Konanie pred všeobecnými súdmi
Okresný súd v trestnej veci sťažovateľa uznesením rozhodol, že sťažovateľ sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, z ktorého dôvodu nariadil výkon trestu odňatia slobody v trvaní jedného roku. Krajský súd následne nepovolil navrátenie lehoty k podaniu sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu. Sťažovateľ v žiadosti o navrátenie lehoty namietal, že s uznesením okresného súdu sa nemal možnosť oboznámiť, nakoľko ho vôbec neobdržal do svojej dispozície v súlade so zákonom. Podľa jeho tvrdení bol v čase doručovania predmetného uznesenia, v období od 13.06.2016 do 27.06.2016 tak silne pracovne zaneprázdnený, že si uznesenie nemohol vyzdvihnúť na pošte a tým pádnom naň nemohol ani reagovať. S obsahom uznesenia sa mal možnosť oboznámiť až počas nahliadnutia do trestného spisu dňa 08.07.2016.
Krajský súd mal však zato, že doručenie písomnosti sťažovateľovi bolo vykonané riadne, v uvedenej trestnej veci nastala fikcia doručenia v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 a 4 Trestního řádu. Ďalej uviedol, že dôvodom pre navrátenie lehoty nemôže byť bežné pracovné vyťaženie zamestnaného človeka, prečo konštatoval, že nie sú splnené zákonné podmienky pre takýto postup.
Sťažnosť
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že sa v priebehu trestného konania nikdy nevyhýbal doručovaniu písomností, preberal ich riadne. Akonáhle sa dozvedel na základe výzvy k nástupu do výkonu trestu, že mu okresný súd doručoval predmetné uznesenie, začal konať. Mal však zato, že všeobecné súdy nepostupovali v súvislosti s doručovaním uznesenia správne, keď aplikovali inštitút fikcie doručenia podľa už spomenutého zákonného ustanovenia. V zmysle Trestného poriadku je možné po uplynutí lehoty na prebratie písomnosti na pošte a pred vrátením zásielky odosielateľovi, vhodiť doručovanú písomnosť priamo do schránky. V sťažnosti vytýkal aj postup, keď sa uložená zásielka vrátila súdu o deň skôr ako uplynula zákonná lehota jej uloženia a nesprávnu voľbu obálky, z ktorej nebolo zrejmé, že ide o uznesenie v trestnej veci. Podľa jeho názoru sa malo prihliadnuť na jeho riadne preberanie písomností počas celého konania a zásielka mu mala byť doručená vhodením do schránky.
Rozhodnutie Ústavného súdu ČR
Ústavný súd ČR v tejto právnej veci zrušil rozhodnutia všeobecných súdov, zakázal okresnému súdu v pokračovaní porušovania práva na osobnú slobodu sťažovateľa a prikázal mu, aby bezprostredne po doručení predmetného nálezu nariadený výkon trestu odňatia slobody z uvedeného neprávoplatného uznesenia odvolal. Uznesenie o nariadení výkonu trestu odňatia slobody v spojení s krátkou zákonnou lehotou pre podanie opravného prostriedku, prihliadnuc na skutočnosť, že fikcia doručenia sa má aplikovať vo výnimočných prípadoch, videl Ústavný súd ČR dôležitý dôvod na to, aby predseda senátu v tomto prípade vždy nariadil, že takéto uznesenie nie je možné doručovať náhradným spôsobom. Vyslovil nasledovné právne vety:
- „I. Vznik a účinky fikce doručení jsou v ustanovení § 64 odst. 4 trestního řádu konstruovány tak, že nastupují již samotným marným uplynutím desetidenní úložné lhůty a nejsou zpětně ovlivňovány žádnými dalšími úkony. Pokud citované ustanovení upravuje postup po vzniku fikce doručení, jde o úkony, na které není nijak vázána možnost k fikci doručení přihlížet. Účelem vhození zásilky do domovní nebo jiné adresátem užívané schránky je posílit pravděpodobnost, že písemnost, která je ve formálně právním smyslu doručena, se do dispozice adresáta dostane také fakticky. Vhození do schránky adresáta nemá vliv na vznik fikce doručení ani na její účinek spočívající v určení počátku a tím pádem i konce lhůty k podání stížnosti proti usnesení okresního soudu.
- II. V případě usnesení, jímž je rozhodnuto podle § 330 trestního řádu o tom, že se nařídí výkon podmíněně odloženého trestu, je jediným ústavně konformním výklad, podle kterého takové rozhodnutí představuje z hlediska doručování vždy „důležitý důvod“, pro který předseda senátu ve smyslu § 64 odst. 5 písm. b) trestního řádu nařídí, aby se při doručování této písemnosti neužil § 64 odst. 4 trestního řádu, tj. aby tato písemnost nemohla být doručena náhradním způsobem prostřednictvím fikce doručení.“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. III. ÚS 3026/16, zo dňa 18.11.2016)
