Skutkový stav
Sťažovateľ bol absolventom právnickej univerzity v Krakove - magisterské štúdium odbor právo. Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky mu vydalo osvedčenie o uzaní získaného vysokoškolského vzdelania ako rovnocenného so vzdelaním získaným v Českej republike. Česká advokátska komora (ďalej len „ČAK“) ho však do zoznamu advokátskych koncipientov odmietla zapísať, nakoľko mala pochybnosti o jeho znalosti českého práva. Sťažovateľ podal opakovanú žiadosť, ku ktorej priložil kladné stanovisko svojho zamestnávateľa, ktorý bol advokátom zapísaným v ČAK. Súčasne však nevylúčila, že ho do zoznamu advokátskych koncipientov zapíše v budúcnosti, avšak potom, ako doloží osvojenie vedomostí z predmetov štátnych záverečných skúšiek.
Konanie pred všeobecnými súdmi
Po neúspešnom vykonaní zápisu do ČAK sa sťažovateľ obrátil na všeobecné súdy, kde sa prostredníctvom žaloby domáhal uloženia povinnosti vykonať jeho zápis do zoznamu advokátskych koncipientov.
Sťažnosť
Nakoľko všeobecné súdy jeho žalobu zamietli, podal voči týmto ústavnú sťažnosť, v ktorej namietal, že mu postup ČAK a všeobecných súdov bráni vo výkone povolania advokátskeho koncipienta.
Ústavný súd ČR a jeho rozhodnutie
Ústavný súd ČR považoval podanú sťažnosť za dôvodnú. V prvom rade odkázal na príslušné ustanovenie zákona o advokácii, podľa ktorého ČAK zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov každého, kto získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo štúdiom na vysokej škole v zahraničí, pokiaľ je takéto vzdelanie v Českej republike uznané za rovnocenné vzdelanie so vzdelaním získaným v Českej republike na základe medzinárodnej zmluvy, alebo na základe osobitného právneho predpisu, pričom zároveň má takéto vzdelanie svojim rozsahom a obsahom zodpovedať všeobecnému vzdelaniu, ktoré je v odbore právo možné získať v Českej republike. Ďalej Ústavný súd ČR uviedol:
- „Ústavní soud v rámci provedeného testu proporcionality shledal, že došlo k porušení práva stěžovatele na svobodnou volbu povolání a přístup k němu, které bylo omezeno jeho nezapsáním do seznamu koncipientů, přestože s ohledem na sledovaný legitimní cíl výkonu advokacie kvalifikovanými osobami, které zajistí profesionální poskytování právních služeb, nešlo o potřebné opatření. Šetrnějším způsobem by bylo zapsat stěžovatele do seznamu koncipientů, nechat ho vykonávat právní praxi na odpovědnost školitele a vytvořit mu prostor, aby si pod jeho vedením a dohledem osvojil znalosti a zkušenosti potřebné k výkonu advokacie, což by mohl později prokázat u advokátní zkoušky.“(Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. II. ÚS 443/16, zo dňa 25.10.2016)).
Podľa názoru Ústavného súdu ČR by mala byť v obdobných prípadoch zohľadňovaná aj prípadná prax žiadateľa a nielen získané znalosti. Dodal, že tak ako ČAK ani všeobecné súdy neprihliadli na vysokú úroveň právnického vzdelania v Poľsku a na konkrétnej právnickej univerzite, ako aj získané praktické skúsenosti a dĺžku vykonanej praxe. V závere konštatoval, že uvedené rozhodnutie vychádza z konkrétnych okolností uvedenej právnej veci a preto ho nie je možné zovšeobecňovať.
