Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že strany sporu spoločne postavili z finančných prostriedkov žalobkyne celoročne obývateľnú záhradnú chatku. Pozemok je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a je v užívaní záhradkárskej organizácie. Nehnuteľnosti nebolo pridelené súpisné číslo. Strany sporu nehnuteľnosť spoločne užívali nepretržite od jej vybudovania až do 20.02.2021, kedy žalobkyňu žalovaný z obydlia vyhodil, pričom v chate ostali aj všetky jej osobné veci a znemožňuje jej prístup do nehnuteľnosti. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že nemá iné bydlisko. Tým, že žalovaný žalobkyni znemožňuje prístup do obydlia a k jej osobným veciam, porušuje jej právo na nerušené užívanie majetku garantované Ústavou SR a tieto pomery je potrebné bezodkladne upraviť.
Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol dôvodiac, že z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že parcely pozemku, na ktorých je postavená záhradná chatka, sú vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy. Právny vzťah k stavbám evidovaným na viacerých pozemkoch je evidovaný na samostatných listoch vlastníctva. Na predmetnom pozemku nie je evidovaná žiadna stavba a spôsob využitia je v katastri nehnuteľnosti uvedený ako „pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Z katastra nehnuteľnosti pritom vyplýva, že v prípade, že sú na pozemku evidované stavby, ktorých vlastníkom nie je vlastník pozemku, tieto stavby majú pridelené súpisné čísla a uvedený účel využitia ako aj samostatné parcelné číslo zastavaného pozemku.
Podľa súdu žalobkyňa v návrhu neosvedčila:
existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana,
existenciu právneho vzťahu k uvádzanej stavbe – záhradnej chatke, spôsobilej na celoročné bývanie,
skutočnosť, že je podielovou alebo výlučnou vlastníčkou záhradnej chatky,
že jej vzniklo právo užívania, ktorého nerušeného užívania sa neodkladným opatrením voči žalovanému domáha,
ako ani právny titul užívania parcely, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy.
Uznesenie odvolaním napadla žalobkyňa s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a odmietajúce poskytnúť súdnu ochranu fyzickej osobe, ktorej právo na nerušené bývanie je znemožňované svojvoľným postupom ďalšieho užívatelia nehnuteľnosti. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že nehnuteľnosť nemá pridelené súpisné číslo. Táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že nehnuteľnosť neexistuje. Ako dôkaz existencie nehnuteľnosti predložila 4 fotografie nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa spolu so žalovaným nehnuteľnosť od jej vybudovania spoločne užívali ako ich obydlie na trvalé bývanie, vedia preukázať aj užívatelia susediacich nehnuteľností ako aj matka žalobkyne. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola žalobkyni odopretá právna ochrana, pretože, aj „čierna stavba" slúžiaca ako obydlie, požíva ochranu podľa ustanovenia § 194 Trestného zákona. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Súd sa pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia zamerá len na existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní, ktorým je preukázanie, alebo aspoň osvedčenie ohrozeného práva, a z neho plynúci právny vzťah medzi stranami sporu. Ak medzi stranami nie je vzťah, ktorý je upravený právom, ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia ani netreba skúmať, pretože chýba základ na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia.
Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) výslovne neukladá žalobkyni povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným tvrdeniam, avšak táto povinnosť vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí žaloby. Pokiaľ sa žalobkyňa nariadením neodkladného opatrenia domáha ochrany svojho údajne porušeného užívacieho práva, bolo jej povinnosťou existenciu tohto práva a z neho plynúci právny vzťah medzi stranami osvedčiť. Bez osvedčenia týchto základných skutočností nemôže súd poskytnúť žalobkyni ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, pretože by prekračoval rozsah svojej právomoci.
Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobkyne, že aj „čierna stavba" slúžiaca ako obydlie, požíva ochranu. Avšak k tomu, aby mohol súd poskytnúť ochranu, musí mať aspoň v rovine osvedčenia preukázanú existenciu porušeného práva. V odvolacom konaní založený dôkaz – fotografia nehnuteľnosti – nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť o existencii právneho vzťahu žalobkyne k stavbe; či k tejto stavbe žalobkyni svedčí užívacie/vlastnícke právo, ako aj o existencii právneho vzťahu medzi stranami.
Ak teda súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre absenciu hodnoverného dôkazu o existencii hmotnoprávneho nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana, o existencii právneho vzťahu k stavbe, skutočnosť, že je podielovou alebo výlučnou vlastníčkou stavby, že jej vzniklo právo užívania, je jeho záver vecne správny.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ako vecne správne potvrdil.
Zdroj: uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/43/2021 zo dňa 20.05.2021
