Všeobecnú právnu úpravu živnostenského podnikania nachádzame v zákone č. 455/1991. Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Úpravu zániku a pozastavenia živnostenského oprávnenia obsahuje zákon v ustanoveniach § 58 a § 59.
Pozastavenie živnosti
Podnikateľ má podľa § 58 ods. 4 živnostenského zákona možnosť pozastaviť prevádzkovanie svojej živnosti bez toho, aby mu zaniklo živnostenské oprávnenie. Takéto pozastavenie sa realizuje oznámením živnostenskému úradu, ktorý je pre podnikateľa miestne príslušný podľa trvalého bydliska fyzickej osoby (prípadne sídla právnickej osoby, ak ide o pozastavenie živnostenského oprávnenia právnickej osoby). Podnikateľ musí v oznámení zároveň vymedziť presný čas pozastavenia živnosti, teda nie je možné pozastaviť živnosť na dobu neurčitú.
Účinky pozastavenia živnosti nastanú dňom nasledujúcim po dni, kedy je oznámenie živnostenskému úradu doručené, podnikateľ ale môže v oznámení určiť aj neskorší dátum (nikdy však nie skorší). Po uplynutí doby pozastavenia živnosti, ktorú podnikateľ oznámil, sa prevádzkovanie živnosti automaticky obnovuje. Takto vymedzenú dobu je možné zmeniť (či už skrátiť alebo predĺžiť), a to oznámením o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Podnikateľ má možnosť pozastaviť prevádzkovanie jednej alebo viacerých živností, prípadne pozastaviť všetky. V prípade pozastavenia všetkých živností podnikateľovi nevznikajú počas tejto doby pozastavenia odvodové povinnosti.
Prevádzkovanie živnosti môže však byť pozastavené aj rozhodnutím živnostenského úradu, a to v dvoch prípadoch. Jedným z nich je rozhodnutie o pozastavení namiesto zrušenia živnosti v prípade, že podnikateľ prestane spĺňať podmienku bezúhonnosti, podľa § 58 ods. 1 písm. a) živnostenského zákona. V druhom prípade tak môže živnostenský úrad urobiť z vlastného alebo iného podnetu, a pozastaviť jednu alebo viacero živností, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené živnostenským zákonom, alebo inými osobitnými predpismi.
Zánik živnosti
Živnosť môže zaniknúť zo zákona alebo z úradnej moci živnostenského úradu. Medzi spôsoby zániku živnosti radíme aj rozhodnutie podnikateľa o ukončení podnikania. Ak sa podnikateľ rozhodne ukončiť podnikanie, musí zaslať živnostenskému úradu oznámenie o ukončení podnikania. Takto však nemožno podnikanie ukončiť v prípade, že úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia z určitých zákonom vymedzených dôvodov, alebo konanie o uložení pokuty. Živnostenské oprávnenie v prípade oznámenia zaniká dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o ukončení podnikania, ak nie je v oznámení uvedený neskorší dátum (nikdy však nemôže byť skorší). Takéto oznámenie možno vziať späť, avšak najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu zániku živnostenského oprávnenia.
Ďalšími dôvodmi pre zánik živnosti zo zákona môže byť smrť živnostníka (ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva, prípadne pozostalý manžel), zánik právnickej osoby (okrem prípadov, kedy ide o premenu obchodnej spoločnosti či družstva), uplynutím času, ak bolo živnostenské oprávnenie vydané na určitý čas, ďalej ak tak ustanoví osobitný zákon, alebo uplynutím prechodného či trvalého pobytu podnikateľa, prípadne jeho zrušením (platí pre podnikateľov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a prevádzkujú živnosť na základe udeleného pobytu v súlade so zákonom o pobyte cudzincov).
K zániku živnosti môže ďalej dôjsť rozhodnutím živnostenského úradu, pričom zákon rozlišuje, či ide obligatórne zrušenie (pri splnení podmienok živnostenský úrad musí rozhodnúť o zrušení živnosti), alebo fakultatívne zrušenie (živnostensky úrad môže ale nemusí rozhodnúť o zrušení živnosti pri splnení podmienok).
Živnostenský úrad je povinný rozhodnúť o zániku živnosti v prípade, že fyzická osoba nespĺňa podmienku bezúhonnosti (tu má však zo zákona možnosť namiesto zrušenia živnosť pozastaviť), alebo podmienku spôsobilosti na právne úkony (pokiaľ nemá ustanoveného zodpovedného zástupcu). Ďalej takto musí rozhodnúť, ak bol na majetok osoby zrušený konkurz, a neubehli od jeho zrušenia alebo opätovného potvrdenia núteného vyrovnania tri roky, avšak ak osoba spôsobila konkurz úmyselne, nemôže podnikať päť rokov od úplného vysporiadania záväzkov. Rozhodne tak aj vtedy, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné (napr. zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), prípadne ak Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Slovenská obchodná inšpekcia alebo Úrad pre reguláciu hazardných hier podajú podnet podľa osobitného predpisu.
Živnostenský úrad môže rozhodnúť o zrušení živnosti z vlastného alebo iného podnetu ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené živnostenským zákonom alebo osobitnými predpismi, prípadne ak nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako štyri roky od vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako štyri roky. K zániku živnosti môže dôjsť aj počas jej pozastavenia, pokiaľ nejde o zánik uplynutím času.
