Prehliadka dopravného prostriedku

Oprávnenie príslušníka Policajného zboru (ďalej ako „policajt“) na zastavenie a prehliadku vozidla je jedným z prostriedkov slúžiacim na plnenie úloh Policajného zboru. Jeho právna úprava je obsiahnutá v ustanovení § 23 zákona o Policajnom zbore (ďalej aj ako „zákon o PZ“ alebo „ZPZ“). Vykonať prehliadku dopravného prostriedku však možno aj na základe Trestného poriadku, konkrétne podľa ustanovenia § 99 ods. 2 (prehliadka iných priestorov).

Dopravným prostriedkom možno rozumieť predovšetkým motorové vozidlá ako automobil, motorka, autobus, ale súčasne možno pod daný pojem podradiť lietadlá, vlaky či lode. Na účely tohto príspevku však budeme dopravným prostriedkom rozumieť najmä osobné motorové vozidlo.

Právna úprava týkajúca sa rozoberaného inštitútu je v ZPZ veľmi stručná, čo spôsobuje v praxi rozdielne postupy policajtov pri realizácii tohto oprávnenia.

Zákon o PZ pozná tri dôvody (pokiaľ sa teda bavíme v kontexte ustanovenia § 23 ZPZ), pre ktoré môže policajt pristúpiť k výkonu prehliadky dopravného prostriedku. Konkrétne ide o nasledujúce prípady:

1. a) je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin,
2. b) pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných latkách, psychotropných látkach, jedoch, prekurzoroch, jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch, vysokorizikových chemických látkach a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou,
3. c) pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného pobytu.

Ad a) V posudzovanom prípade musí mať policajt podozrenie, že nastala jedna z troch alternatív uvedených pod týmto písmenom. Dovoľujeme si  však vysloviť domnienku, že aj napriek tomu, že zákonodarca síce hovorí „len“ o podozrení^[1], nepovažujeme za správne, aby išlo len o formálny prejav policajta „mám podozrenie“.

Spáchať trestný čin používaním dopravného prostriedku možno napríklad v prípade naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa ustanovenia § 216 Trestného zákona (ďalej ako „TZ“) alebo marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ustanovenia § 348 ods. 1 písm. d) TZ. Trestný čin je spáchaný na dopravnom prostriedku, ak je vozidlo predmetom útoku. Pôjde o trestné činy ako krádež, poškodzovanie cudzej veci alebo falšovanie a pozmeňovanie identifikačných údajov motorového vozidla. O spáchaní trestného činu v súvislosti s dopravným prostriedkom možno hovoriť v spojení s jazdou pod vplyvom alkoholu. Vtedy sa páchateľ dopúšťa trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ustanovenia § 289 TZ.

Napriek uvedenému je otázne, do akej miery je toto ustanovenie v praxi využiteľné a účelné. Pri podozrení z páchania trestnej činnosti je policajt totiž povinný postupovať prednostne podľa ustanovení Trestného poriadku, nakoľko tento je vo vzťahu lex specialis k ZPZ. Tibor Timár to vyjadril nasledovne: „Ak existuje podozrenie (z trestnej činnosti – pozn. autora), v žiadnom prípade nesmú byť úkony vykonané inak ako pri rešpektovaní všetkých práv obhajoby, čo zaručuje len Trestný poriadok.“^[2] Aj Krajská prokuratúra v Bratislave k predmetnej problematike zaujala stanovisko, z ktorého možno vyvodiť záver, že vzhľadom na väčší objem práv zaručených Trestným poriadkom, oproti ZPZ, je preto v prípade konkrétneho podozrenia zo spáchania trestného činu potrebné postupovať vždy podľa Trestného poriadku.^[3] Z judikatúry Najvyššieho súdu SR ako i rozhodnutí ostatných súdov SR vyplýva, že ak policajti majú podozrenie zo spáchania trestného činu, ich povinnosťou je postupovať podľa ustanovení Trestného poriadku.^[4]

V nadväznosti na to možno urobiť záver, že policajt v prípade existencie podozrenia z trestnej činnosti, tak ako je uvedená v ustanovení § 23 ods. 2 písm. a) ZPZ, musí postupovať podľa Trestného poriadku. To ale nestačí na to, aby mohol vykonať prehliadku dopravného prostriedku (prehliadku iných priestorov) podľa Trestného poriadku. Trestný poriadok totiž na vykonanie prehliadky iných priestorov, čo motorové vozidlo nepochybne je, vyžaduje, aby existovalo dôvodné podozrenie, že sa v motorovom vozidle nachádza:

- vec dôležitá pre trestné konanie alebo

- sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo

- je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

 V tejto súvislosti je na prvom mieste potrebné ozrejmiť, čo sa rozumie „dôvodným podozrením“. Neraz sa možno stretnúť len s tým, že policajt jednoducho povie „mám podozrenie“. Takýto postup nie je v súlade so zákonom.

K pojmu dôvodné podozrenie sa vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV Pz 127/11 zo dňa 10. októbra 2011, keď uviedla, že „tu nestačí všeobecné, nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností“.^[5] Judikatúra ESĽP dôvodné podozrenie vymedzuje ako existenciu takých faktov a informácií, ktoré sú spôsobilé presvedčiť aj objektívneho pozorovateľa.^[6]

Z toho potom vyplýva, že prostý prejav policajta bez kvalifikovanej, objektívnej skutočnosti, ktorá podozrenie robí skutočne dôvodným aj pre tretie, nezávislé osoby, nie je dostatočným dôvodom na postup podľa ustanovenia § 99 ods. 2 Trestného poriadku, teda vykonať prehliadku iných priestorov (motorového vozidla).

Ak by takéto podozrenie existovalo, následne je potrebné vydanie príkazu orgánom na to povolaným. Týmto je súd  v už prebiehajúcom trestnom konaní pred súdom, prípadne prokurátor v prípravnom konaní alebo pred začatím trestného stíhania. V prípravnom konaní a pred začatím trestného stíhania tak môže urobiť aj policajt, ale ten k tomu potrebuje súhlas prokurátora. Príkaz musí byť písomný, odôvodnený a dotknutej osobe doručený pri prehliadke, prípadne, ak tomu bráni prekážka, do 24 hodín od odpadnutia prekážky.

Trestný poriadok však pozná aj výnimku z pravidla týkajúceho sa existencie príkazu. Pôjde o prípad, ak:

- príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo

- ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo

- ide o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo

- ide o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch.

Napriek tomu, že v opísaných prípadoch nie je potrebné vydanie príkazu, stále platí podmienka existencie dôvodného podozrenia, že sa vo vozidle nachádza vec dôležitá pre trestné konanie alebo sa v ňom skrýva osoba podozrivá z trestnej činnosti.

Pokiaľ sa vodič motorového vozidla dopustí priestupku na úseku cestnej premávky, nie je prípustné vykonať prehliadku jeho vozidla, či už podľa Trestného poriadku, alebo zákona o PZ, nakoľko páchanie priestupku nie je legitímnym dôvodom na realizáciu tohto úkonu.

Ad b) Ďalším dôvodom na vykonanie prehliadky dopravného prostriedku podľa zákona o PZ je pátranie po hľadanej alebo nezvestnej osobe, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných latkách, psychotropných látkach, jedoch, prekurzoroch, jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch, vysokorizikových chemických látkach a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípade, ak bol služobný zákrok – zastavenie vozidla – vykonaný za účelom pátrania^[7] po veciach a osobách vymedzených zákonodarcom v jeho rámci.^[8] Policajt sa preto nemôže rozhodnúť prehľadať vozidlo pri už vykonávanej cestnej kontrole, ktorá mala iný podklad, len na podklade vlastného uváženia (ľubovôle) a akéhosi subjektívneho, negatívneho pocitu dotýkajúceho sa konkrétneho motorového vozidla alebo konkrétnej osoby, ktorá sa v ňom nachádza. Tento zákrok policajta by nepožíval ochranu ani v prípade, ak by sa policajt odvolával na plnenie úloh Policajného zboru, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 2 zákona o PZ^[9], alebo na všeobecnú a nekonkrétnu inštruktáž hliadok Policajného zboru, aby okrem iného pátrali po omamných a psychotropných látkach a jedoch alebo po zbraniach.^[10]

Nesprávny je tiež taký postup, v rámci ktorého policajt postupuje podľa zákona o PZ v situácii, keď má konkrétne podozrenie, že vo vozidle sa nachádza hľadaná osoba alebo sa v ňom preváža droga, zbrane, strelivo atď.^[11] V tejto súvislosti sa uplatní obdobný prístup, ktorý sme popísali v kontexte ustanovenia § 23 ods. 2 písm. a) zákona o PZ – prístup vypovedajúci o vzťahu medzi Trestným poriadkom a zákonom o PZ, ako o vzťahu lex specialis a lex generali. Povedané inými slovami ak bude policajt disponovať informáciou, že posádka vo vozidle preváža napríklad drogy, v záujme legálneho postupu bude potrebné procesné úkony vykonávať podľa ustanovení Trestného poriadku, teda vykonať prehliadku iných priestorov.

Akým spôsobom by mal policajt vykonať prehliadku dopravného prostriedku sa však už z textu zákona nedozvieme. Vzhľadom na rozdielne, častokrát šikanózne postupy policajtov, reagovalo prezídium Policajného zboru vydaním usmernenia číslo PPZ-UKP-OVK-1102-004/2012 zo dňa 18. októbra 2012, v zmysle ktorého nesmie policajt postupovať neprimeraným, neúčelným alebo výrazne obmedzujúcim spôsobom. Pri prehliadke môže len vizuálne prezrieť interiér dopravného prostriedku bez toho, aby otváral a prehliadal batožinu, ktorá sa v ňom nachádza a odkladacie priestory, pričom nesmie ani vykonávať časovo náročnú kontrolu dopravného prostriedku spojenú s rozmontovaním jeho súčastí, teda narušením jeho celistvosti.

Na druhej strane, právna teória uvádza, že prehliadke podliehajú všetky priestory dopravného prostriedku vrátane batožinového priestoru a akýchkoľvek schránok, ktoré sa v prostriedku nachádzajú, s výnimkou batožiny, ktoré majú osoby pri sebe alebo na sebe, za účelom nájdenia určitých vecí alebo osôb.^[12] Tento názor považujeme za prijateľnejší, hoci bolo ustanovenie § 23 ZPZ novelizované (podľa nášho názoru v podmienkach Slovenskej republiky bez racionálneho základu) tzv. protiteroristickým balíčkom a rozsah prehliadky sa vzťahuje aj na veci, batožinu a náklad. Takto novelizované ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o PZ preto teda nepovažujeme za celkom súladné s princípmi právneho štátu, najmä princípu primeranosti.^[13] Navyše prehľadávanie batožiny podľa nášho názoru  v tejto súvislosti nedôvodne zasahuje do práva na súkromie, keď prehliadka dopravného prostriedku de lege lata v istom zmysle zahŕňa už aj osobnú prehliadku.

Záverom dodávame, že v zmysle spomenutého usmernenia prezídia Policajného zboru má policajt podľa tohto ustanovenia postupovať v prípade, ak je na plnenie konkrétnej úlohy pri pátraní po osobách a veciach v zmysle zákona o PZ svojim nadriadeným výslovne poverený. Jedná sa napríklad o prípady vyhláseného pátrania po páchateľoch trestnej činnosti, pátrania po odcudzených veciach, zbraniach použitých pri spáchanej trestnej činnosti, vyhlásených bezpečnostných akciách zameraných na zaistenie nelegálne držaných zbraní, streliva, výbušnín, omamných a psychotropných látok, jedov a podobne.

 Ad c) Posledným dôvodom na vykonanie prehliadky podľa ustanovenia § 23 zákona o PZ je odhaľovanie neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného pobytu. Táto právna úprava bola do ZPZ zakomponovaná až prijatím zákona č. 444/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, teda už spomenutý protiteroristický balíček.

Pojem odhaľovanie, rovnako ako pojem pátranie, nie je v zákone o PZ bližšie definovaný. Vo všeobecnosti za odhaľovanie možno považovať činnosť, v rámci ktorej sa preverujú na základe rôznych ukazovateľov konania osôb, preskúmava sa pravosť dokumentov, zadovažujú sa dôkazy s cieľom zistenia skutočného stavu.^[14] V danom prípade zistenia neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného prechodu.

Neoprávnený prechod štátnej hranice a neoprávnený pobyt bližšie špecifikuje osobitný zákon, ktorým je zákon č.  404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s uvedeným oprávnením, vzhľadom na jeho novosť, by sa podľa nášho názoru malo postupovať primerane v zmysle usmernenia Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky, ktoré už bolo viackrát spomenuté v predchádzajúcej časti práce. Policajt by teda nemal odhaľovať neoprávnený pobyt alebo neoprávnený prechod štátnej hranice len preto, že mu to umožňuje zákon, ale mal by byť na výkon tohto oprávnenia výslovne poverený svojim nadriadeným.

Aké má teda policajt a vodič práva a povinnosti pri prehliadke dopravného prostriedku?

1. Páchanie trestného činu alebo podozrenie z jeho páchania – ak vás bude policajt krvopotne presviedčať o tom, že ste podozrivý z trestného činu a z toho dôvodu chce vykonať prehliadku dopravného prostriedku, nemôže postupovať podľa ustanovenia § 23 ods. 2 písm. a) ZPZ, ale musí sa riadiť ustanoveniami Trestného poriadku. To znamená, že aj keby ste trestný čin spáchali, nestačí to na výkon prehliadky iných priestorov, v tomto prípade motorového vozidla. Policajt musí mať zároveň dôvodné podozrenie, že v súvislosti s trestným činom, z ktorého ste podľa jeho slov „podozrivý“, máte vo vozidle vec dôležitú pre trestné konanie, alebo sa v ňom (vo vozidle) nachádza podozrivá osoba z trestného činu. Na výkon prehliadky podľa Trestného poriadku je tiež potrebný príkaz, alebo minimálne súhlas prokurátora, okrem spomenutých výnimiek (hoci je daná existencia výnimky, nemení to nič na tom, že existencia dôvodného podozrenia z prítomnosti veci alebo osoby vo vozidla musí byť daná). Policajt by tiež mal identifikovať vec či osobu, o ktorej má dôvodné podozrenie, že sa nachádza vo vozidle. Prípadne ho žiadajte, aby ju identifikoval, ak by to neurobil sám. Je totiž absurdné, aby mal dôvodné podozrenie o prítomnosti veci alebo osoby vo vozidle, keď sám nevie o akú vec či osobu by vôbec malo ísť. Keďže sa jedná o úkon trestného konania, je potrebné tiež vyhotoviť o prehliadke zápisnicu, do ktorej môžete uviesť vlastné návrhy, prípadne vzniesť námietky proti obsahu zápisnice (viď ustanovenie § 58 Trestného poriadku). Policajt je potom povinný vám vydať rovnopis zápisnice ihneď po skončení prehliadky alebo najneskôr do 24 hodín, ak by tomu bránila prekážka. V súvislosti s touto prehliadkou má policajt ešte ďalšiu povinnosť, a to vyzvať vás na dobrovoľné vydanie hľadanej veci. Aj z tohto vyplýva požiadavka na jej identifikáciu, pokiaľ možno čo najpresnejšiu. Až potom, ak by výzva zostala bezvýsledná, môže policajt pristúpiť k vykonaniu prehliadky. Predmetom prehliadky v tomto prípade bude celé vozidlo, každá jeho časť, vrátane jeho súčastí a doplnkov. V rámci zásady dôslednosti treba venovať dostatočnú pozornosť každému predmetu a miestu tak, aby bola prehliadka vykonaná vyčerpávajúcim spôsobom.^[15] Ak sa ako vodič dopustíte priestupku, a hoci aj závažného porušenia pravidiel cestnej premávky (ustanovenie § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke) nie je možné vykonať prehliadku motorového vozidla.

2. Pátranie po omamných látkach, zbraniach, nezvestných osobách a pod. – v tomto prípade musí byť vaše vozidlo zastavené výlučne za účelom pátrania, či neprevážate veci alebo osoby vymenované v ustanovení § 23 ods. 2 písm. b) ZPZ. Policajt sa nemôže v rámci „bežnej kontroly“ zrazu rozhodnúť, že vykoná prehliadku vozidla. Na tento úkon musí byť navyše výslovne poverený svojim nadriadeným. Policajt sa nemôže odvolávať na plnenie úloh Policajného zboru, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 2 zákona o PZ, alebo na všeobecnú a nekonkrétnu inštruktáž hliadok Policajného zboru, aby okrem iného pátrali po omamných a psychotropných látkach a jedoch alebo po zbraniach. Za predpokladu, že policajt zastaví vaše vozidlo za účelom pátrania po drogách (nevylučujeme tiež možnosť prehliadky stojaceho vozidla), na ktoré by bol svojim nadriadeným výslovne poverený v zmysle usmernenia prezídia Policajného zboru, môže pristúpiť k výkonu prehliadky vozidla. Spôsob jej výkonu pripúšťame v takom rozsahu a spôsobom, ako ho vymedzila právna teória – všetky priestory dopravného prostriedku vrátane batožinového priestoru a akýchkoľvek schránok, ktoré sa v prostriedku nachádzajú, a nielen vizuálna prehliadka, ktorá je príliš obmedzujúca. Navyše, páchateľ by svoju trestnú činnosť, napr. prechovávanie drog, istým spôsobom utajoval a nemal by tieto látky „len tak“ pohodené na viditeľnom mieste. O tomto úkone nemá policajt povinnosť vyhotoviť zápisnicu ani úradný záznam, preto ak by dotknutá osoba chcela u príslušných orgánov namietať nezákonnosť, bolo by vhodné, aby si ho sama zaznamenala, napríklad pomocou telefónu.

3. Odhaľovanie neoprávneného pobytu a prechodu štátnej hranice – v dôsledku absencie podrobnejšej úpravy, judikatúry či názorov odborníkov z tejto oblasti (keďže ide o nové ustanovenie zákona), je podľa nášho názoru možné primerane postupovať podľa predchádzajúceho bodu.