Príplatky sú prácu, inými slovami mzdové zvýhodnenia, sú dôležitou súčasťou odmeňovania popri základnej mzde a majú kompenzačný charakter. Ich účelom je odmeniť zvýšenú psychickú, fyzickú alebo sociálnu záťaž zamestnanca v situáciách, keď pracuje za mimoriadnych okolností, mimo štandardného pracovného režimu alebo v zhoršených pracovných podmienkach. Príplatky predstavujú zákonom garantovanú minimálnu hranicu, ktorú môže kolektívna zmluva alebo individuálne dojednanie zamestnanca a zamestnávateľa len zvýšiť, nikdy nie znížiť. V budúcom roku sa mení výška minimálnej mzdy, čo značne ovplyvní aj výšku nároku na mzdovú kompenzáciu za prácu nadčas.
Príplatky za prácu majú špecifický účel a zohľadňujú rôzne faktory
Pracovnoprávne vzťahy sa v podmienkach Slovenskej republiky riadia Zákonníkom práce. Ten okrem iného upravuje aj príplatky. V určitých prípadoch sú povinnou súčasťou odmeňovania zamestnancov. Medzi najčastejšie príplatky patrí:
- práca nadčas,
- práca počas víkendov (t. j. v sobotu a v nedeľu),
- práca počas sviatkov,
- nočná práca,
- práca v sťažených pracovných podmienkach.
Pokiaľ ide o prácu nadčas, jej presné pravidlá vymedzuje zákon.
Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Ide teda o prácu, ktorá je vykonávaná nad rámec bežného pracovného času, ktorý je spravidla 8 hodín denne, resp. 40 hodín týždenne. Takáto práca by však mala byť zamestnávateľom využitá len výnimočne, predovšetkým vtedy, keď je potrebné zabezpečiť chod spoločnosti alebo reagovať na určité mimoriadne okolnosti. V takomto prípade má potom zamestnanec, ktorý vykonáva prácu nadčas, nárok na finančnú kompenzáciu za čas, ktorý strávi v práci navyše. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Namiesto mzdového zvýhodnenia sa však môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, pričom v takom prípade bude mať zamestnanec nárok na náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala.
Príklad: Zamestnanec v mesiaci január odpracoval 20 hodín nad rámec určeného pracovného času. Je zamestnaný na trvalý pracovný pomer s osemhodinovým denným pracovným časom. So zamestnávateľom sa dohodol, že namiesto mzdovej kompenzácie mu poskytne za prácu nadčas náhradné voľno. V takomto prípade mu vzniká nárok na náhradné voľno v trvaní 2 a pol dňa (20 odpracovaných hodín navyše / 8 hodín pracovný čas = 2,5 dňa).









