Dňa 01. 07. 2023 nadobudol účinnosť ústavný zákon, ktorý do Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (Ústava), konkrétne do článku 39a, zakotvil právo na platbu v hotovosti.
Predmetný článok 39a Ústavy systematicky pribudol do piateho oddielu druhej hlavy upravujúcej základné práva a slobody, teda presnejšie medzi hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Samotný článok pozostáva z troch odsekov, pričom prvý má zaručiť vydávanie hotovosti ako zákonného platidla. Druhý odsek priznáva právo na vykonanie platby za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom stanovuje, že môže byť takáto platba odmietnutá, avšak iba z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Výnimku tvoria banky a pobočky zahraničných bánk, kde má byť takéto právo zaručené za každých okolností. Tretí odsek uvedeného článku stanovuje, že obmedzenia uvedené v odseku 2 budú ustanovené zákonom.
Dôvodová správa k uvedenému ústavnému zákonu je pomerne stručná, pričom odôvodňuje zmenu Ústavy tým, že každý občan má právo na to, aby sa na základe svojej vôle rozhodol platiť v hotovosti. Navrhovatelia sú presvedčení, že ide o základné právo, prostredníctvom ktorého sa napĺňa sloboda v obchodno-právnych vzťahoch. Taktiež odôvodňujú prijatie takejto zmeny tým, že ide o spôsob, ako zamedziť obmedzeniu alebo prípadnej likvidácii práva platiť v hotovosti, ktoré dávajú do súvislosti s právom na súkromie. Navrhovatelia však bližšie nerozvádzajú, akým spôsobom právo na hotovosť chráni právo na súkromie, uvádzajú však, že nezavedením takéhoto práva by mohlo prísť k väčšiemu rozvoju kryptomien.
Navrhovatelia ďalej túto zmenu odôvodňujú tým, že zrušenie hotovosti by ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva či občianske združenia financujúce svoju činnosť z rôznych zbierok. Ďalej sa v dôvodovej správe odvolávajú aj na budovanie finančnej gramotnosti, pričom podľa nich by postupným pristúpením k zrušeniu bankoviek a mincí a ich nahradením kryptomenami nebola mladšia generácia finančne gramotná v požadovanej miere. Podľa dôvodovej správy má byť ponechané každému človeku urobiť v rámci prejavu jeho osobnosti voľbu o tom, či bude platiť v hotovosti, alebo elektronicky.
V priebehu druhého čítania bol prijatý jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý modifikoval znenie odseku dva do aktuálnej podoby. Ten totiž pôvodne pozostával výlučne z prvej časti vety, ktorá znela tak, že „Každý má právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti zákonným platidlom.“, pričom bola za čiarku pridaná druhá časť vety v znení „pričom prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa zaručuje.“
Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu vyjadruje vôľu spresniť znenie novely Ústavy. Navrhovateľ pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa totiž domnieval, že doslovný výklad pôvodne navrhovaného znenia by mohol vyústiť do šikanózneho výkladu práva a teda do situácií, kedy by sa subjekt mohol domáhať platby v hotovosti voči tomu, kto na platbu hotovosťou nie je uspôsobený alebo hotovosť prijímať nechce (napríklad z dôvodu eliminácie lúpeží a krádeží alebo v prípade predajných automatov prevádzky, ktoré hotovosť neprijímajú). Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol teda predložený za účelom zabezpečenia práva odmietnuť hotovosť ako platobný prostriedok. Pamätá však aj na účel predmetnej novely Ústavy a preto zakotvuje aj na to, že s právom na hotovosť sa spája aj právo na výkon hotovostných bankových operácií. Z toho dôvodu stanovuje zaručenie takéhoto práva v pobočke banky alebo zahraničnej banky bez obmedzení, aby nemohlo dôjsť k postupnému zániku hotovosti tým, že by ju banky prestali vydávať.
Tretí odsek, ktorý hovorí o tom, že podmienky obmedzení platby v hotovosti ustanoví zákon, ostal v rámci legislatívneho procesu nezmenený. Aktuálne mu zodpovedá úprava v zákone č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý upravuje podmienky zákazu vykonávať niektoré platby v hotovosti, konkrétne ustanovuje všeobecný zákaz pre platbu v hotovosti nad zákonom stanovenú sumu. Tento zákon však taktiež prešiel novelou, účinnou od 01. 07. 2023. Pôvodné znenie zakazovalo platby v hotovosti nad sumu 5 000 eur, pričom pri platbách medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi navzájom bol tento limit v sume 15 000 eur. Pôvodné znenie zákona bolo odôvodňované potrebou boja proti daňovým únikom a kreatívnemu účtovníctvu. Nová právna úprava však túto sumu zjednotila na 15 000 eur bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo nie, okrem výnimiek ustanovených zákonom, akými sú napríklad prevádzkovanie zmenárenskej činnosti, spracovanie bankoviek a mincí, či čas krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Z dôvodovej správy vyplýva, že pôvodná úprava spôsobovala aplikačné problémy aj pri vzťahoch podnikateľov a fyzických osôb – nepodnikateľov, kedy by si fyzická osoba nemohla kúpiť napríklad motorové vozidlo platbou v hotovosti do 15 000 eur, pretože aj keď fyzická osoba hotovosťou sumu zaplatiť mohla, právnická osoba, resp. fyzická osoba – podnikateľ nemohla prijať vyššiu sumu ako 5 000 eur. V konečnom dôsledku právna úprava podľa dôvodovej správy nenapĺňala dostatočne účel boja proti daňovým únikom a kreatívnemu účtovníctvu.
Vyššie uvedený zákon o obmedzení platieb v hotovosti sa sústreďuje predovšetkým na určenie limitu pre platbu v hotovosti. Nové znenie Ústavy v čl. 39a ods. 3 však predpokladá prijatie zákona bližšie ustanovujúce tieto podmienky. Ťažko však predpokladať, kedy bude relevantný zákon upravujúci detaily nového článku 39a Ústavy prijatý. S ohľadom na dôvodovú správu sa možno domnievať, že predmetná novela Ústavy bola prijatá zväčša za účelom obmedzenia rozvoja digitálnej meny. Problematické by to mohlo byť aj v prípade postupného vývoja a zavedenia meny digitálne euro, o ktorom sa diskutuje na úrovni Európskej únie.
