Potieranie zločinnosti je jedna z dôležitých úloh štátu, ktorý má záujem na dosahovaní spravodlivosti v každej sfére občianskej spoločnosti. Štát však musí tento cieľ dosahovať striktne v zákonných limitoch a spôsobom, ktorý je aj procesnoprávne bezchybný. Protiprávne konanie sa samozrejme nevyhýba ani rôznym organizáciám či povolaniam, ktoré sú verejnosťou vnímané ako nositelia vyšších morálnych alebo odborných štandardov.
Medzi takéto povolania patrí aj výkon advokácie a práca s ním spojená. Hoci ide o ľudí, ktorí by mali konať iba v rámci práva, Národná kriminálna agentúra (NAKA) nadobudla podozrenie z páchania trestnej činnosti u advokáta JUDr. Mariána Bošanského, a vykonala prehliadku nebytových priestorov v sídle advokátskej kancelárie Urban Steinecker Gašperec Bošanský (USGB) v Bratislave, v ktorej advokát Bošanský pôsobí ako jeden z partnerov. Takmer okamžite po vykonaní prehliadky sa vynorili zo strany prítomného zástupcu Slovenskej advokátskej komory (SAK) JUDr. Petra Erdőša podozrenia, že úkon vykonávajúci príslušníci Policajného zboru porušili pri prehliadke platné právne predpisy vzťahujúcich sa na vykonávanie prehliadky nebytových priestorov.
Príslušníci NAKA zasahovali v priestoroch advokátskej kancelárie v rámci akcie Vybavovač, s tým, že hľadali dôkazy o korupcii pri vybavovaní povolení od Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Práve takéto konanie kladú za vinu dnes už obvinenému advokátovi JUDr. Mariánovi Bošanskému. Vyšetrovateľ NAKA v rámci tejto akcie obvinil dve fyzické a jednu právnickú osobu z korupcie. Právnickou osobou mala byť práve advokátska kancelária USGB, ktorú viní zo spáchania pokračovacieho prečinu podplácania. Podľa uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľ obvinil JUDr. Bošanského z toho, že mal prostredníctvom ďalšieho obvineného, Róberta Šteffeka, dať úplatok generálnemu riaditeľovi Slovenskej inšpekcie životného prostredia Jánovi Jenčovi. Úplatok mal byť poskytnutý za to, že zabezpečí pozitívne rozhodnutia Inšpekcie životného prostredia v súvislosti s právnym zastupovaním spoločnosti Marius Peddersen, a.s. Generálny riaditeľ hneď po prvom stretnutí s pánom Šteffekom oznámil podozrenie z trestnej činnosti príslušníkovi policajného zboru a sudca pre prípravné konanie vydal príkaz na vyhotovenie obrazových a zvukových záznamov zo stretnutí Jenča a Šteffeka, prípadne s inými záujmovými osobami vystupujúcimi v mene advokátskej kancelárie JUDr. Bošanského. Na jednom z takýchto stretnutí mal Šteffek odovzdať úplatok vo výške 1000 eur za kladné vybavenie veci, pričom takto mal konať ako prostredník pre obvineného advokáta.
K prehliadke vydala stanovisko aj Slovenská advokátka komora, ktorá zásadne namieta priebeh prehliadky priestorov advokátskej kancelárie v Bratislave, pri ktorej mohlo dôjsť k mimoriadne závažnému ohrozeniu dôvernosti komunikácie klientov s advokátmi. Na základe informácie od zástupcu komory, ktorý bol na prehliadke prítomný ako nezúčastnená osoba, došlo k nezákonnému odobratiu výpočtovej techniky advokátskej kancelárie. Údaje boli odobraté bez toho, aby bola adekvátne chránená komunikácia potenciálne veľkého počtu klientov s advokátmi. Rozsahom pritom podľa SAK môže ísť o mimoriadne vážne porušenie zákona, aké nemôže mať v právnom štáte žiadne miesto. Vyšetrovatelia mali odoberať techniku s dátami klientov, ktorí navyše nemali nič spoločné s trestným konaním, kvôli ktorému prehliadka bola povolená. Dialo sa tak napriek opakovaným upozorneniam zástupcu SAK prítomného na úkonoch, že ide o postup v príkrom rozpore s TP i judikatúrou Ústavného súdu SR. Predseda SAK Viliam Karas označil možný rozsah porušenia zákona v tomto prípade za alarmujúci.
Závažnému porušeniu zákona nasvedčuje aj vyjadrenie prítomného znalca, ktorý do zápisnice potvrdil, že hľadané dáta by bolo možné vyselektovať priamo na mieste za účasti zástupcu komory. Zápisnica obsahuje jeho jasné stanovisko o technickej realizovateľnosti takéhoto bezpečného a správneho postupu. Ten bol napriek tomu vyšetrovateľom odmietnutý. Slovenská advokátska komora na základe týchto informácií zastáva stanovisko, že v tomto prípade môže mať nezákonný postup polície vplyv na mnohých klientov, ktorí verili, že súčasťou práva na obhajobu je aj ochrana komunikácie medzi advokátom a klientom. Komora preto zváži všetky dostupné kroky na domácej i zahraničnej pôde, ktoré by mohli viesť k ochrane základných práv občanov na právnu pomoc.
Prehliadka advokátskej kancelárie patri pod prehliadku iných priestorov, ktorá je upravená najmä v piatom diele Trestného poriadku (TP). Tá patrí medzi zaisťovacie úkony trestného konania, ktorých účelom je zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie nachádzajúce sa v iných priestoroch.
Pri každej prehliadke je potrebné preskúmať legalitu zásahu do práv subjektu, na ktorom sa má prehliadka vykonať. Pri podmienke legality vykonávanie takejto prehliadky je potrebné, aby príkaz na vykonanie prehliadky spĺňal nielen podmienky definované v TP, ale aj podmienky vyžadované Európskou legislatívou ako napríklad Európskym dohovorom pre ľudské práva.
Problematiku takéhoto zásahu do práva na súkromie upravuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Taner Kilic vs Turecko, Niemietz vs Nemecko alebo Roemen a Schmit vs Luxembursko. Príkaz na prehliadku nesmie byť štylizovaný príliš široko alebo v pojmoch, ktoré je možno vykladať extenzívne, pričom dôraz sa kladie na špecifikáciu predmetov, ktoré majú byť objektom prehliadky.
Okrem zákonnosti prehliadky je potrebné v každej veci skúmať aj legitimitu a proporcionalitu vykonanej prehliadky. Vykonanie prehliadky preto musí byť primerané sledovanému cieľu, a to vzhľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu, pričom orgány vykonávajúce prehliadku by mali osobám poskytovať primerané a efektívne záruky ochrany proti zneužitiu tohto inštitútu. V právnom štáte je nevyhnutné, aby orgány verejnej moci boli limitované pri uplatňovaní voľnej úvahy pri výbere prostriedkov, ktorými chcú orgány dosiahnuť legitímny cieľ zásahu. Vo všeobecnosti pritom platí, že pokiaľ možno sledovaný cieľ dosiahnuť miernejšími prostriedkami, je potrebné zvoliť tieto miernejšie prostriedky. Domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu. V tomto kontexte sa vyjadril aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí R 17/2015. V ňom vyslovil právny názor, že aj v prípade nariadenia domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov alebo pozemku sa od výkonu prehliadky upustí, ak sa dobrovoľné vydanie veci dosiahlo predchádzajúcou výzvou pri splnení podmienok uvedených v ustanovení § 104 ods. 1 a ods. 2 TP.
Práve v súvislosti s akciou Vybavovač a jej okolností je zaujímavé aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý vo svojom uznesení sp.zn. 1Tos/10/2012 zo dňa 14.02.2012 vyslovil názor, že v prípade, ak sa pri prehliadke na mieste jej výkonu nachádzajú veci nesúvisiace s trestným činom, pre ktorý bola domová prehliadka nariadená a ktorých hľadanie a zaistenie nebolo v príkaze na domovú prehliadku vymedzené, polícia ich nemôže odňať alebo zaistiť postupom podľa ustanovenia § 91 TP. Za legálny a procesne akceptovateľný spôsob získania takýchto vecí možno považovať len ich dobrovoľné vydanie podozrivou osobou na základe predchádzajúcej výzvy podľa § 89 ods. 1 TP alebo na základe nového príkazu na prehliadku.
Orgány činné v trestnom konaní sú v rámci vyšetrovania samozrejme povinné preveriť a vyšetriť každé podozrenie z trestnej činnosti. Avšak práve orgány presadzujúce zákonnosť musia dodržiavať prísne normy práva, nie len pre možné zmarenie trestného konania porušením zákonných predpisov, a teda potenciálneho zmarenia účelu trestného konania, ale najmä z pozície autority štátneho orgánu, od ktorého sa bezpodmienečne vyžaduje bezchybná aplikácia práva voči podriadeným subjektom.
