad: Minimálna hodinová mzda je v roku 2025 stanovená na 4,69 EUR. Ak zamestnanec bude pracovať v sobotu, vznikne mu nárok na príplatok za prácu cez víkend vo výške 2,345 za každú odpracovanú hodinu.
Pokiaľ zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu (napr. potravinové reťazce, zdravotnícke zariadenia, výrobné spoločnosti a pod.) možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako 50%, avšak v zmysle zákona najmenej 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Za prácu v nedeľu sa zamestnancom poskytuje príplatok vo výške 100 % z minimálnej hodinovej mzdy (t. j. v roku 2025 predstavuje príplatok za prácu v nedeľu 4,69 EUR za každú odpracovanú hodinu). Tento príplatok má nielen kompenzovať stratu voľného času, ale zároveň má aj zdôrazniť význam práce, ktorú zamestnanci vykonávajú počas dňa, v ktorom väčšina ostatných odpočíva. Samozrejme, ako už bolo uvedené vyššie, v určitých odvetviach je práca počas víkendov, teda aj v nedeľu nevyhnutná, napr. v zdravotníctve, doprave, pohostinstve a podobne, preto aj tu platí, že u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu je možné dohodnúť aj nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako 100 %, avšak musí to byť minimálne 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Príplatky za prácu počas sviatkov
V zmysle zákona pri práci počas sviatkov platí, že zamestnancovi je možné nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. Za prácu vo sviatok má zamestnanec nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie v sume najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.
Táto právna úprava zohľadňuje výnimočný charakter sviatočných dní, ktoré sú na základe platnej legislatívy vyhlásené za dni pracovného pokoja. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Zamestnanec sa so zamestnávateľom môže dohodnúť, že namiesto mzdového zvýhodnenia využije možnosť čerpania náhradného voľna za prácu vykonanú vo sviatok. Za každú odpracovanú hodinu mu vzniká nárok na hodinu náhradného voľna. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Je však potrebné pripomenúť, že zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť k výkonu práce počas sviatku, pokiaľ to nie je nevyhnutné pre zabezpečenie prevádzky, napríklad v zdravotníctve, energetike či verejnej doprave.
Príplatky za prácu v noci môžu byť nástrojom na prilákanie zamestnancov
V zmysle zákona je nočná práca definovaná ako práca vykonávaná medzi 22:00 a 6:00 hodinou. Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Pokiaľ ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
V prípade, že zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, je možné dohodnúť aj nižší príplatok za nočnú prácu, avšak najmenej však 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. To však platí iba v prípade, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu.
Cieľom príplatkov za prácu v noci je kompenzovať zvýšenú fyzickú a psychickú záťaž, ktorú nočná práca prináša. Okrem finančnej stránky by však takéto príplatky mali byť aj prejavom rešpektu voči tým, ktorí sú ochotní pracovať za nepriaznivých podmienok a v čase, keď väčšina oddychuje. Navyše, vyššie ohodnotenie nočnej práce môže byť aj nástrojom na prilákanie zamestnancov do odvetví, v ktorých je nepretržitá prevádzka nevyhnutná. Pre zamestnancov príplatky predstavujú dôležitú finančnú podporu, ktorá zohľadňuje špecifiká ich práce. Práve nočná práca je často spojená s nižšou atraktivitou, preto sú príplatky kľúčovým faktorom pri rozhodovaní zamestnancov o prijatí pracovných ponúk v nočných zmenách.
Práca v sťažených pracovných podmienkach si vyžaduje primeranú kompenzáciu
Pri práci v sťažených pracovných podmienkach čelia zamestnanci zvýšenému riziku pre svoje zdravie, resp. musia pracovať vo fyzicky či psychicky náročnom prostredí, preto sú zamestnávatelia v zmysle zákona povinní poskytnúť zamestnancom primeranú kompenzáciu za výkon práce v prostredí, ktoré sú náročné pre fyzickú či psychickú stránku človeka. Sťažené pracovné podmienky sú definované napríklad ako práca vykonávaná v hlučnom, prašnom, extrémne teplom či studenom prostredí alebo napríklad práca, pri ktorej dochádza zamestnanec ku kontaktu s nebezpečnými látkami. Zákonník práce presne vymedzuje, za ktoré činnosti patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia. Sú nimi:
chemické faktory,
karcinogénne a mutagénne faktory,
biologické faktory,
prach,
fyzikálne faktory (napr.: hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie a pod.).
Zamestnancovi za výkon práce vo vyššie uvedených podmienkach patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce vtedy, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. Vtedy má nárok za každú hodinu práce podľa popri dosiahnutej mzde na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Príplatky motivujú zamestnancov podať lepší výkon
Finančné ohodnotenie za prácu vykonanú nadčas, počas víkendov, sviatkov či v sťažených podmienkach prispieva k zvýšeniu životnej úrovne zamestnancov, čím zároveň zvyšuje motiváciu vykonávať aj takú prácu, ktorá by bez primeraného ohodnotenia bola pre nich neatraktívna. Príplatky za prácu zohrávajú teda nielen ekonomickú, ale aj motivačnú a sociálnu úlohu. Tá sa prejavuje najmä v tom, že medzi zamestnancami vytvárajú pocit spravodlivosti, a to tým, že zabezpečujú, aby zamestnanci pracujúci v neštandardných podmienkach boli za svoju prácu patrične ohodnotení. Správne nastavenie príplatkov je preto kľúčové pre budovanie spokojnej a produktívnej pracovnej sily, ktorá je základom každého úspešného podniku či organizácie.
