Zákon o cestnej premávke dopravnú nehodu definuje ako udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie alebo c) uniknú nebezpečné veci.
S účinnosťou od 01.07.2022 sa za dopravnú nehodu už nepovažuje udalosť v cestnej premávke, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (teda suma 3.990,- EUR), ibaže by bol naplnený niektorý z predpokladov v ustanovení § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke. Podľa dôvodovej správy bola táto zmena zapríčinená hospodárskym a ekonomickým vývojom. Túto zmenu treba vnímať pozitívne, nakoľko v súčasnej dobe aj pri menej rozsiahlom poškodení vozidiel škody na vozidlách prevyšujú sumu 3.990,- EUR.
Za dopravnú nehodu sa ďalej považuje aj škodová udalosť, teda iná udalosť v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla a súčasne
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa 66 ods. 6[1],
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
S dopravnou nehodou sú spojené rôzne právne následky, pri ktorých vznikajú účastníkom nehody rôzne práva a povinnosti. V závislosti od rozsahu následkov a povinností, ktoré boli pri dopravnej nehode porušené, môže mať dopravná nehoda rôzne aspekty, a to trestnoprávne, administratívnoprávne a občianskoprávne. Tieto si stručne priblížime v nasledujúcich riadkoch.
Občianskoprávne aspekty
V rámci súkromného práva bude mať poškodená osoba predovšetkým nárok na náhradu škody, ktorá sa skladá z viacerých špecifických nárokov. Pôjde o náhradu škody na majetku (vozidle, prípadne iných veciach, napr. motorkárskej helme), škodu na zdraví v podobe nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, škodu na zárobku, ak poškodená osoba nebude môcť vykonávať zárobkovú činnosť a bude odkázaná na nemocenské dávky. Taktiež môže mať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ak spôsobená dopravná nehoda zasiahla do osobnostných práv poškodenej osoby (napr. obmedzenie v intímnom živote).
Nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch majú tiež pozostalé osoby, ak ich blízkej osobe bola pri dopravnej nehode spôsobená smrť.
Týmto nárokom sme sa podrobnejšie venovali v príspevku „Poškodený pri dopravnej nehode“ a v podrobnostiach na neho odkazujeme.
V prípade vodiča zodpovedného za nehodu môže tento požadovať od poisťovne, v ktorej mal vozidlo povinne zmluvne poistné, aby za neho škodu uhradila. Ak by už prebiehalo súdne konanie, môže tento vodič v postavení žalovaného oznámiť poisťovni vedenie súdneho sporu podľa ustanovenia § 86 ods. 1 Civilného sporového poriadku.[2]
Sám zodpovedný vodič by však nemal nárok na náhradu škody, ktorú utrpel na vozidle alebo na veciach, ktoré prepravoval, ibaže by poistná zmluva neustanovovala niečo iné. Spravidla v prípade havarijného poistenia ako osobitného poistenia na základe zmluvy, prípadne v rámci pripoistenia v rámci zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, sa náhrada takejto škody dojednáva. S tým je však logicky spojená aj povinnosť platiť vyššie poistné, ktoré sa bežne pohybuje v stovkách eur. Taktiež býva dojednaná aj spoluúčasť, ktorá býva stanovená pevnou minimálnou sumou a/alebo percentuálnym podielom (napr. 5% alebo 10% z výšky škody, najmenej však 165,- EUR).
V niektorých prípadoch môže poisťovňa od zodpovedného vodiča požadovať náhradu, ktorú za neho vyplatila poškodenej osobe, a to v plnom rozsahu alebo v časti, napríklad ak vodič bol pod vplyvom alkoholu, spôsobil škodu úmyselne, viedol vozidlo v čase trvania zákazu činnosti, spôsobil škodu s vozidlom, ktoré nebolo technicky spôsobilé a táto skutočnosť mala vplyv na vznik dopravnej nehody, odmietol sa po dopravnej nehode podrobiť dychovej skúške.
Zodpovedným subjektom pri dopravnej nehode nemusí byť vždy len vodič, ale aj prevádzkovateľ vozidla. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má dlhodobejšie účelové určenie. Pôjde teda o subjekt, na ktorého účet, nebezpečenstvo a v záujme ktorého sa prevádzka dopravného prostriedku vykonáva, t. j. takú osobu, ktorá v prevažujúcej miere profituje z prevádzky, má záujem na prevádzke daného dopravného prostriedku a znáša finančné náklady na jeho prevádzku.[3]
Prevádzkovateľ vozidla podľa Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, pričom ide o zodpovednosť objektívnu, teda bez ohľadu na zavinenie prevádzkovateľa (hovoríme aj o zodpovednosti za výsledok).
Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné úkony po ukončení jazdy, ako aj úkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samotné uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa tak stalo na ceste, prípadne na inom verejnosti prístupnom priestranstve, alebo ešte v garáži, alebo či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník.[4]
Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, prevádzkovateľ sa zodpovednosti nezbaví. Svojej zodpovednosti sa môže zbaviť iba vtedy, ak škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky vozidla, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke alebo ak prevádzkovateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Administratívnoprávne aspekty
Z hľadiska administratívneho práva má vodič, ktorý sa zúčastnil dopravnej nehody, špecifické povinnosti podľa zákona o cestnej premávke. Podľa ustanovenia § 65 zákona o cestnej premávke je vodič povinný zastaviť vozidlo a zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky.
Ak by vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky, je vodič povinný použiť aj výstražný trojuholník.[5]
Ustanovenie § 65 zákona o cestnej premávke ďalej definuje ďalšie povinnosti pre každého účastníka dopravnej nehody[6], pričom sa jedná o tieto povinnosti:
ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,
umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
Pokiaľ ide o zodpovednosť vodiča, podľa povahy a rozsahu následkov môže byť vodič zodpovedný za priestupok
podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o priestupkoch, kedy vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody; za tento priestupok hrozí sankcia v administratívnom konaní vo výške od 300,- EUR do 1.300,- EUR a zákaz činnosti od 1 do 5 rokov
podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, kedy vodič poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku; za tento priestupok hrozí sankcia v administratívnom konaní vo výške od 150,- EUR do 800,- EUR a zákaz činnosti do 3 rokov
Treba však pripomenúť, že vodič nebude zodpovedný za priestupok, ak zavinil dopravnú nehodu, ale zranil iba sám seba (a nedošlo k úniku nebezpečných vecí alebo k poškodeniu cesty či všeobecne prospešného zariadenia alebo ku škode na cudzom majetku). Tým samozrejme nie je vylúčená jeho občianskoprávna zodpovednosť za škodu.
V prípade vzniku dopravnej nehody nenesie prevádzkovateľ vozidla alebo jeho držiteľ žiadnu administratívnoprávnu zodpovednosť za dopravnú nehodu. Tieto subjekty by mohli byť zodpovedné iba vtedy, ak porušili im uložené povinnosti.[7] Porušenie týchto povinností ale nemusí automaticky viesť k vzniku dopravnej nehody (napr. jazda na červenú automaticky nemusí viesť k dopravnej nehode). Prípadná zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla alebo držiteľa vozidla by sa riešila v osobitnom konaní (nie v konaní o dopravnej nehode), pričom týmto subjektom je možné uložiť iba pokutu.
Administratívnoprávnym následkom dopravnej nehody môže byť aj zadržanie vodičského preukazu. Ide o dočasné opatrenie, ktoré nie je sankciou. Jeho účelom je okamžite vyradiť z cestnej premávky nedisciplinovaných vodičov, ktorí sa závažným spôsobom previnili proti pravidlám cestnej premávky.
Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke môže príslušník Policajného zboru zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.
Sankcia zákazu činnosti hrozí za oba vyššie spomenuté priestupky, ktoré sa týkajú dopravných nehôd. Rovnako tak trest zákazu činnosti môže súd uložiť a spravidla aj uloží za trestné činy spáchané na živote a zdraví v dôsledku dopravnej nehody. Vodičský preukaz môže byť zadržaný až do právoplatného skončenia veci, čo môže byť niekoľko mesiacov, resp. rokov v prípade trestného stíhania.
Ak bol vodičovi zodpovednému za dopravnú nehodu uložený trest alebo sankcia spočívajúca v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo, po uplynutí uvedeného zákazu je následne povinný podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti (teoretickej skúške). Ak zákaz činnosti trval dva roky alebo viac, potom má tento vodič povinnosť po uplynutí zákazu podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, preskúmaniu psychickej spôsobilosti a preskúšaniu odbornej spôsobilosti (teoretická skúška a skúška z vedenia motorových vozidiel). V prípade, že by vodič spôsobil v priebehu 12 mesiacov tri dopravné nehody, musel by sa navyše podrobiť ešte aj doškoľovaciemu kurzu v autoškole. O vodičské oprávnenie by vodič motorového vozidla prišiel, ak by spáchal tri dopravné nehody s následkom na živote alebo zdraví v priebehu piatich rokov.
Prevádzkovateľ vozidla má v súvislosti s dopravnou nehodou povinnosti aj podľa zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to povinnosť podrobiť vozidlo (kategórie M1 a N1) technickej kontrole, ak dopravná nehoda mala vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla, ktorými sú zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy. Toto vozidlo sa nesmie ani používať v cestnej premávke, a to až do pominutia dôvodov. Ide o tzv. pozastavenie prevádzky vozidla.[8]
Trestnoprávne aspekty
Spôsobenie dopravnej nehode môže mať aj trestnoprávne následky, pokiaľ dôjde k vážnym následkom na živote alebo zdraví. Podľa toho, aké následky na živote alebo zdraví zodpovedný vodič spôsobil, môže byť trestne stíhaný pre trestný čin
usmrtenia podľa ustanovenia § 149 Trestného zákona
Trestného činu usmrtenia sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. V cestnej premávke sa bude jednať o dopravnú nehodu s následkom na živote iného účastníka cestnej premávky, ak zodpovedný vodič z nedbanlivosti poruší predpisy týkajúce sa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (napr. jazda na červenú a spôsobenie dopravnej nehode, nesprávne predchádzanie a čelná zrážka s iným vozidlom).
Trestná sadzba je až do výšky troch rokov, pričom súdy v týchto prípadoch uložia aj trest zákazu činnosti.
Trest odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov by hrozil vodičovi, ak by usmrtil dve alebo viaceré osoby preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti dopravy. O hrubé porušenie predpisov v doprave ide vtedy, ak ide o konanie vodiča, ktoré je ešte závažnejšie, než porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi podľa zákona.[9] V praxi sa môže jednať napríklad o porušenie viacerých dôležitých povinností súčasne, napríklad neprimerane vysoká rýchlosť cez mesto a súčasne prejazd cez križovatku počas rozsvieteného červeného svetla na semafore („na červenú“), v dôsledku čoho by došlo k zrážke viacerých vozidiel.
Ak by vodič vozidla spôsobil inému z nedbanlivosti smrť za situácie, že bol v stave vylučujúcom spôsobilosť (t. j. nad 1‰ alkoholu v krvi), potom by mu hrozil trest odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov. V prípade usmrtenia dvoch alebo viacerých osôb by tomuto vodičovi hrozil trest odňatia slobody na 7 rokov až 12 rokov.
ublíženie na zdraví podľa ustanovenia § 157 Trestného zákona
Trestného činu ublíženia na zdraví podľa uvedeného ustanovenia sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Ak by sa vodič dopustil predmetného trestného činu, hrozil by mu trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky. V prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty (napr. porušením dôležitej povinnosti v premávke – nedanie prednosti v jazde, jazda na červenú atď.) by bol trest odňatia slobody od 1 roka do 5 rokov.
ublíženie na zdraví podľa ustanovenia § 158 Trestného zákona
Trestného činu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 158 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.
Rozdielom medzi trestným činom ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 157 ods. 1 a ustanovenia § 158 Trestného zákona je ten, že na spáchanie trestného činu podľa ustanovenia § 158 Trestného zákona:
- postačí následok v podobe ublíženia na zdraví, teda nevyžaduje sa spôsobenie ťažkej ujmy
- sa vyžaduje porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi podľa zákona.
Za porušenie dôležitej povinnosti ale nemožno považovať porušenie ktorejkoľvek povinnosti stanovenej zákonom o cestnej premávke. Za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie spravidla zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, prípadne môže ísť o škodu na majetku alebo na iných právach obete. V cestnej doprave sú typickými prípadmi porušenia dôležitej povinnosti jazda pod vplyvom alkoholu, neprimeraná rýchlosť, nedostatočná účinnosť bŕzd, o čom vodič vedel, jazda v protismere, nedanie prednosti v jazde, porušenie súčasne viacerých povinností vodiča (napr. prekročenie rýchlosti, nedostatočný odstup medzi vozidlami, telefonovanie počas jazdy).[10]
Za tento trestný čin hrozí vodičovi trest odňatia slobody až na 1 rok.
všeobecného ohrozenia podľa ustanovenia § 284 alebo § 285 Trestného zákona
Trestného činu všeobecného ohrozenia sa dopustí ten, kto vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo).
Trestný čin je možné spáchať úmyselne (ustanovenie § 284 Trestného zákona) alebo z nedbanlivosti (ustanovenie § 285 Trestného zákona).
Hoci je tento trestný čin tzv. ohrozujúci, teda na jeho spáchanie postačí, ak páchateľ vydá ľudí do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo do tohto nebezpečenstva vydá cudzí majetok, pri spôsobení havárie prostriedku hromadnej prepravy alebo iného nebezpečného konania v doprave spravidla aj dôjde k predpokladaným následkom.
Podľa judikatúry a ustálenej praxe sa vyžaduje počet najmenej siedmich ľudí skutočne prítomných, ktorí majú byť vydaný do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví.[11] Súdna prax považuje za všeobecné nebezpečenstvo aj jazdu s osobným motorovým vozidlom, pokiaľ by boli súčasne alebo bezprostredne po sebe priamo ohrození najmenej siedmi ľudia.[12]
Do úvahy by prichádzal aj trestný čin neposkytnutia pomoci podľa ustanovenia § 178 Trestného zákona[13], avšak tohto sa môže vodič dopustiť až po vzniku dopravnej nehody. Porušenie povinnosti poskytnúť pomoc teda nie je priamym dôsledkom vzniku dopravnej nehody.
Za všetky uvedené trestné činy hrozí páchateľovi aj uloženie trestu zákazu činnosti. Podľa ustanovenia § 61 Trestného zákona sa trest zákazu činnosti môže uložiť na 1 rok až 10 rokov.
Trestný zákon v ustanovení § 61 ods. 5 hovorí o tom, že trest zákazu činnosti na doživotie sa uloží tomu vodičovi, ktorý sa dopustil trestného činu usmrtenia podľa ustanovenia § 145 ods. 4 alebo 5 Trestného zákona, teda v stave vylučujúcom spôsobilosť viedol motorové vozidlo a usmrtil jednu alebo viac osôb. Toto ustanovenie ale bolo napadnuté zo strany Krajského súdu Trnava na Ústavnom súde SR, pričom Ústavný súd SR (PL. ÚS 18/2020-7) návrh prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. O tomto návrhu ale nebolo doposiaľ rozhodnuté.
Prevádzkovateľ vozidla ani jeho držiteľ nemôžu byť trestne zodpovední, ak vodič spácha trestný čin, nakoľko trestná zodpovednosť je budovaná na zavinení, pričom tu zavinenie prevádzkovateľa ako aj držiteľa vozidla absentuje. Teoreticky by mohol byť prevádzkovateľ alebo držiteľ vozidla zodpovedný ako účastník trestného činu, napr. ak by vodiča naviedol, aby spáchal trestný čin všeobecného ohrozenia.
