Na to, aby slovenská obchodná spoločnosť mohla na území Slovenskej republiky prijať do pracovného pomeru zamestnancov, musí byť registrovaná ako zamestnávateľ v príslušných registroch Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní v závislosti od toho, v ktorej zdravotnej poisťovni sú zdravotne poistení jej potenciálni zamestnanci.
Zamestnávateľ má po vzniku pracovného pomeru povinnosť uhrádzať svojim zamestnancom mzdu ako aj odvody. Zamestnanci majú zároveň povinnosť zdaniť svoj príjem. Pokiaľ ide o slovenskú obchodnú spoločnosť, ktorá zamestnáva slovenských občanov, nevznikne žiadny problém v súvislosti so zdaňovaním ani s tým, kde by malo dôjsť k úhrade sociálnych alebo zdravotných odvodov.
Čo však v prípade, ak by zamestnávateľom bola obchodná spoločnosť so sídlom v Rakúsku?
Vyhláška č. 48/1979 Zb. ministra zahraničných vecí zo 16. februára 1979 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia) vo svojom článku 15 upravuje práve zdaňovanie platov, miezd a iných odmien.
Platy, mzdy a podobné odmeny, ktoré zamestnanec s bydliskom na území Slovenskej republiky poberá zo svojho zamestnania, sa môžu zdaniť len na území Slovenskej republiky, avšak len za predpokladu, že sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa však zamestnanie vykonáva v Rakúsku, môžu sa plat, mzda alebo iné odmeny zdaniť v Rakúsku. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia teda jednoznačne upravuje to, kde má dôjsť k zdaneniu.
V kontexte slovenských právnych predpisov zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (Zákon) v súvislosti so zdaňovaním príjmov zamestnancov používa pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“. Zákon tento pojem však nedefinuje.
V zásade však rozlišujeme tzv. aktívne príjmy (príjmy z činnosti) a pasívne príjmy (príjmy z nakladania s majetkom). Za aktívny príjem zo zdrojov v zahraničí teda jednoznačne možno považovať mzdu, ktorú zamestnanec dostal od svojho zamestnávateľa za výkon práce v súlade s pracovnou zmluvou. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja aktívnych príjmov je štátne územie, na ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva. Pri pasívnych príjmoch je touto rozhodujúcou skutočnosťou daňová rezidencia osoby, ktorá daný pasívny príjem vypláca (s výnimkou nehnuteľností, pri ktorých je dôležité miesto ich umiestnenia).
Pre určenie rozhodujúcej skutočnosti vo vzťahu k aktívnym príjmom je však dôležitá aj povaha práce daného zamestnanca podľa pracovnej zmluvy, ktorú so svojím zahraničným zamestnávateľom uzatvoril. Na vysvetlenie danej situácie bude najvhodnejšie využiť nižšie uvedené príklady.
Príklad č. 1:
Zamestnanec uzatvoril so zamestnávateľom so sídlom v Rakúsku pracovnú zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že miestom výkonu jeho práce sú priestory prevádzky zamestnávateľa vo Viedni.
V tomto prípade je teda jednoznačné, že zdrojom aktívnych príjmov zamestnanca je štátne územie Rakúska, nakoľko na tomto území bude dochádzať k faktickému výkonu práce zamestnancom. Z toho dôvodu je pritom pri aplikácii Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia zrejmé, že mzda zamestnanca sa má zdaniť v Rakúsku.
Príklad č. 2:
Zamestnanec uzatvoril so zamestnávateľom so sídlom v Rakúsku pracovnú zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že miestom výkonu jeho práce je trvalé bydlisko zamestnanca na území Slovenskej republiky, pričom ide o prácu IT programátora, ktorú bude zamestnanec vykonávať na home office.
Zdrojom aktívnych príjmov zamestnanca je teda štátne územie Slovenskej republiky. Zamestnanec preto v súlade so Zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia zdaní svoju mzdu v Slovenskej republike.
V prípade, ak zamestnanec plánuje uzatvoriť pracovnú zmluvu so zahraničným zamestnávateľom, odporúčame, aby si najskôr dôkladne preveril, kde bude povinný zdaniť svoj príjem. Skúsený advokát by potenciálnych zamestnancov mal vedieť informovať o vyššie uvedených skutočnostiach tak, aby tieto osoby pri zdaňovaní príjmov vždy postupovali v súlade so zákonom.
